Denník N

Ďalší hroziaci úder pre mesto Martin

Mesto Martin chradne nebývalým tempom a hrozí mu podobný osud aký zažila prednedávnom Prievidza. Je to výsledok dlhodobého nezáujmu vedenia mesta v tejto oblasti a ďalší hroziaci úder pre Martin po mnohomiliónových stratách v prehratej kauze Martinské Hole.

Mesto Martin je hrdým centrom kultúry Slovákov. Ako jediné mesto má dokonca vlastný zákon a dokonca má strategicky veľmi výhodnú polohu v rámci Slovenska. Všetky tieto veci ho predurčujú byť zaujímavým miestom pre život, tak ako tomu bolo v minulosti. Opak je však pravdou. V minulom roku sme klesli z ôsmej priečky najväčších miest v SR na deviatu a náš pád bude ešte hlbší a je možné, že o pár rokov nás počtom obyvateľov prevýši aj napríklad Poprad a nie len Trenčín. Martin už nie je takým zaujímavým miestom pre život a prichádza o svojich obyvateľov. Kvalita života v meste sa znižuje a vedenie mesta tento problém tvrdošijne dlhodobo ignoruje.

Odkedy mesto Martin v 90-tych rokoch dosiahlo hranicu 60 000 obyvateľov (najviac 60 917 v roku 1996) tak populácia mesta kontinuálne klesá. Zhruba do roku 2002 bol stav obyvateľov relatívne stály nad 60 000 obyvateľov. Tu však nastal zvrat a mesto začalo strácať stovky obyvateľov ročne. Do roku 2010 bol pokles obyvateľov zhruba 0,40% ročne a následne tento trend začal akcelerovať a v posledných rokoch sa pohybuje okolo 0,80% ročne. Priemerne 442 obyvateľov ročne odíde z centra Turca a zakotví buď v satelitoch mimo mesta alebo úplne mimo región Turca a to je hrozivé!

Aby sme si to vedeli predstaviť lepšie, tak si predstavme, že sa jedná o zhruba 2 päťvchodové paneláky, ktoré každý rok ostanú prázdne.

Bolo by veľmi jednoduché pripisovať tento stav len vedeniu mesta Martin. Svoju úlohu hrá aj situácia v štáte s centralizáciou pracovnej ponuky na západe Slovenska a rovnako exodus mladých ľudí do zahraničia. Napriek tomu hrá najdôležitejšiu úlohu pri riešení tohto závažného problému samotné mesto a jeho vedenie.

Zmena bydliska (nie v rámci mesta, ale fakticky odsťahovanie sa z domova) znamená fatálny zásah do fungovania jednotlivca, či rodiny a je to vo väčšine prípadov ťažké rozhodnutie pre celú rodinu, nakoľko opúšťate svojich príbuzných, kamarátov, zážitky, či známe miesta. Stovky ľudí z Martina dochádzajú za prácou do Žiliny a okolia a je len otázkou času, kedy dospejú k rozhodnutiu, že si zbalia kufre a presťahujú sa napríklad do spomínanej Žiliny.

Aby sme si vedeli predstaviť, čo znamená táto situácia pre mesto a jeho budúcnosť, je dobré si priblížiť samotný úbytok obyvateľov. Od roku 2006 až do dnešného dňa, tj. za posledných desať rokov,  mesto Martin stratilo cca. 4000 obyvateľov.

Opäť je dobré si povedať, čo to zhruba znamená. Je to viac ako polovica Vrútok, celé Turany alebo viac ako polovicu Košút, či Záturčia. Ide o fatálny výsledok a graf úbytku obyvateľov môžete vidieť nižšie.

Od predstaviteľov mesta Martin k tomuto stavu neprišlo za obdobie primátorovania Andreja Hrnčiara ani jedno uznesenie, ktoré by znamenalo prípravu a vykonanie zmien s cieľom zastaviť zrýchľujúce sa zmenšovanie Martina. Jediné čo evidujem, je suché konštatovanie, že ľudia sa sťahujú na vidiek a všetko je v poriadku. Tento postoj prezentoval primátor Hrnčiar v predvolebnej debate pred voľbami v roku 2014.

Tento argument o sťahovaní sa do satelitov je však scestný, nakoľko sa vyľudňuje aj Turiec ako taký. Síce pomalším tempom ako Martin, ale pokles je evidentný a hlavne tento argument nie je riešením pre budúcnosť mesta. Vedenie mesta má riešiť budúcnosť Martina a nie napríklad Dolného Kalníka. Vývoj počtu obyvateľov okresu Martin nájdete na grafe nižšie.

