Denník N

Keď nás roboti pripravia o prácu, ľudské vlastnosti budú žiadanejšie ako kedykoľvek predtým

Deň, kedy nám roboti zoberú prácu možno nebude tak katastrofický ako sa píše. Možno práve vďaka technologickej prevahe ľudia začnú byť ľuďmi.

 

Súčasný svet je krásny v tom, že to, čo bolo v minulosti ústredným motívom hollywoodskych filmov sa dnes pomaly, ale isto stáva realitou. Jedným z častých motívov bolo nahradenie ľudskej pracovnej sily robotmi a automatmi, a práve táto téma v posledných rokoch s čoraz s väčšou intenzitou preniká do mediálneho, odborného a akademického priestoru, kde sa snažia nájsť odpoveď na to, čo sa stane s ľuďmi, po tom, ako nám roboti zoberú prácu.

Jedným z autorom, ktorého táto myšlienka natoľko zaujala aby o nej napísal knihu je britský ekonóm Jeff Colvin. Colvinova publikácia s povzbudivým názvom Humans Are Underrated (Ľudia sú podceňovaní) začína opisom súčasnému stavu technologického pokroku a jeho zásahu do štruktúr pracovného trhu. Po dôveryhodne napísaných stranách zásahu automatizovanej pracovnej sily do zamestnaní od najnižších úrovní priemyslu až po stredný management, finančníctvo, a najnovšie aj žurnalistiku čitateľ prepadá nepríjemnému pocitu, že ako človek nie je tak výnimočný, a že je v skutočnosti veľmi ľahko nahraditeľný.

Colvin, aj keď začína svoju knihu veľmi negatívne, je po zvyšok  knihy opatrným optimistom. Automatizácia je reálny stav, ktorý sa naplno prejaví o niekoľko rokov, no pre ilustráciu toho, čo príde stačí pozrieť do minulosti. Podobné technologické pokroky zasahujúce do pracovného trhu sa diali už v minulosti. A rovnako ako dnes, aj vtedy sa spoločnosťou šírili katastrofické správy o tom, ako sa éra človeka končí a masová nezamestnanosť zničí sociálny poriadok. Občasne bol nesúhlas s technologickým pokrokom sprevádzaný ráznymi protestmi, či  a ničením strojov v továrňach.

Z histórie priemyselných revolúcií sa môžeme naučiť dve všeobecne platné axiómy:
1. Technologický pokrok je nezastaviteľný a jediné, čo môžeme urobiť je prispôsobiť sa.
2. Akýkoľvek zásah do pracovného trhu, aj v podobe likvidácie pracovného miesta, vytvára nové formy pracovných miest, nehovoriac o nových spôsoboch zisku.

Technologický pokrok občas napreduje až desivou rýchlosťou, no bolo by absolútne nesprávne vytvárať umelé stropy a obmedzenia vede a technike, len za cieľom zachránenia pár pracovných miest.

Colvin sa len okrajovo venuje technologickým otázkam spojeným s nahradením ľudskej pracovnej sily, gro jeho práce sa zaoberá ľudským schopnostiam, ktoré sa roboti (zatiaľ) nedokážu naučiť. Konkrétne vyzdvihuje empatiu, prácu v kolektíve, schopnosť učiť sa a  dôveru v iného človeka. Práve tieto schopnosti majú dať ľudom v čase novej priemyselnej revolúcie konkurenčnú výhodu nad robotmi.

Autorovi v tomto dáva za pravdu napríklad World Economic Forum, ktoré medzi najžiadanejšie schopnosti na pracovnom trhu v roku 2020 považuje práve tzv. soft skills.

Všetko sú to ľudské a vrodené vlastnosti, na ktorých musí jednotlivec pracovať a zdokonaľovať sa v nich, aby dosiahol konkurenčnú výhodu. Z tohto dôvodu je tak na mieste sa spýtať, či Colvinov celkový pohľad na pozíciu človeka v novej priemyselnej revolúcií a hodnotu ľudských vlastností nie je do istej miery naivný.

Colvin veľmi dobre, logicky a argumentačne stavia svoju teóriu o nenahraditeľnosti ľudských vlastností, no otázkou ostáva do akej miery je Colvinova hypotéza uskutočniteľná.

Svet podľa Colvina predpokladá vysokú mieru sebavzdelávania a sebazdokonaľovania, no čo s ľuďmi, čo sa proste nechcú vzdelávať a pracovať na sebe? Čo s pasívnou časťou spoločnosti, ktorá tvorí väčšinu (žiaľ) v každej spoločnosti? Nikdy som nebol fanúšik Karla Marxa a jeho myšlienok, ale Marx veľmi dobre vystihol ľudskú podstatu a jej pripútanosť k práci. Osobne by som Marxa mierne poopravil a povedal, že človek je závislý od zmyslu života, ktorý je  však často zamieňaný prácou. Čo keď zoberiete týmto ľuďom prácu/zmysel života? Dokážu sa títo ľudia prispôsobiť novému svetu ľudsky orientovanej práce? A ešte dôležitejšia otázka, pomôže im niekto prispôsobovať sa novému svetu? Už neraz bol svet svedkom aké zlé veci sa začnú diať, keď ľudom zoberiete ich zmysel. Práve tejto nesmierne dôležitej otázke sa Colvin akoby zámerne nevenuje, a preto je jeho Humans Are Underrated viac optimistickou víziou budúcnosti ako reálnym zhodnotením stavu a dôveryhodnou prognózou.

O rizikách nemotivovaných ľudí, a tom aké škodlivé myšlienkové tendencie u nich rastú veľmi dobre píše Martin Malý

Ďalšie moje texty a vlastnú tvorbu nájdete tu.

 

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie