Denník N

Vieme vôbec, čo príde po Smere?

Posledné voľby, prieskumy verejnej mienky a momentálne spoločenské dianie naznačujú, že primárnou otázkou najbližších ľudových hlasovaní nebude, ako poraziť Smer. Bude ňou otázka, čím ho nahradiť. Smer donedávna iba pomaly dožíval. Teraz schytáva smrteľné rany. Táto strana navyše už len ťažko príde s niečim novým. Teda okrem ešte kreatívnejších spôsobov klientelizmu a drancovania verejných zdrojov či schém napojenia na podozrivé (zahraničné) živly. Čo mohli dokázať už dokázali. Ľudia chcú po dekáde Fica niečo nové.

Problémy súčasného Slovenska nedokážu vyriešiť skeptici a pohodlní politici, ktorých myšlienkové horizonty su limitované doterajšou politikou a nevedia prísť s ničím novým. Občania sú momentálne hladní po vizionároch, ktorí sú ochotní tieto horizonty prekračovať a hľadať riešenia mimo komfortnej zóny a vychodených chodníčkov. Či už ide o riešenia, ako posunúť krajinu správnym smerom, alebo razantnosť, s akou sa partička pri moci dokáže vysporiadať so závažnými podozreniami vo vlastných radoch.

V takej regionálnej politike nie je až tak obtiažne nájsť kandidáta, ktorý tieto atribúty spĺňa. Predsa len, ak chce byť niekto starosta v svojej rodnej vieske alebo županom, iba stranícka príslušnosť mu víťazstvo nezaručí. Takýto človek musí mať základnú víziu a body, ktoré bude musieť plniť. A keďže aj v regionálnej politike sú výzvy stále zapeklitejšie, postupne v nej dochádza vo funkciách k výmenám za kvalitnejších ľudí. Tak ako tomu bolo v posledných župných voľbách a snáď tomu bude aj v blížiacich sa komunálnych. Čo sa však bude diať pri voľbách parlamentných? A čert to ber, či budú v roku 2020 alebo skôr.

Tie sú už trošku iná liga. V ideálnom prípade preberú „parlamentní voliči“ trendy tých župných či dávnejších prezidentských. A to konkrétne, že jednak sa zmobilizujú a prídu k urnám vo výrazne hojnejšom počte a jednak si dajú záležať, aby nevolili bezhlavo a iba na základe emócii a populizmu. Že či ten koho volia, sa v politike nezdržiava pridlho, resp. či jeho riešenia nie sú len mlátením prázdnej slamy. Že či prináša niečo odvážne, na čo si slovenská politická scéna doteraz netrúfla a dokáže tak reflektovať na reálne výzvy 21. storočia. A na tomto mieste sa musím pristaviť a priznať, že viem odpoveď na otázku z nadpisu. Viem, čo príde po Smere a prečo to príde.

Už viac ako rok zblízka sledujem, ako každým dňom silnie jedno zoskupenie, nejaký čas už hnutie. Hnutie z rôznych kútov Slovenska, plné vizionárov, dríčov, manažérov, odborníkov, v prvom rade však čestných a šikovných ľudí, ktorí si povedali „dosť!“. Dosť dlho sa v nich totiž hromadila frustrácia. Tú sa im podarilo pretransformovať na energiu, ktorou chcú meniť Slovensko k lepšiemu. Aby bolo slušné, moderné a rastúce. Ono, predpokladov na to táto krajina má nespočetne. Tie predpoklady sú ľudia, ktorí slušnosť, modernosť a rast stelesňujú a pretavujú do svojej každodennej práce či vzťahov. Donedávna fungovali ako nekoordinované samostatné jednotky. Ako také ostrovy pozitívnej deviácie. Tieto ostrovy sa však začínajú stretávať na jednej ceste, vďaka ktorej už nie sú sami a ich hlas naberá na sile. Táto cesta sa nazýva Progresívne SlovenskoAnalógia s cestou je príznačná aj preto, lebo PS je naozaj len cesta. Nie je to cieľ, ako svoje strany vnímali doterajší politici. Konečným cieľom nie sú pre PS ani politické funkcie. Tie sú iba nástrojmi. Samotným cieľom je až krajina, ktorá bude múdra, prosperujúca a spravodlivá.

Presne to príde po Smere. Stačí málo – aby Slováci zvýšili nároky na tých, ktorým zverujú riadenie svojej vlastnej krajiny. A trend, že ich zvýšili, si čoskoro všimne celý svet.

Autor je člen predsedníctva hnutia Progresívne Slovensko.

Teraz najčítanejšie

Milan Ftorek

Mám rád spravodlivosť a dobrý humor. A som vraj slniečkar.