Denník N

Sviatok všetkých svätých v čase globalizácie, ekumenizmu a sekularizácie

Prípravy na oslavu včerajšieho 500. výročia reformácie sa snažili zohľadniť skúsenosti globalizácie, ekumenického hnutia a sekularizácie. Bolo by však možné pozrieť sa cez tieto skúsenosti aj na dnešný sviatok všetkých svätých?

Jubileum reformácie a sviatok všetkých svätých

Kresťanské cirkvi po celom svete si včera pripomenuli významné reformačné jubileum. Nemecký augustiniánsky mních Martin Luther pred 500 rokmi v predvečer (dnešného) sviatku všetkých svätých zverejnil svojich 95 výpovedí proti odpustkom, čím spustil lavínu udalostí, ktoré zmenili kresťanstvo i celý svet.

31. október v minulosti často vzbudzoval vášne tak na strane nasledovníkov Lutherovej reformácie, ako aj na strane zástancov rímskeho biskupa (pápeža). Pri prípravách na jeho 500. výročie v roku 2017 však spoločná Evanjelicko-rímskokatolícka komisia pre jednotu pripravila dokument Od konfliktu k spoločenstvu, v ktorom teológovia z oboch strán jasne deklarovali, že jednostranný pohľad na udalosti reformácie v 21. storočí už viac nie je možný. Je nevyhnutné, aby si kresťania tento sviatok dokázali pripomenúť spoločne, a aby spolu dokázali prerozprávať aj príbeh reformácie.

Autori spomenutého dokumentu sa pýtali, aké skutočnosti by sa mali podpísať na tohtoročných oslavách reformácie, pričom dospeli k trom hlavným bodom: skúsenosť globalizácie, uplynulé desaťročia ekumenického dialógu a sekularizácia. Spomenutými aspektmi som sa bližšie zaoberal vo svojom staršom článku pre český časopis Getsemany.

Úprimne oceňujem, že sa úvahám o reformačnom jubileu venovalo toľko času a priestoru. Dnes by som sa však chcel v podobnom kontexte zamyslieť aj nad dnešným sviatkom, ktorý je z hľadiska úsilia o kresťanskú jednotu nemenej kontroverzný.

V čom vidím výzvu?

Sviatok všetkých svätých má z môjho pohľadu veľký ekumenický potenciál. Upriamuje totiž pozornosť na celé zástupy anonymných ľudí, ktorí zavŕšili svoj život a dnes, v duchu viery, žijú v Božej prítomnosti. Hovorí o tom, že svätými nie sú len tí, ktorých mená cirkev pozná a slávnostným spôsobom ich za svätých vyhlási, ale že svätosť je vlastne veľmi širokým pozvaním pre každého človeka bez rozdielu.

A práve tento obsah dnešného sviatku by sa mal podľa môjho názoru výraznejšie podpísať aj pod „oficiálne“ chápanie svätosti v jednotlivých cirkvách, a podobne ako tohtoročné reformačné jubileum reflektovať našu skúsenosť globalizácie, ekumenizmu a sekularizácie.

Kresťanské cirkvi chápu úctu k svätým rôzne. Kým niektoré počas dejín vyhlasovali za svätých ľudí hodných nasledovania v každej dobe, a niektorí ich aj aktívne prosia v modlitbách o pomoc, iné si pripomínajú len tých, o ktorých hovoria biblické texty, no ani tých neprosia o príhovor, keďže podľa nich dnes ešte nie sú v nebi, ale „spia spánkom pokoja“ a očakávajú spolu so všetkými zosnulými vzkriesenie na konci vekov.

V zásade však platí, že aj cirkvi, ktoré ľudí vyhlasujú za svätých (tzv. kanonizačným procesom, či svätorečením), vyberajú takýchto ľudí žijúcich príkladným životom len spomedzi vlastných radov veriacich. Z minulosti síce existujú príklady svätých, ktorých si rôznym spôsobom ctia naprieč kresťanskými tradíciami, no tie sú zvyčajne staršie, ako samotné rozdelenie kresťanských cirkví (v našom prostredí napr. Cyril a Metod). A práve túto skutočnosť považujem v 21. storočí za zaujímavú výzvu.

Dá sa nejako zohľadniť skúsenosť globalizácie, ekumenického hnutia a sekularizmu v otázke kanonizácie svätých? Ak nás dnešný sviatok učí, že svätosť ďaleko prekračuje hranice našich predstáv, verím, že áno. Som taktiež presvedčený, že kresťanské cirkvi by mohli nájsť takú formu inkluzívneho liturgického jazyka, ktorá by v sebe dokázala zahrnúť viacero tradičných konceptov úcty k svätým popri sebe.

