Štvrtý nesplnený sen
Plán na výstavbu širokorozchodnej trate, ktorá by mala viesť od ukrajinských hraníc až po rakúske je stále živý, ale realita výstavby je minimálna. Premiér Fico projekt niekoľko rokov podporoval. Dnes sa dá povedať, že ide o ďalší z nesplnených snov o rusko-slovenskej obchodnej spolupráci.
Slovensko malo od vyhlásenia samostatnosti niekoľko predstáv o dobrých ekonomických vzťahoch s Ruskom. V prvom rade išlo o sen o spolupráci v zbrojárskom priemysle. Spolupráca sa nekonala a Slovensko dnes miesto zbraní exportuje autá. Druhým bola spolupráca v oblasti jadrovej energie. Tento sen sa rozplynul po tom, ako druhá Dzurindova vláda predala podiel Slovenských elektrární talianskemu Enelu. Spolupráca v oblasti plynu mala byť tretím snom, ten sa však vytratil po predstavení Nord Stream 2. Širokorozchodná trať naďalej prežíva v mysliach jej podporovateľov. Ide však o falošný pocit dôležitosti a praktickosti jej existencie.
Od nástupu do úradu predsedu vlády bol Róbert Fico opatrný v hodnotení budúcnosti projektu širokorozchodnej trate. V programovom vyhlásení 2006-2010 sa projekt nespomínal, no už o rok Fico vycestoval na oficiálnu návštevu Ruska spolu s ďalšími členmi vlády, vrátane vtedajšieho ministra dopravy Ľubomíra Vážneho. Projekt širokorozchodnej trate bol jedným z bodov a bol vnímaný ako „perspektívna oblasť spolupráce.“ Napriek počiatočným úspechom v diplomacií bol Fico triezvy vo svojich vyjadreniach. „Nie sme naivné deti,“ povedal v roku 2009 na margo výstavby trate.
V roku 2010 Vladimíra Putina vystriedal v pozícii prezidenta vtedajší premiér Dmitrij Medvedev. Pri jeho návšteve Slovenska mu Fico predstavil projekt. Nápad ako prepojiť Áziu a Európu prostredníctvom železnice niesol názov „Transázijský pás rozvoja.“ Na základe správy o príprave a realizácií trate Košice – Bratislava – Viedeň, vrátane logistického centra bola vtedajšia cena projektu stanovená na štyri miliardy. Podľa aktuálnych výpočtov môže celá suma dosiahnuť 9 miliárd EUR.
Vláda Ivety Radičovej vystriedala pri kormidle Róberta Fica v júni 2010. Programové vyhlásenie sľúbilo analýzu, no vláda deklarovala, že projekt nepodporuje. V roku 2013 (už späť s Ficom v úrade po páde Radičovej vlády a predčasných voľbách) bola vypracovaná ďalšia zo štúdií. Vláda sľúbila, že projekt podporí „za predpokladu jeho ekonomickej realizovateľnosti.“
V roku 2015 navštívil premiér Róbert Fico Moskvu, kde sa zhováral s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, ktorý bol späť vo svojom úrade, o vízií širokorozchodnej. Počas stretnutia uzatvorili riaditelia železníc Slovenska a Ruska, Dušan Šefčík a Vladimir Jakunin memorandum o spolupráci, už druhé v poradí. Jaknunin bol optimistický o realizácii projektu ešte v roku 2013, keď bol v Bratislave. Vtedy sa vyjadril, že trať musí prepojiť Áziu a Európu a je jedno, či to bude cez Slovensko alebo inú európsku krajinu.
Jedným z podporovateľov projektu je ekonóm a súčasný Poradca predsedu vlády Slovenskej republiky pre vonkajšie ekonomické vzťahy profesor Peter Staněk z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý za projektom vidí desaťtisíc pracovných miest počas obdobia piatich rokov. Kritici však tvrdia, že môže dôjsť k strate pracovných miest z dôvodu zrušenia prekladiska v Čiernej nad Tisou. Projekt širokorozchodnej by mohol mať význam, keby sa na východnom Slovensku vybudovali prekladiská, ktoré by zaručili prechod na úzkorozchodnú koľajnicu a vlaky by tak mohli pokračovať do zvyšných európskych krajín. Hlavným problémom je financovanie a nedostatočne preukázaný ekonomický prínos pre Slovensko.
Novým faktorom v celej debate je Čína, ktorá v súčasnosti buduje svoj dlhodobý projekt „Jeden pás, jedna cesta.“ Iniciatíva známa ako OBOR (One Belt One Road) je hodvábnou cestou 21. storočia a na jej konci by malo byť vybudované infraštruktúrne prepojenie medzi Čínou a ostatnými kontinentmi. Nová hodvábna cesta by mohla debatu o širokorzochodnej trati rozhýbať, ale zrejme k tomu nedôjde. Ešte stále neistá budúcnosť čínskej akvizície US Steel a komplikovanosť výkupu pozemkov pri výstavbe nepotešia nedočkavých Číňanov.
Napriek nedostatočným argumentom za výstavbu trate sa debata znovu obnovila. O širokorozchodnej mala rozhodnúť aj štúdia z roku 2016, ktorú si nechal vypracovať spoločný podnik ruských, rakúskych, ukrajinských a slovenských železníc – Breitspur lanungsgesellschaft (Breitspur). Štúdia mala byť hotová koncom roka a mala a za úlohu mala najmä preukázať dostatočné tovarové toky, uskutočniteľnosť a financovanie projektu. Úrad podpredsedu vlády pre investície Petra Pellegriniho potvrdil, že projekt má „všestrannú podporu.“ V poradí tretia štúdia mala byť hotová na konci roku 2016.
V programovom vyhlásení súčasnej vlády (2016 – doteraz) sa projekt nespomína. Širokorozchodná trať ostáva projektom, ktorý bol vzkriesený viackrát ako je potrebné. Nič z aktuálnych dát totiž nenaznačuje, že by sa Slovensko v krátkodobom výhľade zameralo aktívne na jej výstavbe. Vypracované štúdie nedokázali ekonomickú a finančnú efektívnosť ani zvýšenú zamestnanosť. Ide tak o ďalší sen o naviazanosti rusko-slovenskej spolupráce, ktorý sa rozplynul.
