Denník N

Príliš veľa trhu Slovensku škodí. Platy v Jaguári sú varovaním

Oligarchická ani liberálna ekonomická politika dnes Slovensku nepomôže, prípad Jaguár je toho príkladom. V dnešnom svete funguje iba realistická „hybridná“ ekonomická politika. Ak to ľuďom pomáha, štát nezasahuje. Ale existujú prípady, kedy trh ľuďom na Slovensku škodí a vtedy musí zasiahnuť štát.

Najskôr niekoľko faktov. Vláda Roberta Fica počítala v decembri 2015 s tým, že čistý ročný príjem na jedného zamestnanca Jaguáru bude 10 447 eur, teda približne 1150 eur v hrubom mesačne. Takto to aj vláda schválila – pozri prílohu č. 4 vládneho materiálu o investičnej pomoci Jaguáru zo dňa 11. decembra 2015.

Fakt číslo 2: Jaguár dnes ponúka ľuďom uchádzajúcich sa o zamestnanie nástupné platy vo výške 650 až 720 eur v hrubom. Ide o pracovné pozície pri montážnej linke a pozície skladníkov. K tomuto základu ponúka Jaguár zatiaľ iba 20 eurový príplatok za dopravu. Túto skutočnosť mi priamo potvrdilo veľa ľudí, ktorí sa o prácu v Jaguári uchádzajú.

Fakt číslo 3: V ten istý deň, keď vláda schválila investičnú podporu pre Jaguár, však Robert Fico podpísal Investičnú zmluvu s Jaguárom, kde sa v článku 5.4 odsek V. uvádza, že Slovensko sa zaväzuje poskytnúť „urýchlené udelenie povolení na pobyt pre občanov zo štátov z mimo EÚ.“

Čo z týchto faktov vyplýva? Manažmentu Jaguáru vôbec nevadí, že veľká väčšina Slovákov odmietne do Nitry nastúpiť za platy 650 – 720 eur v hrubom. Má totiž z vládou Roberta Fica dohodnutú poistku – udeľovanie  povolení na pobyt pre občanov z mimo EÚ – najmä Srbov, Ukrajincov, Bosniakov, Albáncov a Macedóncov. Podobná štruktúra zamestnancov už na Slovensku pracuje v Samsungu.

Ak budeme rozmýšľať v súlade so zdravým sedliackym rozumom, musí nám prísť na um logická otázka: Načo dávame Jaguáru celkovo 130 plus 500 – teda celkovo 630 miliónov eur, ak tým riešime nezamestnanosť najmä v Srbsku a na Ukrajine? Ešte dôležitejšia je však odpoveď na otázku, ako máme na túto situáciu zareagovať.

Myslím si, že na tomto príklade si môžeme demonštrovať tri predstavy o fungovaní ekonomiky Slovenska.  Prvú predstavu realizuje Ficova vláda. Dnes tu máme oligarchickú ekonomiku, ktorá pomáha štandardným politikom vo vláde a ich spriazneným oligarchom, ktorí sa už na skupovaní pozemkov a developerskej aktivite pri Nitre veselo „vybláznili.“

Druhá predstava o slovenskej ekonomike je liberálna. Čím menej bude štát do slovenskej ekonomiky zasahovať, tým lepšie sa jej bude dariť. Trh údajne všetko vyrieši lepšie ako štát… Ale platí to aj v tomto prípade? Ak pozeráme na ekonomiku Slovenska cez čísla o hospodárskom raste, potom je to pravda. Lenže ľudia nie sú čísla. Z pohľadu ľudí funguje ekonomika štátu dobre vtedy, ak čo najväčší  podiel z vyprodukovaného národného bohatstva ide na platy ľudí.

Ako je na tom Slovensko dnes z hľadiska podielu platov pre zamestnancov na slovenskom HDP? Na platy dnes ide na Slovensku iba 39 percent HDP. Kapitálu (firmám) ide 51 percent HDP a štátu približne 10 percent HDP. Lenže v Nemecku alebo Dánsku je tento pomer presne opačný. V Nemecku ide na platy zamestnancov 51 percent HDP a v Dánsku 53 percent HDP. Ešte aj v postkomunistickom Slovinsku ide na platy zamestnancov 50 percent HDP.

Na základe vyššie uvedeného som presvedčený, že liberálny prístup k slovenskej ekonomike dnes ľuďom na Slovensku nepomáha. Ak totiž necháme situáciu v Jaguári, aby ju vyriešil trh, Jaguár bude logicky najímať lacnejšiu pracovnú silu napríklad zo Srbska. Z pohľadu čísel to bude pre slovenskú ekonomiku dobré, veď Jaguár bude produkovať veľa áut s veľkým ziskom. Ale z pohľadu slovenských zamestnancov to bude katastrofa, pretože budú vytláčaní zo slovenského trhu lacnejšími cudzincami.

Preto si myslím, že príliš veľa trhu dnes slovenskej ekonomike škodí. Som presvedčený, že máme uplatňovať realistickú ekonomickú politiku. Mohli by sme ju nazvať aj „hybridnou“ ekonomickou politikou. Ak to bude v záujme ľudí na Slovensku, musíme byť odhodlaní na razantné zásahy štátu do ekonomiky. V prípade Jaguáru v tom, že mu nedovolíme dovážať lacnú pracovnú silu z krajín mimo EÚ. Jaguár tak bude nútený ponúknuť vyššie nástupné platy, aby boli atraktívne aj pre slovenských občanov.

Realistická „hybridná“ ekonomická politika štátu znamená, že štát tvrdo zasiahne napríklad aj do cien energií, ak sa energetické monopoly budú snažiť zneužiť svoje postavenie na trhu, ako sme toho boli svedkami začiatkom tohto roka. Slovenský trh je dnes iba zlomkom veľkého európskeho trhu, na ktorom vládnu nadnárodné korporácie. Jediným silným aktérom, ktorý môže chrániť domácich podnikateľov aj zamestnancov, je dnes štát. Môže sa nám to páčiť alebo nepáčiť, ale taká je realita globalizovanej ekonomiky. Protihráčom nadnárodných korporácií môžu byť iba vlády štátov.

Dnes sa rozhoduje o tom, či bude Slovensko krajinou lacnej pracovnej sily, alebo krajinou dobre platených kvalifikovaných ľudí. Ale žiadna globálna firma nezvýši ľuďom platy len tak – sama od seba. Niekto na takéto firmy musí vyvinúť tlak, ako to úspešne urobili odborári v bratislavskom Volkswagene. V nitrianskom Jaguári ešte silné odbory nie sú, pretože fabrika sa iba rozbieha. Ak chceme pre slovenských občanov dobré platy, dnes aj v budúcnosti, do riešenia platov v Jaguári musí zasiahnuť vláda a štát. Bude to signál nielen pre Jaguár, ale aj ďalšie nadnárodné korporácie, že Slovensko už nebude krajinou lacných „Jožkov Makov.“

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Milan Krajniak

Narodil som sa v Bojniciach 30. januára 1973. Vyrastal som v Prievidzi, vojenskú službu som absolvoval v rokoch 1997-1998 u 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline. Napísal som publikácie Banda zlodejov, Úspešní politici slovenských dejín, Doktrína štátu a Slovenská identita. Som šťastne ženatý, s manželkou Andreou máme dcéru Zuzku. Od roku 2016 som poslancom NR SR a podpredsedom hnutia SME RODINA.