Inšpirujúce pokusy o nové vnímanie svätosti

Hoci úcta k svätým aj v súčasnosti vyvoláva množstvo otázok a kontroverzií medzi kresťanmi rôznych vyznaní, ktoré sú predmetom ekumenických dialógov, existujú aj viaceré zaujímavé pokusy o nové a moderné uchopenie otázky svätosti.

Martýri 20. storočia

Jedným z takýchto pokusov je pre mňa napríklad súsošie desiatich martýrov 20. storočia nad veľkou západnou bránou Westminsterského opátstva (Westminster Abbey), ktoré bolo slávnostne odhalené v roku 1998 a otázku svätosti sa usiluje uchopiť moderným a ekumenickým spôsobom.

Koho na tomto súsoší nájdeme? Pozrime sa spoločne na tieto postavy (začnime zľava):

Maximilian Kolbe – poľský rímskokatolícky kňaz, františkán – minorita, ktorý bol v roku 1941 zatknutý gestapom. Zomrel v hladovej komore koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, keď ponúkol svoj život za život iného väzňa – otca rodiny. Pápež Ján Pavol druhý ho v roku 1982 vyhlásil za svätého v rímskokatolíckej cirkvi.

Manche Masemola – juhoafrická mučeníčka, ktorú v roku 1928 zabili jej vlastní rodičia, keďže sa začala pripravovať na krst v miestnom anglikánskom misijnom spoločenstve. Necelých 10 rokov po jej smrti ju cirkevná provincia v južnej Afrike označila za martýrku. Jej mama v roku 1969 konvertovala na kresťanstvo.

Janani Luwum – v rokoch 1974 až 1977 bol arcibiskupom anglikánskej Ugandskej cirkvi (Church Of Uganda) a jednou z najvplyvnejších postáv modernej cirkvi v Afrike. V roku 1977 bol zatknutý a krátko nato zavraždený na príkaz vtedajšieho prezidenta Idi Amina.

Alžbeta Ruská – pôvodne hessénska princezná, ktorá sa stala prostredníctvom manželského zväzku ruskou veľkokňažnou a následne rehoľníčkou. V roku 1918 bola zabitá boľševikmi a v roku 1992 ju ruská pravoslávna cirkev vyhlásila za svätú.

Martin Luther King, Jr. – americký baptistický kazateľ, bojovník za občianske práva a nositeľ Nobelovej ceny za mier. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších vodcov americkej histórie.

Monseñor Óscar Arnulfo Romero – bol od roku 1977 rímskokatolíckym arcibiskupom v San Salvadore. Pôvodne bol konzervatívec odmietajúci tzv. teológiu oslobodenia, no po smrti svojho priateľa pravicovými teroristami začal ostro kritizovať porušovanie ľudských práv v Salvadore. Odmietol prijať špeciálnu ochranku, nepriestrelné auto a prepustil svojho šoféra s odkazom, že kým nebude chránený jeho ľud, ani on sám nemôže prijať takéto podmienky. V marci 1980 bol zastrelený priamo počas slúženia omše v katedrále v nemocničnej kaplnke. Naša Starokatolická církev v ČR si ho pripomína ako mučeníka a aj rímskokatolícka cirkev ho v máji 2015 blahorečila.

Dietrich Bonhoeffer – nemecký luteránsky teológ, významná postava tzv. vyznávačskej cirkvi (Bekennende Kirche) a bojovník proti nacizmu. V roku 1933 vystúpil proti arizačným zákonom, ako aj proti nemeckému protestantskému združeniu Nemeckých kresťanov (Deutsche Christen), ktoré zastávalo a podporovalo nacistickú ideológiu, antisemitizmus a rasovú nenávisť. V roku 1943 bol zatknutý a v roku 1945 popravený v koncentračnom tábore Flossenbürg na priamy príkaz Adolfa Hitlera, ako jeden z odporcov nacizmu, ktorí boli spájaní s atentátom na Hitlera z 20. 7. 1944. Aj Bonhoeffera si v našej pripomíname ako mučeníka.

