Populistické zvyšovanie minimálnej mzdy – bič na samosprávy a drobných podnikateľov, cukor pre štát, ktorý ju sám nedodržiava.

Inštitút minimálnej  mzdy (MM) je pomerne štandardným mocenským nástrojom štátu, ktorým zasahuje do slobody rozhodovania zamestnávateľa  ohľadom odmeňovania jeho zamestnancov pretože mu ním nariaďuje koľko minimálne musí svojím zamestnacom za ich prácu platiť. Štát týmto limituje aj seba, pretože je tiež jedným z najväčších zamestnávateľov. Význam MM je však oveľa širší pretože sa od nej tiež odvíjajú aj ostatné mzdy najmä „tabuľkových “ zamestancov a mnoho rôzných sociálnych dávok. Tiež nepriamo cez priemernú mzdu na ktorej výšku ma MM nepochybne vplyv ovplyvňuje aj výšku (minimálnych) odvodov do zdravotného a sociálneho poistenia. Tým sa minimálna mzda a jej úprava dotýka v podstate každého. Z dôvodu, že MM je najmä ekonomická veličina jej výška musí byť preto stanovená a upravovaná predovšetkým s ohľadom na výkonostné ukazovatele ekomomiky v ktorej má platiť.  Ak sa ekonomike darí, nie je dôvod, aby ľudia nedostali viac. No ako správne určiť koľko je v danom čase a priestore to „viac“? Zákon o minimálnej mzde určenie jej výšky pre daný rok to v 1. kroku ponecháva na dohodu zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov a ak sa nedohodnú, čo sa u nás v poslednom čase stále deje tak v 2. kroku na rozhodnutie vlády na návrh ministerstva práce, soc. vecí a rodiny. Ako ono príde ku konkrétnemu číslu nie je presne známe.  Presný mechanizmus výpočtu sa mi nepodarilo zistiť.  V posledných rokoch sme každoročne svedkami toho, že premiér spolu s príslušným ministrom s veľkými úsmevmi oznamujú jedno zvýšenie minimálnej mzdy za druhým . No nie všetci z toho majú takú radosť ako oni dvaja. Prečo? Po prvé. Ak minimálnu mzdu určuje štát tak je logické, aby prví kto by mali mať na ňu nie len nárok, ale ju aj dostávali boli zamestnanci štátu a celého verejného sektora financovaného prevažne zo štátneho rozpočtu. Predsa ak štát niečo určuje, sám by to mal ako prvý dodržiavať. Ale u nás tomu tak nie je a tabuľkové platy štátnych a verejných zamestnancov začínajú v mnohých prípadoch na nižšej sume ako je minimálna mzda! Dotknutým zamestnancom sa preto MM musí dorovnávať rôznými pochybnými postupmi a nie vždy sa to darí. Preto sa stáva, že zamestnanec platený z štátneho (verejného) rozpočtu nedostane ani minimálnu mzdu.  A to je riadna drzovka a výsmech štátu do tváre podnikateľov, ktorých ten istý štát núti robiť to čo sám nedodržiava! Divím sa preto, že to podnikatelia ešte niekde nenapadli. Pritom uvedený stav kritizujú aj odborári. Existenciu tohto stavu priznal aj minister Richter , ale robiť s tým niečo chce až budúci rok. Minimálna mzda už bola za vlád R. Fica zvyšovaná veľakrát. No riešenie uvedenej situácie sa odkladalo. Dôvod je jasný. Ľahšie je jednoduchým administratívnym opatrením vytiahnúť peniaze od podnikateľov a problém s tabuľkovými zamestnancami verejného sektora hodiť na samosprávy. A potom sa byť do pŕs aký sme geroji. No pripraviť systémové riešenie a nájsť na to financie to už bolo zjavne nad schopnosti vlád R. Fica.

