Denník N

Vysoké školy málo dbajú na rozvoj jazykov a mäkkých zručností

Školy by svojich študentov mali na budúce povolanie pripraviť komplexne. Mať titul nestačí.

Článok, ktorý ste práve začali čítať, je prvým zo série článkov o zisteniach, ktoré nás v projekte To dá rozum zaujali pri úvodnej analýze dát z terénu. Ide o dáta hovoriace o pohľade zamestnávateľov na absolventov škôl všetkých stupňov a zameraní, ktoré sme získali počas kvalitatívnych rozhovorov s viac ako štyridsiatimi expertmi na ľudské zdroje. V ďalších článkoch sa budeme venovať individualizácii vzdelávania, pohľadu študentov na to, čo sa v škole učia, či na problémy v oblasti riadenia a spravovania školstva.

Jedna z vecí, ktorá nás zaujala počas úvodnej analýzy rozhovorov so špecialistami na ľudské zdroje v oblasti zamestnávania vysokokvalifikovaných absolventov, bol ich postreh, že naše vysoké školy nedostatočne rozvíjajú u svojich študentov takzvané mäkké zručnostischopnosť komunikovať v cudzom jazyku. Toto zistenie je zaujímavé aj preto, že počas fokusových skupín naň upozorňovali aj samotní študenti, keď nám hovorili, čo im vo vzdelávaní chýba.

Keď sme sa zamestnávateľov pýtali na to, čo chýba dnešným absolventom vysokých škôl, tak sa ukázalo, že už dávno nie je pravidlom, že to, čo má študentom dať vysoká škola, sú primárne odborné vedomosti. Od vysokoškolákov sa očakáva aj balík schopností a zručností, ktoré však draním slovenských školských lavíc nenadobudnú. Školy by ich však mali na budúce povolanie pripraviť komplexne. Mať titul nestačí. Veľa študentov si to uvedomuje a chýbajúce mäkké zručnosti, napríklad komunikačné a prezentačné zručnosti, samostatnosť, motiváciu a tímovosť, získavajú rôznymi brigádami či prácou popri škole.

Zamestnávatelia u vysokoškolákov naopak veľmi oceňujú zahraničnú skúsenosť v podobe práce, štúdia či stáže. Týchto absolventov potom z hľadiska jazykovej vybavenosti a mäkkých zručností hodnotia veľmi pozitívne. Napriek tomu, že zahraničné firmy sú na našom trhu veľmi významne zastúpené a znalosť cudzích jazykov by mala byť pre absolventov vysokých škôl samozrejmosťou, zamestnávatelia sú presvedčení, že na jazykovú vybavenosť študentov sa na vysokých školách nekladie patričný dôraz. Tento problém je podľa nich ešte citeľnejší pri absolventoch technických vysokých škôl a taktiež u vysokých škôl mimo nášho hlavného mesta. Pre firmy v regiónoch, ktorých firemný jazyk nie je slovenčina, sa počet relevantných uchádzačov aj napriek ich odborným kvalitám, znižuje na minimum.

Tieto zistenia sú zatiaľ len výsledkom úvodnej analýzy časti dát z rozhovorov so špecialistami na ľudské zdroje u konkrétnych zamestnávateľov v rôznych odvetviach a lokalitách Slovenska. Uvidíme, či sa tieto zistenia potvrdia aj v hĺbkovej analýze uskutočnených rozhovorov a aj cez kvantitatívne dáta, ktoré až do 17.11.2017 zbierame formou dotazníkov. Dotazník sme distribuovali medzi personalistov a zástupcov stoviek firiem, ale aj štátnych a verejných inštitúcií a medzi mimovládne organizácie. Zameriavame sa na personalistov a iných ľudí, ktorí vyberajú nových zamestnancov a realizujú spoluprácu medzi zamestnávateľmi a školami pri príprave študentov na trh práce. Ak patríte medzi týchto ľudí a chcete nám pomôcť lepšie pochopiť problémy v príprave absolventov pre trh práce, tak sa zapojte do nášho dotazníkového prieskumu, ku ktorému nájdete viac informácií na www.todarozum.sk.

Katarína Gandžalová
Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI)
Autorka je spolupracovníčkou To dá rozum

 

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/