Cez okno v katovickej verzii
Katovice sú relatívne mladým mestom nachádzajúcim sa asi 100 kilometrov západne od Krakowa. Vyznačujú sa nevšedným zastúpením brutalistickej architektúry, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti ultra-moderných stavieb či robotníckych kolónií z 19. storočia. V tomto článku opisujem len fragment z toho, čo sa tu dá vidieť. Ide o pohľad z okna bytu v centre mesta. „Brutal“ a „bizar“ je však prítomný aj v takom malom zornom uhle.
Katovice boli založené len niečo pred vyše 150 rokmi a odvtedy žijú búrlivým životom. Môžete to vidieť takmer na každom kroku. Kontrasty v podobe architektonických bizarností vás obklopujú všade. Priblížim to pohľadom z okna bytu, v ktorom som bývala. Hneď oproti vidno surreálne pôsobiacu polygónovú strechu Medzinárodného centra konferencií, ktorá je pokrytá trávnatým kobercom. Keď som ju videla prvý raz, myslela som si, že snívam. Pohľad na vertikálne pôsobiace plochy striech ma premiestnil do filmu Počiatok, kde sa prírodné zákony tiež nebrali veľmi vážne.
Naľavo od tejto budovy sa nachádza katovický Spodek. Ide o ďalšiu budovu, ktorá nás prenesie na strieborné plátno, v tomto prípade však skôr do filmu Mars útočí. Táto budova bola postavená začiatkom 70. rokov a slúži ako športové centrum. Neoficiálny názov Spodek (oficiálne Vojvodská hala zábavy a športu) v doslovnom preklade znamená „tanierik pod šálku“. V galériách a múzeách môžete dostať vtipný a funkčný keramický model tejto stavby. Funkčný preto, že si na ňom môžete odšťaviť citrón, aj keď ide takmer o identické zobrazenie budovy.
A to sme ešte stále pri výhľade z jedného okna. Dostávame sa ku mojej obľúbenej budove, impozantnej a neprehliadnuteľnej Agáte. V skutočnosti sa táto budova volá Superjednostka a ide o tridsať rokov mladšiu, ešte brutálnejšiu sestru Le Corbusierovej Unité d’habitation. Táto budova bola postavená v roku 1972 poľským architektom Mieczysławom Królom, je dlhá takmer 200 metrov a žije v nej takmer 2000 obyvateľov. Prečo Agáta? Na streche tohto šedivého kolosu sa nachádza neónová reklama na veľkoobchod s nábytkom Agata. Ja a moja spolubývajúca sme túto budovu začali volať od prvého okamihu týmto menom. Pristane jej. Tak, ako v školskej jedálni vždy pracovala nejaká kuchárka menom Ruženka, ktorej sa báli všetky deti, lebo sa pýtala, či nám niečo nemá „spraviť“ a my sme pri pohľade na trasúci sa triceps hneď pomysleli na bitku (s odstupom času — asi myslela dupľu), meno Agáta sa tejto budove hodí podobne temným, schizofrénnym spôsobom. Papierový model budovy (nie veľmi náročný na skladanie) si môžete takisto kúpiť v hociktorej mestskej galérii.
Okrem spomínaných budov sa z okna nášho bytu, nachádzajúceho sa v tehlovej budove so štyroma vežičkami, dal zahliadnuť obrovský hotel Qubus — ďalšia budova z kategórie naháňajúcej zimomriavky, presklené steny tohoto nebotyčného hotela navodzovali atmosféru rozprávkovej pevnsosti, do ktorej v pravidelných intervaloch udierajú blesky a na najvyššom poschodí sídli hlavný zloduch. Vežu tohto hotela je možné vidieť z veľkej diaľky a pôsobí tak aj ako orientačný bod.
Byt, v ktorom som bývala, sa nachádza len zopár metrov od hlavného námesia, preto sa ešte pokúsim priblížiť aj to. Okrem Rynku, kde sa usporiadúvajú množstvá tematicky orientovaných trhov, sa v priestore medzi budovami nachádza nasvietený minipark a v lete pribudla počas môjho katovického pobytu pod našimi oknami ozajstná pláž. Má dokonca aj palmy! Aj keď ide len o vykachličkovanú časť riečky Rawa, tento priestor (Sztuczna Rawa – palmiarnia) ľudí intenzívne láka. Na brehoch fontány nie sú lavičky, ale ležadlá, ktoré sú zväčša plne obsadené a nad hlavami ľuďom preblikávajú nasvietené opice. Neónový romantický západ slnka je umiestnený hneď oproti pláži nad riečkou pretekajúcou pomedzi bytovky. Tento opis môže znieť čitateľovi s vycibreným vkusom ako najhorúcejšie peklo, v skutočnosti je však toto miesto nabité množstvom pozitívnej energie a jeho návšteva znamená instantné zlepšenie nálady. A to v priestoroch hlavného katovického námestia.
O katovickej architektúre by sa dalo písať kapitoly — existuje o nej aj veľmi veľa kníh. V 30. rokoch bolo vďaka výstavbe prvého mrakodrapu toto mesto nazývané poľským Chicagom. Medzivojnové obdobie v urbanistickej tvorbe je zmapované aj na stránke katowickamoderna.pl, ktoré veľmi odporúčam aj kvôli výbornej grafike. Týmto článkom však nechcem poukazovať len na zvláštnu atmosféru tvorenú architektúrou mladého, rýchlo sa vyvýjajúceho mesta.
Jedným z dôvodov, prečo o Katoviciach píšem, je všadeprítomná energia ľudí, ktorí majú Katovice radi, sú nim inšpirovaní a prispievajú svojou tvorbou a činnosťou ku zlepšeniu kvality urbánneho života. V roku 2009 kandidovali Katovice za hlavné mesto kultúry a aj vďaka tomuto podnetu sa v meste vytvorilo kreatívne podhubie, ktoré je zamerané na zvýrazňovanie lokálnych tradícií a zvláštností tohto regiónu. Takmer všadeprítomný motív čierneho uhlia, ktoré sa ťažilo do roku 1999 neďaleko centra mesta nájdete v obchodoch so suvenírmi ale aj v bižutériách či parfumériách. Dokonca si tu môžete kúpiť mydlo vyrobené zo sadzí (sadza omładza) alebo prstene s uhlím namiesto diamantu.
U nás v Prešove si viem predstaviť sériu šperkov vyrobených zo soli. Už mám aj názov pre prvú sériu: Soľ nad zlato. Kozmetika so soľou, to nie je žiadna novinka… Toľko potenciálu a tak málo aktívnych ľudí. V Katoviciach sa pri pohľade z okna nestačíte čudovať zástupom podivných, ale krásnych budov. Pri pohľade z okna u nás to začína pripomínať mesto nákupných centier. Prešov, mesto snow, už by sme sa mohli roztopiť. Niektorým osamelým bežcom sa to podarilo, sú však stále iba solitérmi vytrhnutými zo sna. Treba sa inšpirovať mestami, kde to funguje, takými Katovice určite sú.
Autorka: Kristína Šebejová