Druhou drzovkou a zrejme hlavným dôvodom populistického zvyšovania MM je to, že zo  zvýšenej minimálnej mzdy nemá najväčší prospech  zamestnanec ako by hovorila logika, ale v našich podmienkach opäť štát! Napr. minulý týždeň určená minimálna mzda na r. 2018 bola oproti r. 2017 zvýšená zo sumy 435€ na 480€  t.j. o 45€.  Ako však konštatovali poslanci Mihál a Beblavý: „Premiér Robert Fico (Smer-SD) ohlásil zvýšenie minimálnej mzdy o 45 eur. Zabudol ale dodať, že čistá minimálna mzda zamestnanca sa zvýši len o 29 eur, náklady zamestnávateľa však stúpnu až o 70 eur. Zo sumy, o ktorú sa zvýšia mzdové náklady, si viac ako polovicu odhryznú finančná správa, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, a to spolu až 58 %,“. Hlavný profit zo zvýšenej MM tak nebude mať zamestnanec, ale štát. To bude zrejme ten hlavný dôvod úsmevu premiéra a ministra. Do bezodných fondov ktoré majú pod priamou kontrolou im opäť pritečie nejakých pár desiatok melónov viac. Zase bude na súťaže, poradenstvá a kotolnícke analýzy. Veľkým podnikateľom taká „politika“ prekážať nemusí, mnohých sa to netýka. Naviac mnohí si vybavili resp. dostali rôzne druhy daňových a iných úľav, prípadne v lepšom prípade získali štedré formy podpory od  štátu. Tak prečo mu nedať malú domov. No čo malý podnikateľ, ktorý prevádzkuje napr. reštiku, malú predajňu alebo dielňu niekde v hladovej doline? On to pocíti poriadne. Cenu svojich služieb a tovarov nemôže každoročne zvyšovať iba tak o cca. 10 a viac % ako sa zvyšuje min. mzda. Odkiaľ potom vezme zdroje na zvýšené mzdové náklady? A  týka sa to aj samospráv a najmä ich školských a zdravotníckych zariadení. Po každom zvýšením musia krvpotne zhánať dodatočné zdroje a na konci dňa sa to aj tak odzrkadlí v ich novom zadĺžení. Schválené rozpočty na nové a nové zvýšenie MM jednoducho nestačia. To zdá sa tých pánov vôbec  netrápi, hlavne že navonok info o vyššej minimálnej mzde vyzerá “cool”. Však prečo by sa zaťažovali problémami podnikateľov a samospráv odkiaľ na propagandistické zvýšenie MM vezmú, keď sa nepostarajú ani to to, či MM majú garantovanú aj ich vlastní t.j. štátny zamestnanci. Takýto nedomyslený spôsob zvyšovania MM potom v konečnom dôsledku prináša viac škody ako úžitku. Zvyšuje zadlžovanie mnohých verejnoprávnych subjektov a postavenie zamestnancov u malých a drobných podnikateľov nie že zlepšuje, ale naopak zhoršuje. Podnikateľ tiež nie je padnutý na hlavu. Reálne sa ohrozí mnoho pracovných miest. Od zamestnancov sa môže požadovať prechod do inej ako zamestnaneckej formy vzťahu  a v konečnom dôsledku sa ešte viac podporí záujem o čiernu prácu bez výhod zamestnaneckého pomeru pre zamestnanca. Na jej existenciu poukazovali aj viacerí kandidáti na župana v televíznych debatách. Najmä tí z východu. To sa zdá pánom neprekáža, alebo čo je horšie asi si to ani neuvedomujú.  Ak štát vedel vysoliť veľké milióny napr. na  Jaguár, prečo nie je ochotný vynaložiť nejaké  prostriedky a konečne prijať opatrenia na reálnu podporu malých a drobných podnikateľov ktorím osobitne v chudobnejších regiónov kladie takým nepremysleným a populistickým zvyšovaním minimálnej mzdy obrovské polená pod nohy. Ak má vláda na razantné zvyšovanie MM musí mať aj na zvýšenie nezdaniteľného minima zamestnancov a prípadne aj na úpravu (zníženie) odvodov. Iba týmito opatreniami zamestnanec naozaj pocíti zvýšenie MM a ani malého podnikateľa sa to až tak nedotkne. A ak na to nemá, tak nech MM neprimerane nezvyšuje. Pretože robiť politiku a navonok pôsobivé kroky za cudzie je ľahké. To dokáže každý a  z cudzieho predsa krv netečie. No robiť zodpovednú politiku to je už iná káva. Neprináša lacné gestá a ani lacné politické body. A ani jej výsledky sa neprejavia hneď a okamžite vo svetle reflektorov. Avšak o to vyššia jej hodnota pre spoločnosť. V Inštitúte hodnota za peniaze o tom iste vedia svoje.