Denník N

Rišo Müller priznal, že je lenivý. Nie je v tom sám.

„Som dosť lenivý. Neviem variť a už pri predstave, že mám vytiahnuť riad a niečo spraviť sa desím toho, že to budem musieť potom umývať. Ale viem uvariť napríklad čajík..“ takto nejako to povedal na svojom nedávnom ONA a ON Tour Richard Müller.

Tak nejako to je asi nielen u nich doma. Ženy totiž suverénne dominujú v oblasti domácich prác. Proste viac varia, žehlia, perú, umývajú okná, utierajú prach a vysávajú. Otázky rodovej rovnosti v 28 krajinách Európskej únie sleduje aktuálny Index rodovej rovnosti, zverejnený len pred pár dňami a píše sa v ňom:

„Pokiaľ ide o využitie času žien a mužov, situácia sa zhoršila v 12 krajinách. Len každý tretí muž (v rámci EÚ 28) sa denne zapája do varenia a domácich prác v porovnaní s takmer každou ženou – 79%.“

Prieskum neodpovedá na otázky, prečo to tak je. Ale určite nebudeme ďaleko od pravdy, ak nahlas povieme, že je to dôsledok nedôslednej výchovy (mamahotely) a príliš hlboko zakorenených kultúrnych stereotypov (mužské a ženské práce).  Mnohé ženy si povedia, „lepšie to spravíme samé“, a možno ich vždy prekričí argument o tom, kto živí rodinu.

Pri pohľade na graf znázorňujúci pomery na Slovensku si možno poviete, že na tom nie sme tak zle, ale predsa sme v niečom tromfli európsky priemer. Denne sa totiž u nás o domácnosť stará a varí 59,5% žien a 15,7% mužov. OK. Dobre, povieme si, veď muži zasa zväčša (stereotyp) kosia trávniky (ak je kde), alebo si upracú garáž (ak majú akú), alebo, napília drevo (ak treba)… Sú to „typicky“ mužské práce, na dennej báze sa však nerobia.

Kruh nemá koniec

„Ženy na Slovensku sa niekoľkonásobne viac starajú o svoje deti, vnúčatá, alebo rodičov na dennej báze ako muži,“ píše sa v Indexe.

Žiadna novinka, nové sú len aktuálne čísla: ide o 35,3% žien a 19,2% mužov, čo je v porovnaní s predošlým indexom z roku 2005 , kedy sa o príbuzných staralo na dennej báze 48,3% žien a 37,8% mužov, tiež nie lichotivé.

Tak si hovorím, že by to chcelo krájať tento koláč povinností trochu inak. Veď už nežijeme v spoločnosti, kde sa žena celý deň stará o domácnosť kým muž zarába. Prečo by malo byť normálne, že jeden ide po práci do ďalšej „šichty“ a ten druhý si pustí televízor? Prečo by sa nemohli výsledky Indexu, podľa ktorého „muži tiež majú viac času na športové, kultúrne a voľnočasové aktivity“ prepísať? Ak ste sa v tejto pasáži nenašli, lebo u vás deľba práce existuje a je to 50:50, gratulujem vám, väčšina žien totiž o takýchto partnerstvách len sníva.

Ženy vládnu prachovke muži biznisu

Index sledoval aj to, „kto kde a komu šéfuje“. Ženy teda ako sme si prečítali skôr „vládnu doma prachovke“, muži zasa médiám, výskumu a športu.

Čísla: „Ženy tvoria 22% osôb na čele predstavenstiev subjektov verejného televízneho a rozhlasového vysielania v EÚ.“ (Nie, nie je to tým, že by žurnalistiku a masmédiá v rámci štúdia preferovali skôr muži. Aj nás, v Bratislave bolo v ročníku 45 – tuším a chlapcov ako šafranu – asi 8). A obdobne je to aj v oblasti financovania výskumu: „ženy tvoria menej ako tretinu – 27% osôb vo vedení organizácií financujúcich výskum. Pokiaľ ide napríklad o najvyššie pozície v športových federáciách v rámci EÚ, zastáva ich iba 14% žien.“ Toľko k Európe. Vráťme sa na Slovensko.

Pozrieť a porovnať si čísla aj z ostatných kútov EÚ si môžete v sekcii Moc (Power), kde sa Index zameral na počty mužov a žien vo vláde, parlamente a miestnych zastupiteľstvách. Bieda. V sledovanom období tvorilo u nás vládu 90% mužov a len 10% žien, priemer pre EÚ 28 je 73,2% mužov a 26,8% žien.

Čísla v národnom parlamente a miestnych samosprávach sú o trochu lepšie, ale za európskym priemerom stále zaostávame. Máme teda síce viac vysokoškolsky vzdelaných žien ako mužov, ale v praxi sa to neukazuje ako kľúčové.

