Dopravné značenie – nejednotný systém

Nie som žiadny veľký cestovateľ, ale keď, tak cestujem autom. A keď cestujem autom, tak nezapriem v sebe svoju profesiu inžiniera pre dopravné stavby, a na cesty sa pozerám aj odborným očkom. Na cestách po Slovensku som si všimol niekoľko zaujímavých situácií ohľadom dopravného značenia, ktoré navodzuje dojem, že na Slovensku je platný samostatný zákon ohľadom dopravného značenia pre každý jeden samosprávny kraj, pre každý jeden okres!

S prvým zaujímavým riešením som sa stretol už na niekoľkých miestach, v rôznych okresoch a krajoch, na rôznych cestách. Ako aj na rýchlostnej ceste. Nazvem ho „Rakúsky model“ keďže je pravdepodobne prevzatý od našich západných susedov. Na úsekoch ciest, kde pred križovatkou dochádza zvislým dopravným značením B31a – Najvyššia dovolená rýchlosť, k zníženiu najvyššej dovolenej rýchlosti, je následne za križovatkou osadená aj zvislá dopravná značka B31b – Koniec najvyššej povolenej rýchlosti, ktorá ukončuje platnosť rýchlostného obmedzenia (B31a). Ale! Predsa podľa platnej Vyhlášky č.9/2009 Zb., §5.,ods.13 platnosť zákazovej značky, ako aj značky B31a, končí na vzdialenejšom konci najbližšej križovatky, ak jej platnosť nie je ukončená skôr! Takže na úseku, kde nám jej fiktívnu platnosť ukončuje značka B31b, už rýchlostné obmedzenie nie je v platnosti!

Druhý prípad, s ktorým som sa stretol nedávno na ceste medzi Liptovským Mikulášom a Ružomberkom, je nelogické spárovanie zvislých dopravných značiek. Nazvem to „Zákazová výstraha bez zubov“. Na spomínanom úseku je osadená zvislá dopravná značka B29a – Zákaz predchádzania, pod ktorou je osadená dodatková tabuľa E12 s textom:

„Pozor, vyjazdené koľaje!“

Neviem, aký bol postup osadzovania tohto značenia, či zákaz predchádzania je z dôvodu vyjazdených koľají, prípadne text bol doplnený len neskôr ako nutný oznam pre vodičov na tomto úseku. Pravdou je, že upozornenie na nebezpečenstvo na cestách je potrebné vyznačiť výstražným dopravným značením, v tomto prípade na vyjazdené koľaje mala upozorňovať zvislá výstražná dopravná značka A5 – Nerovnosť vozovky, prípadne A34 – Iné nebezpečenstvo s príslušnou dodatkovou tabuľou E12 s vyššie uvedeným textom. Tým, že dodatková tabuľa začína slovom „POZOR“ má charakter výstražnej značky, lenže jej vyhotovenie a tvar nezodpovedá výstražnej značke!

V prípade „Rakúskeho modelu“ by nebol problém v tom, že preberáme riešenie z Rakúska, veď aj doteraz sme ich riešenia považovali za vzor pre nás. Problém je, že naša legislatíva jednoznačne určuje platnosť a význam dopravných značiek a zariadení a v takýchto prípadoch nepozná výnimky, dokonca ani odporúčania v tomto duchu. Ja osobne považujem za nebezpečné a hlavne mätúce nejednotné označovanie týchto úsekov tak, ako to legislatíva požaduje. Dopravnou značkou B31a – Najvyššia povolená rýchlosť totiž rýchlosť nielen znižujeme na cestách, ale aj zvyšujeme, napríklad na prieťahoch ciest cez zastavané územie. Ak si napríklad zahraničný vodič, prípadne menej skúsený šofér, ktorý ešte nemá potrebnú istotu vo vedení motorového vozidla zvykne na direktívne ukončovanie platnosti spomínanej značky (B31a) ďalšom značkou (B31b), na inom úseku môže úplne odignorovať ukončenie platnosti zákazovej zvislej značky vzdialenejším koncom križovatky, ako to naša legislatíva predpisuje a požaduje. Nehovorím o prípade, ak by ma policajná hliadka chcela pokutovať za prekročenie rýchlosti za križovatkou v mieste, kde najvyššia povolená rýchlosť je „ukončená“ samostatnou dopravnou značkou!!!!

Druhý prípad považujem skôr za šetrenie materiálom. Ale na nevhodnom mieste! Ak je aj obmedzenie predchádzania na tomto úseku z dôvodu vyjazdených koľají, správne by bolo osadenie kombinácie zákazovej značky s výstražnou značkou. A v tomto prípade, keďže sa jedná o vyťažený medzinárodný cestný úsek, odporúčal by som výstražnú značku A5 – Nerovnosť vozovky, aby bola výstraha zrozumiteľná aj bez textu.

Druhý príklad som uviedol len ako príklad šetrenia. Ale ak zvážime, že v prvom prípade je nesmierne množstvo značiek osadených zbytočne a mätúco, tak tá jedna výstražná značka pre vyjazdené koľaje by sa iste našla.

V krátkosti sem opíšem proces schvaľovania osadzovania dopravného značenia. Cestnú premávku, platnosť a vyzobrazenie dopravných značiek a veľa ďalšieho na Slovensku upravuje Zákon o cestnej premávke (8/2009Zb.) a jej vykonávacia vyhláška (9/2009Zb.). Samotný schvaľovací proces, t.j. povolenie na umiestnenie dopravného značenie rieši Cestný zákon (135/1961Zb.), ktorý určuje kto na akých cestách povoľuje, určuje použitie(zákonný termín) dopravného značenia a zariadení na cestnej sieti. V súčasnosti je to príslušné ministerstvo (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR) pre diaľnice a rýchlostné cesty, nasleduje Okresný úrad v sídle kraja pre cesty I.triedy (bývalé Krajské úrady), Okresný úrad v sídle okresného mesta pre cesty II.a III. triedy , a napokom je to obec, ktorá vydáva „určenie“ pre miestne komunikácie a účelové cesty.

K vydaniu „určenia“ dopravného značenia je potrebný súhlas príslušného Dopravného inšpektorátu Policajného zboru SR. Dopravné značenie na diaľniciach, rýchlostných cestách a cestách I.tried odsúhlasuje Krajský dopravný inšpektorát, na ostatných cestách týmto právom disponuje Okresný dopravný inšpektorát. Je potrebné uviesť, aj keď to Cestný zákon neuvádza, na dopravné inšpektoráty sa v procese povoľovania dopravného značenia, ako aj v procese povoľovania dopravných stavieb, prihliada ako na gestora bezpečnosti premávky na pozemných komunikáciách. Zjednodušene by som to zhrnul tak, že to čo Dopravná polícia „povie“, povoľovacie orgány zväčša akceptujú a riadia sa tým. Toľko o procese, ako sa dopravné značenie povolením – určením dostáva na naše cesty.

A práve tento schvaľovací proces má vplyv na rozdiely v dopravnom značení v jednotlivých okresoch, v jednotlivých krajoch. Musím uviesť, že je podľa mňa potrebné a nutné, aby miestny schvaľovací orgán, či už je to Okresný úrad, prípadne Dopravná polícia vnášala do konaní miestne znalosti pomerov, avšak považujem taktiež za dôležité, aby základný princíp dopravného značenia na pozemných komunikáciách daný platnou legislatívou, bol jednotný, jasný a predovšetkým zrozumiteľný pre celé územie Slovenskej republiky.