Ako som spomínal, súčasné vedenie mesta pod taktovkou Andreja Hrnčiara neurobilo nič pre zvrátenie tohto stavu a pritom možností na riešenie sa ponúka veľa. Ťažko však niečo riešiť, ak si niekto jednoznačné vyľudňovanie okresu vysvetľuje nasledovne „Negatívny vývoj populácie na začiatku dekády 2004 – 2013 sa postupne zastavil. V r. 2010 – 2012 celkový počet obyvateľov okresu narastal, tempo rastu ale každoročne klesalo, až v r. 2013 okres opäť zaznamenal celkový úbytok obyvateľov, čo je spôsobené prirodzeným úbytkom obyvateľstva a nestabilným migračným saldom.“ Toto je citácia z PHSKR, kľúčového dokumentu pre rozvoj mesta, ktorého hlavným zostavovateľom bol viceprimátor Žigo. Všetky riešenia, ktoré dokument prináša sú len reakciou na stav starnutia a vyľudňovania, no nenájdete ani jedinú zmienku o tom, ako zlepšiť ponuku služieb mesta tak, aby znamenala zvrátenie neblahého vývoja situácie. Toto všetko len podčiarkuje katastrofálne vedenie nášho mesta a dlhoročných poslancov. 11 rokov primátorovania Andreja Hrnčiara priviedlo naše mesto do stavu apatie verejnosti a nezáujmu o veci verejné. Je len otázne, či to bolo cielené, alebo len výsledkom neschopnosti. Pravdou však je, že zastupiteľstvo negeneruje nápady a diskusiu a ponecháva mesto na ceste do katastrofy.

Ešte je dobré povedať, že neriešením súčasného stavu za pár rokov mesto dospeje do stavu, kedy bude atakovať hranicu 50000 obyvateľov, pri ktorej podlezení budeme čeliť fatálnym finančným následkom, aké napríklad pred časom zažívalo mesto Prievidza. Pri tomto poklese totižto dochádza k zákonnému poklesu koeficientu na prerozdeľovanie finančných prostriedkov, z ktorých je financovaná samospráva.

Zníženie počtu obyvateľov mesta vedie aj k ďalším následkom, ktoré významne ovplyvňujú kvalitu života v meste. Napríklad MHD – tým, že mesto chradne tak je logické, že využívanie MHD klesá a tým pádom upadá aj ponuka spojov alebo nutne rastie cena dopravy. Rovnako platí, že ak sa znižuje počet obyvateľov, tak klesá dopyt po nehnuteľnostiach, čo vedie k poklesu ich cien. Ďalším dôsledkom je menej detí, čo znamená síce viac miesta napríklad v škôlkach alebo na školách, no rovnako bude znamenať rušenie nepotrebných škôl, nakoľko nebude dostatok detí a následne budete musieť voziť svoje detí ďalej než dnes. A desiatky ďalších dôsledkov, ktoré znamenajú znižovanie atraktivity mesta pre jeho obyvateľov.

Najväčším dôsledkom, ktorý je dnes jasný, je práve spomínaný pokles financií plynúcich do mestskej pokladnice z podielových daní. Napríklad v Prievidzi znamenal pokles obyvateľov pod 50 000 výpadok v rozpočte v sume minimálne 650 000 € (neviem presné číslo), čo po vyplatení desiatich miliónov v kauze Martinské hole bude len ďalším klincom do rakvy pre mesto Martin.

Sme jediní s poklesom obyvateľov? Nie, nie sme, no v rámci veľkých miest sme jednými z lídrov. Zoberme si napríklad Trnavu, Trenčín a Zvolen, tj. mestá, ktoré v rebríčku obyvateľov susedia s Martinom. Všetky 3 mestá zaznamenali omnoho nižší úbytok obyvateľov za posledných desať rokov ako Martin.

Je zvláštne, že v meste nie je táto téma diskutovanou a iba z času na čas sa objaví v médiách malý frk v zmysle konštatovania stavu. Samotné mesto však túto tému obchádza a nerieši. A pritom riešení tohto problému je dostatok, len kompetentní by mali začať konať, nakoľko o pár rokov už môže byť neskoro.

               Táto situácia má množstvo možností na riešenie, len chcelo by to od kompetentných aktivitu, nápady, vízie, ochotu pýtať sa a spolupracovať. Dnes je mesto v rozklade a iba výmena drvivej väčšiny vedenia mesta dokáže priniesť nádej na zmenu.

              

PS: Tento blog bude mať pokračovanie, kde rozpracujem po rôznych diskusiách s odborníkmi možné návrhy riešení. Akékoľvek nápady od čitateľov blogu privítam a prípadne s nimi rozdiskutujem.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Michal Uherčík

V profesnej oblasti som prešiel od logistu, cez konzultanta pre priemysel v štíhlej výrobe, až k podnikaniu. V osobnej oblasti mám blízko k športu a športovaniu detí a najväčší relax a psychohygienu mi prináša práca vo vinohrade. Venujem sa aj politike (hlavne miestnej), jej obsahu a forme a môj blog bude hlavne o tejto oblasti.