Denník N

Fridrich Richard – nádejný Kotlebov ľudový mládežník

Mladík s týmto germánsky znejúcim menom, by svojimi názormi skutočne organicky zapadol do organizácie, ktorej predsedom je obdivovateľ Hitlera a výtržník spred bratislavskej Hlavnej stanice, Milan Mazurek a podpredsedom Andrej Medvecký, právoplatne odsúdený za jazdu pod vplyvom alkoholu a stíhaný za ublíženie na zdraví s rasovým motívom.

Náš Fridrich Richard má na Facebooku dva profily. Tento pôvodný na meno Fridrich Richard Boleček, predajca, PLANEO Elektro.

Druhý, záložný, je tiež na meno Fridrich Richard Boleček, Sales, PLANEO Elektro.

Dôvod, prečo si ho vytvoril, vysvetlil takto: „Bol som nútený vytvoriť si nový profil z dôvodu že určitej skupine ľudí vadí pravda a potrebujú ju umlčať…“ Nuž, vieme, že Facebook sa neraz v tejto veci správa nevyspytateľne, ale obávam sa, že tu trafil do čierneho.

Fridrichovi je vraj jasné aj to, kto za to môže. Údajne Antifa.

A aká je „pravda“ šírená Bolečkom, ktorá vraj niekomu vadí, vidieť na jeho profiloch. Keďže som začal zmienkou o Kotlebovej Ľudovej mládeži, dajme si na úvod niečo čo sa jej týka. Ako inak, išlo o spomienkovú akciu pri 130. výročí narodenia Jozefa Tisa.

Tiso je konečne Bolečkov hrdina.

Z lásky k Tisovi by Riško aj strieľal: „Postaviť k stene a strieľať! Banda antifašistická, slniečkarská…“ Neviem či si to uvedomuje, ale ak priamo označuje tých, ktorí hodili na tabuľu s nápisom: Ulica Dr. Jozefa Tisu, blato, nevdojak priznáva druhej strane prívlastok  fašistická.


Niečo napovie aj tento úsmevný obrázok, ktorý tak potešil Fridricha Richarda.

Rovnako je pre Bolečka hrdinom aj Šaňo Mach: „Šaňo Mach, vodca náš, svojou gardou od židov nás stráž!

Rád si pripomenie aj Hlinku, najmä ak ide o niečo, čo má súvis s jeho obľúbenou témou. So židmi, alebo Hlinkovou gardou.

Zdieľa aj citát Vojtecha Tuku, predsedu vlády vojnovej Slovenskej republiky, ktorý bol za svoje účinkovanie v tomto období, odsúdený a popravený.

Zdá sa, že Fridrichovmu srdcu sú blízke aj jednotky SS

Ale parlamentná demokracia Fridrichovi veľmi nevonia. Oveľa viac sa mu páči národný socializmus.

Pri zmienke o zákaze fašistických symbolov a gardistického pozdravu, Fridrich Richard tvrdí, že „Bolševický režim je viditeľne späť!“ A protestuje aj proti potrestaniu kňazov podporujúcich Kotlebovu stranu: „Demokracia? Sloboda prejavu? Kde?

Zdieľa Oswalda Mosleyho, vodcu britských fašistov.

Aj posledný prejav Adolfa Hitlera.

Zaujali ho aj etikety na týchto fľašiach.

Aj citát Guidemedie o tom, že hospodársky vzostup v Nemecku v rokoch 1933 – 1948 spôsobilo to, že „do správnych pozic se dostali správní lidé.

A očividne sa mu pozdáva aj to, čo tí „správni“ ľudia v Nemecku aj u nás, urobili so židmi. Poslúži na to aktualizovaný antisemitský plagát z obdobia Slovenského štátu.

Nechýbajú náznaky popierania holokaustu.

Ale zmienky o holokauste sa mu nepáčia.

Má obavy o bielu rasu.

Čo sa týka utečencov, rád by uplatnil staré, osvedčené metódy svojich hrdinov.

Pri jeho náklonnosti k Tisovmu Slovenskému štátu, Hitlerovej Tretej ríši a Himmlerovým oddielom SS, by človek nečakal, že medzi jeho hrdinov patria aj separatistickí žoldáci z východnej Ukrajiny, ruskí občania Arsenij Pavlov a Michail Tolstych, alias Motorola a Givi, ktorých medzičasom poslali na druhý svet prevdepodobne ich vlastní.

A hoci o SNP pochybuje.

Nebráni mu to zdieľať napríklad toto.

Istotou tak zostávajú bývalý spevák neonacistickej kapey Biely odpor, Ondrej Ďurica a Marián Kotleba a jeho ĽSNS.

A hoci teraz sa podľa všetkého hlási k úplne inej ideológii ako premiér Robert Fico, na jeho profile nájdeme aj ich staršiu spoločnú fotografiu z roku 2011.

Keďže sú, ako sa zdá, obidvaja birmovaní katolíci, snáď ich zmieri a poteší táto Fridrichom zdieľaná fotografia.

Aby sme to uzatvorili nejako pozitívne, potešme sa touto vtipnou kolážou z dielne chlapcov z dark side. Podľa mňa je spoločnosť až na barmana výborná a barman tam konečne nie je na to aby sme sa s ním kamarátili, ale na to aby nás obsluhoval. Len či sa to bude páčiť aj pánom z Mattoni, neviem.

 

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.