Denník N

Keď zaplatím, tak sa vyviním? Alebo o tom, ako starosta Števčík nepochopil svoju zodpovednosť.

Občan Števčík sa rozhodne, že sa fakt nedá chodiť po tej Židovskej a dá 30 tisíc starostovi Števčíkovi, aby s tým už konečne po dvoch rokoch spravil poriadky. Starosta Števčík je vďačný, že sa našiel občan Števčík, ktorému nevadí, že už minul cca 517 tisíc eur na zbabraný projekt a tridsať tisíc sa mu zíde.

Téma rekonštrukcie Židovskej ulice sa zdá byť nekonečná. Ale v týchto dňoch sme sa dočkali zvláštneho úkazu: rekonštrukcia sa vlastne dokončí, ale zas nie tak úplne, lebo je to dočasné riešenie. Zároveň sme sa všetci dozvedeli, že máme prechovávať vďačnosť štedrému, veľkorysému a uvedomelému občanovi, ktorý nám to zaplatil zo svojho, keďže sa obáva o naše zdravie a dolámané nohy a psychickú pohodu. A kto je ten občan?
Je to starosta Starého Mesta, predsa.
Myslím, že starosta Števčík sa pustil do veľmi nebezpečných vôd a vo svojej pýche nevidí, aký odkaz tým dáva spoločnosti.
Hovorí nám, že vôbec nevadí, že keď ste starostom plateným z daní svojich obyvateľov a nejaký projekt fatálne pokazíte už od úplného počiatku. Stačí, ak máte peniaze. Vykúpite sa. A ešte k tomu pridá všade poznámky, ako vlastne za to môžu iní, ale keďže on je zodpovedný a má nás rád, tak to zaplatí zo svojho.
Čiže nemusíme snažiť sa zodpovedať vo verejných funkciách. Stačí, keď si vopred akože uvedomíme, že veci opraviť treba a zaplatíme peniazmi.
Nemusíme prejsť reklamačnými prieťahmi s projektantom /ak bol zlý projekt/, ani s dodávateľmi /ak bola zlá realizácia/. Nemusíme sa dokonca ani zodpovedať za to, že sme odignorovali už existujúce zaujímavé projekty iných architektov a komunít na danú časť mesta /Mestské zásahy, napríklad./ Nemusíme sa ani hanbiť za to, že neprebehol kvalitný participatívny proces so zúčastnenými stranami, verejnosťou a odborníkmi. A už vôbec sa nemusíme zaoberať tým, že by sme mohli spraviť aj kvalitnú architektonickú súťaž.
Stačí, keď si starosta prezlečie tričko akože občana a dá peniaze. Starostovi. Z rúčky do rúčky.
Občan Števčík sa rozhodne, že sa fakt nedá chodiť po tej Židovskej a dá 30 tisíc starostovi Števčíkovi, aby s tým už konečne po dvoch rokoch spravil poriadky. Starosta Števčík je vďačný, že sa našiel občan Števčík, ktorému nevadí, že už minul cca 517 tisíc eur na zbabraný projekt a tridsať tisíc sa mu zíde. Rozmýšľam, ako si to občan Števčík zariadil – dal podpísať starostovi Števčíkovi zmluvu, kde sa starosta Štavčík zaväzuje, na aký účel použije štedrý dar občana Števčíka? Ako občan Števčík presadil, že on chce konkrétny druh betónovej katalógovej dlažby do historickej časti mesta a starosta Števčík mu to prostredníctvom pamiatkárov schválil? Nemusel starosta Števčík predložiť napríklad staromestskému zastupiteľstvu návrh na odsúhlasenie účelovo viazaného daru občana Števčíka? A nevadí starostovi Števčíkovi, že občan Števčík si robí tým reklamu pred voľbami do VÚC?
Otázok sa mi tu vynára mnoho a skoro všetky sú spojené s hodnotovým videním tohto sveta občana aj starostu Števčíkovcov.
Každopádne si myslím, že toto je presná ukážka toho, ako sa verejné politiky nemajú robiť. Ukazujeme tým občanom, že si ich vieme kúpiť. Že je to takto jednoduché. Že nemusíme skloniť hlavu a priznať, že sme projekt zbabrali a nesprávne a nehospodárne použili peniaze Staromešťanov. Zraziť päty a spýtať sa, ako sa to má správne urobiť. A ako správne odškodniť postihnutých. Pán starosta si zjavne neuvedomuje, že koncepcia, nastavenie systému, odsúhlasenie a následne kvalitne riadené procesy sú cestou ku kvalitnému životu v meste. Vidí čiastkové rýchle riešenia a, bohužiaľ, chýba mu pochopenie podstaty riadenia mestskej časti jemu dočasne zverenej.

Teraz najčítanejšie

Dana Kleinert

DANA KLEINERT: “Vždy ma fascinovali mestá, kde okamžite cítime, že sa v nich ľudom dobre žije. Je to však výsledok efektívnej komunikácie mesta s odborníkmi ako aj s jeho obyvateľmi. Som rodená Staromešťanka a túto mestskú časť poznám ako mama malých aj väčších detí, ako pravnučka a vnučka seniorov, ako cyklistka aj vodička, ako psíčkárka, študentka, aj ako podnikateľka so službami. Som dizajnérka, riaditeľka Slovak Fashion Council a občianska aktivistka. Pochádzam z architektonického prostredia, ktorého prirodzenou súčasťou je tvorba dobrého a harmonického mesta. Mnoho rokov profesionálne pomáhame Starému Mestu rozvíjať sa cez konkrétne projekty prepájajúce rôzne komunity, ktorých kľúčovým aspektom je poskytovanie príležitostí. Projekty prepájajú kvalitný verejný priestor so sociálnym, ekonomickým a kultúrnym prostredím. Stojím napríklad za vznikom Bratislava Fashion Map, Kontaktu, Šafka, #DomovNaMame, The Most ako aj pravidelnými vzdelávacími projektami pre deti a mladých dospelých. Snažím sa pomáhať pri ochrane zelene v našom meste a podporovať medzigeneračné projekty. Vidiac limity predchádzajúcich starostov a zároveň možnosti zlepšeni, ktoré doteraz nemali podporu, chcem pridať svoje schopnosti do vytvorenia slušnej a kvalitnej samosprávy. Aj preto kandidujem na starostku Starého Mesta Bratislavy, v komunálnych voľbách 2018, a to vrámci zoskupenia Team Vallo, SPOLU – občianska demokracia a Progresívne Slovensko.”