Denník N

Mladí ľudia chcú sebavedomé Slovensko

Predvčerom som mal možnosť prednášať desiatkam stredoškolákov na konferencii Na káve s možnosťami v Košiciach. So študentmi som viedol workshop a mnoho rozhovorov a toto som sa dozvedel.

– všetci majú radi Slovensko, ale vedia, že je tu plno neriešených problémov a krajina, spoločnosť a jej inštitúcie potrebujú vyliečiť

– všetci chcú odísť študovať do zahraničia, ale mnohí dúfajú, že po škole sa budú môcť vrátiť a uplatniť na Slovensku

– vnímajú rozdiel medzi nacionalizmom a vlastenectvom a radi by boli na Slovensko hrdí za to, čo sme ako spoločnosť dosiahli, ale ako píšem vyššie, prevažuje skepsa a chuť odísť než to tu malými krokmi zlepšovať

-medzi študentmi sa vyskytovali aj takí, čo vehementne a zapálene obhajovali Kotlebu a ĽSNS, snažil som sa s nimi debatovať slušne a vecne a opäť sa mi potvrdilo, že ĽSNS na Slovensku pracuje ako politická sekta a svojich stúpencov dokáže fanaticky indoktrinovať. Nejednalo sa o žiadnych hlupákov s holými hlavami, ale o obyčajnú mládež, ktorá narozdiel od svojich rovesníkov, potrebuje o niečo viac silné vzory a určité koncepty, ktoré jej pomôžu so sebaidentifikáciou. Myslím si, že práve ľudia s takouto predispozíciou tvoria hlavný záber, kde táto politická sekta regrutuje. Títo ľudia a ich potreby nevymiznú a preto je namieste sa zamyslieť, čo im ponúka naša spoločnosť a čo im ponúka Kotleba. Kotleba ich potreby napĺňa formou toxického nacionalizmu a opravte ma ak sa mýlim, tak jediná alternatíva, ktorá neponúka takúto toxickú formu naplnenia ich potrieb sú Skauti. Naša spoločnosť by mala vedieť identifikovať túto hrozbu a pochopiť, že ak týchto ľudí ponecháme napospas Kotlebovi bude veľmi ťažké a možno nemožné ich z tejto indoktrinácie vyliečiť. Prirodzenou alternatívou a hrádzou proti vplyvu ĽSNS by bolo vlastenectvo s univerzálnymi hodnotami. Spektrum spoločnosti, ktoré bude stále hľadať a potrebovať účel, autoritu a pocit, že niekam patria sa neznižuje, len sú ignorovaní a hlavne Kotleba im dáva, čo potrebujú. Zmeňme to, kým je čas.

– stretol som veľa mladých ľudí s talentom a potenciálom, ktorí sa vo svojom okolí aktívne angažujú a usilujú o dobré veci. Majú morálny kompas a hodnotové ukotvenie. Rozumejú konceptom tolerancie a chceli úprimne vedieť viac o tom, ako zlepšiť svet okolo seba.Neviem ako sú dnes nastavené štátne programy pre prácu s mládežou, ale z toho, čo mi včera hovorili študenti som nadobudol dojem, že je tu stále obrovské vákuum a priestor na zlepšenie.

– mnohí priznali, že ich absolútne nezaujíma história, že jej majú veľa už v škole a radšej by chceli vedieť načo sa majú pripraviť v najbližších rokoch. Bolo z nich cítiť, že si veľmi dobre uvedomujú, že svet po škole nebude hračka a že naň nie sú dostatočne pripravení. Ich pocit ma prekvapil nakoľko pôsobili ako sebavemí ľudia s prehľadom, o ktorom som mohol v ich veku iba snívať. Je jasné, že táto generácia chce od života viac a nemyslím tým materiálne statky, ale snahu byť medzi najlepšími a nemárniť talent doma, kde sa im vecí zdajú pokazené, skorumpované a zlé.

– môj workshop o šírení radikalizmu, nenávisti a nebezpečného obsahu na internete mal úspech a väščina študentov sa zapojila do iniciatívy #somtu.Dobre chápali ako funguje normalizácia nenávistných prejavov a akú rolu v tom dnes zohráva internet a sociálne siete a prečo s tým treba dennodenne zápasiť.

Neviem akou krajinou bude Slovensko za pár rokov, ale malo by byť v našom najvyššom záujme, aby sme v najbližších rokoch budovali spoločnosť, kde sa tieto decká budú chcieť vrátiť.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Kriššák

Som Tomáš z Popradu. Vyštudoval som politológiu na FPVMV. Píšem o vplyve internetu a sociálnych sietí na spoločnosť a politiku. Občas pribudnú aj recenzie na komiksy.