Esther John (pôvodným menom Qamar Zia) – vyrástla v moslimskej rodine v Britskej Indii a pod vplyvom biblickej knihy proroka Izaiáša a kresťanského vzdelávania sa rozhodla konvertovať na kresťanstvo. Jej rodina v roku 1947 odišla do novovzniknutého Pakistanu, kde ďalej tajne študovala Bibliu. Následne ušla z domu, keďže sa bála, že ju rodičia prinútia vydať sa, a začala pracovať v sirotinci, kde si zmenila svoje meno. Neskôr žila a pracovala v misijnej nemocnici spolu s americkými presbyteriánskymi misionármi. V roku 1960 bola priamo vo svojom dome náhle a brutálne zavraždená za záhadných okolností.

Lucian Tapiedi – bol papuánsky anglikánsky učiteľ a misionár, ktorý je jedným z novoguinejských mučeníkov – anglikánskych duchovných, učiteľov a zdravotníkov zabitých Japoncami v roku 1942 (celkovo 333 pracovníkov z rôznych kresťanských cirkví).

Wang Zhiming – bol čínsky pastor a evanjelista, ktorý bol v roku 1977 zabitý počas čínskej kultúrnej revolúcie – bol popravený na štadióne pred zrakom viac ako 10 000 ľudí.

Tento vybraný rad „svätcov“ 20. storočia nám ukazuje, akú rôznorodosť môžu nabrať naše ľudské príbehy viery. To, čo ich všetky tieto príbehy spája ako červená niť je, že vo všetkej svojej kultúrnej, národnej, politickej i konfesionálnej rozmanitosti dokázali nasledovať Ježišov príklad lásky a vydať o ňom svedectvo v konkrétnej situácii a v podmienkach, kde práve stáli. Ich životy sú nepochybnou inšpiráciou (nielen) pre kresťanov súčasnosti a nemali by zostať v zabudnutí.

Nový rímskokatolícky koncept svätosti?

Konzervatívny denník Postoj pred pár týždňami uverejnil článok, v ktorom sa zaoberá novým konceptom svätosti v rímskokatolíckom prostredí. Spomína dva príklady talianskych tínedžerov, ktorí prežili pomerne „obyčajné“ životy: Angelicu Tiraboschi, ktorá ako devätnásťročná v auguste 2015 zomrela na rakovinu a Carla Acutisa, mladého počítačového nadšenca, ktorý 12. októbra 2006 podľahol náhlej akútnej leukémii. Svojím životom a vyrovnanosťou dokázali natoľko osloviť svoje okolie, že sa ich rodiny, priatelia a farnosti dnes aktívne usilujú o ich blahorečenie.

Oba príklady poukazujú na to, že aj v tradičnom rímskokatolíckom prostredí dochádza k posunu a aktualizácii chápania svätosti, ktorá je bližšia súčasnému človeku. Takýto príklad obyčajnej svätosti každodenného života môžeme označiť aj za sekulárnejší a uchopiteľnejší.

Na mieste je však výhrada, že kanonizovaných rímskokatolíckych svätých nachádzame v Taliansku oveľa viac, než na iných miestach. V mnohých tamojších mestách a mestečkách nájdeme lokálnych svätých. Keď si túto skutočnosť porovnáme napr. s naším slovenským rímskokatolíckym prostredím, ukazuje sa jasný nepomer. Nemyslím si, že takéto príklady by sa mali umelo hľadať či dokonca vytvárať, no globálnejší kontext by určite cirkvi a cirkvám prospel.

Starokatolícke litánie so všetkými svätými

Do tretice si dovolím uviesť ešte jeden príklad z našej vlastnej cirkevnej praxe. Ako kňaz slúžim na Slovensku s poverením malej, inkluzívnej a pomerne liberálnej Starokatolíckej cirkvi v ČR. Naša cirkevná tradícia sa od počiatku usiluje tvoriť a ponúkať otvorenú katolícku alternatívu, čo sa do istej miery prejavuje aj v našom chápaní svätosti.

V cirkvách, ktoré sa hlásia ku katolíckej tradícii sa v istých momentoch počas bohoslužieb používajú tzv. litánie ku všetkým svätým, ktorých veriaci prosia o príhovor. V praxi to vyzerá asi tak, že spevák či kňaz postupne menuje dlhý rad zoznamu oficiálne uznaných svätých, pričom veriaci odpovedajú – oroduj za nás, teda modli sa za nás u Boha.