Platové rozdiely medzi mužmi a ženami, nech sa páči:
Hlavné mesačné príjmy:
Slovensko – Ženy: 1 210€
Slovensko – Muži: 1 527€
EÚ 28 – ženy: 2 266€
EÚ 28 – muži: 2 831€

Zasa sme na chvoste

Za všetky sledované oblasti (Práca, Peniaze, Znalosti, Čas, Moc, Zdravie, a Násilie) sme dokopy získali 52,4 bodu (zo 100), čím sme sa zaradili na chvost Európy. Z 28 štátov sme obsadili 25. priečku a horšie je už na tom len Rumunsko, Maďarsko a Grécko. Dokonca sme prepadli aj v porovnaní s rokmi 2005 a 2010 (a to ešte nie sú známe výsledky v oblasti – Násilie).

Európa sa hýbe ako slimák, Slovensko skôr ako rak

Ak chcú mať ženy u nás rovnaké možnosti mali by sme sa inšpirovať najlepšími: Švédmi, Dánmi a Fínmi, prípadne skokanom roka – Talianmi. Nie preto, že by ženy chceli byť ako muži. Nechcú. Ale aby vzniklo prostredie, v ktorom budú mať rovnaké možnosti.

Kvóty sú prirodzene nezmysel. Do funkcií a na riadiace miesta by podľa mňa mal byť človek vyberaný na základe kvality, kompetencie a určite nie pohlavia. Ale, úprimne, len ťažko sa dá 100 percentne niekomu konkurovať ak stojíte na dvoch rozličných štartovacích čiarach. Len ťažko sa dá dobehnúť/predbehnúť kolega, ak ste boli na materskej, kým on na rebríčku rástol, alebo sa po večeroch miesto kurzu španielčiny staráte o chorého rodiča, miesto budovania vzťahov s klientmi na firemnom večierku píšete s deťmi domáce úlohy a miesto skutočného relaxu musíte ešte vyložiť práčku, naložiť umývačku, ožehliť košele. Lebo to sa od vás čaká. Lebo nikto iný to nespraví. Lebo ste žena.

Áno, ak sa chceme porovnávať s mužmi musíme pre to spraviť niečo my. Nechať mužov častejšie robiť domáce úlohy s deťmi, aby mali pocit, že ich deti sú také šikovné aj vďaka nim. Nechať ich na OČRke, veď robiť „čajík“ chorému dieťaťu vedia rovnako a rovnako sú nahraditeľní v práci ako my. Ak hrávajú vždy vo štvrtok večer futbal, my môžeme chodiť vždy v utorok na jogu. Ak my varíme, muži môžu v tom čase vyložiť práčku, ktorú sme my naložili. Všetko je o komunikácii. Každý muž chce mať doma spokojnú, rozumej (aj) úspešnú ženu. A tak, ako my pomáhame im v ich v úspechu, určite to radi urobia aj oni pre nás. Len im to, niektorým, to treba polopate povedať. Skúste to.

Keď budem dnes robiť večeru, pustím si Riša Müllera. Lebo je úprimný, na nič sa nehrá a robí nenormálne dobrú muziku. A Janu Kirschner, matku dvoch detí, famóznu hudobníčku, tú si pustím zajtra pri žehlení.
____________________________________
Presné údaje si môžete prehľadne pozrieť v grafike Indexu na tejto adrese:

 

Teraz najčítanejšie

Silvia Krpelanová

Vyštudovala Katedru žurnalistiky na FiF UK v Bratislave. Pracovala ako redaktorka v tlačovej agentúre SITA, denníku SME a TV Markíza (2004 - 2012). Zúčastnila sa programov: Visegrad Summer School (2006) Advanced European Media Training (2007), Tertio Milenio Seminar on Free Society (2007). Od septembra 2015 pôsobí v RTVS ako dramaturgička a moderátorka relácie Slovensko v obrazoch. Je autorkou Magazínu Bratislava región (Tourist Edition Look At It pre roky 2018, 2019 a 2020), ktoré sú dostupne bezplatne v tlačenej aj elektronickej podobe TU. Zaujíma sa aj o témy spojené s rozvojom turizmu a aj preto s radosťou spolupracovala na vytvorení niekoľkých StoryMáp, napr. Vínne cesty a Vianočné trhy pre región Centrope, ktorý zahŕňa Bratislavu a jej okolie a svojimi aktivitami podporuje rozvoj cezhraničnej spolupráce. Nájdete ich tu a tu. Spolupracuje s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE). Blogy inšpirované témami, ktoré Inštitút sleduje si môžete prečítať na tejto platforme.