Naša česká starokatolícka cirkev sa však podstúpila dve zaujímavé zmeny v tejto liturgickej praxi. Jednak u nás nehovoríme o litániách ku všetkým svätým, ale so všetkými svätými. Táto na prvý pohľad nepatrná zmena má pomerne veľký teologický význam, keďže hovorí o tom, že kanonizovaní svätí nie sú nadradení nad zhromaždenými veriacimi, ale tvoria s nimi jedno spoločenstvo (communio), ktoré spoločne Boha prosí o príhovor. Naša bohoslužobná formulácia teda neznie svätý … – oroduj za nás, ale so svätým/svätou … – chválime ťa, Pane.

Druhá významná zmena sa týka samotného zoznamu svätých. Okrem tradičného zoznamu všeobecne známych katolíckych svätcov a svätíc v ňom totiž nájdeme aj mená ako svätý Jan Hus a Hieronym Pražský, ktorých ako kostnických mučeníkov uctievala už česká cirkev pod obojím.

Nájdeme tu však aj mená už vyššie spomenutých Dietricha Bonhoeffera, evanjelického teológa a odporcu nacizmu, a Oscara Romera, zavraždeného rímskokatolíckeho arcibiskupa v San Salvadore. Spomedzi  českých príkladov súčasných dejín tu nájdeme Jozefa Štemberku z Lidíc, Jozefa Toufara z Čihošte či Přemysla Coufala a Pavla Švandu. Nechýba však ani brat Roger Schutz, zakladateľ ekumenickej komunity v Taizé zavraždený v roku 2005.

Vždy, keď u nás spievame litánie so všetkými svätými úprimne ma teší, čo sa nimi symbolicky vyjadruje: Spoločenstvo lásky a skúsenosť s ňou je taká silná, že ju nemôže zlomiť ani smrť. Svätosť nie je o nadradenosti a podradenosti, ale o jednote spoločenstva, ktoré nepozná žiadne hranice.

Svätosť ako široké pozvanie pre každého

Ako som už napísal v úvode, dnešný sviatok vnímam primárne ako pozvanie ku svätosti pre každého človeka bez rozdielu. Učí nás prekračovať naše vlastné mentálne hranice, ktoré sa rôznym spôsobom snažia niekoho vylúčiť z kola von.

Aj preto si myslím, že naše súčasné živé skúsenosti globalizácie, ekumenizmu a sekularizácie by sa mali podpísať na tom, ako budeme svätosť chápať.

V duchu evanjelia uplynulej nedele (Mt 22,34-40), v ktorom Ježiš označuje lásku za to najhlavnejšie prikázanie, na ktorom stojí celé posolstvo Zákona (Tóry) i prorokov, som presvedčený, že príklady nasledovania výnimočnej lásky nemajú žiadne hranice: ani národnostné, ani rasové, ani jazykové, rodové či žiadne iné. Výzva k svätosti je vo svojej podstate výzvou k ľudskosti v tom najhlbšom zmysle slova.

Tento blog si dovolím ukončiť slovami piesne, ktorú sme 15. októbra 2017 spievali na bohoslužbe v Šumperku, počas ktorej bol môj spolužiak a dobrý priateľ Jakub Pavlús slávnostne inštalovaný za farára Českobratskej cirkvi evanjelickej (teda ustanovený za farára v tejto konkrétnej farnosti):

R: V království Božím místa dost, dál kdo chce vejít, vzácný host. Místa je dost i pro hříšníky, vstupným je smysl pro radost. Zpívejte píseň chvály, vzdejte díky, Pán zve nás dál, Pán zve nás dál.

1. Reptající zákoníci netají svou zlost. Je jim k zlosti, že tu hostí divnou společnost. Zpívejte píseň chvály, vzdejte díky, Pán zve nás dál, Pán zve nás dál.
2. Slyšte jen, jak ven se nese jásot, zpěv a smích. Vprostřed otec raduje se z synů ztracených. Zpívejte píseň chvály, vzdejte díky, Pán zve nás dál, Pán zve nás dál.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Martin Kováč

Kňaz Starokatolíckej cirkvi v ČR s poverením pre službu na Slovensku, doktorand teológie na EBF UK v Bratislave a ETF UK v Prahe a člen Spoločnosti pre otvorené kresťanstvo 21. storočia (ok21). Venujem sa najmä novozákonnej teológii, dejinám raného judaizmu vo vzťahu k rodiacemu sa „kresťanstvu“, vybraným témam z ekumenickej teológie, ako aj hľadaniu stvárnenia kresťanstva v 21. storočí. Od roku 2014 som šťastne ženatý a máme jedno dieťa. Patrím tiež medzi zakladajúcich členov Progresívneho Slovenska.