Peklo v nás
Pozerajúc na zúfalstvo mladých mužov na pláži v Dunquerque, bojujúcich o holé životy, uvedomil som si peklo. Peklo v nás.
Sme presvedčení, že my sme „tí dobrí“. Väčšinou sme obeťami okolia. „Tých druhých“. Manželky, manžela, priateľov, susedov, kolegov, šéfov, politikov, systému…
Koľkí sa vieme pozrieť do zrkadla a pripustiť, že väčšinou sme obeťami seba samých?
***
Peklo, o ktorom radi rozprávame a čítame rozprávky s čertmi a kotlami, nás nedesí. Je to abstraktný pojem bez reálneho obsahu.
Peklo. Zvláštny koncept a zvláštna predstava. Trestajúci Boh nás bude súdiť a niektorých (mnohých) z nás pošle priamo tam.
Ale čo ak peklo existuje už tu, v tomto živote, na tomto svete?
***
Verím, že v každom z nás je kúsok neba a kúsok pekla. Že každý jeden deň prebieha zápas, priamo v našom srdci. Zápas medzi Bohom a diablom.
Cenou je naša duša.
Každé naše rozhodnutie nás približuje k jednému alebo druhému. Neexistuje žiadna „zlatá stredná cesta“. Aj keď tak často chceme veriť, že áno. Veríme, že naše činy sú viac-menej neškodné.
Obávam sa, že každý čin, každé slovo a každá myšlienka nás približuje buď k nebu alebo k peklu.
Čím dlhšie a vytrvalejšie sa hýbeme smerom k jednému z nich (aj keď len cez „maličké skutky“ a „nenápadné rozhodnutia“), tým je ten magnet silnejší.
Postupne, celkom pomaličky sa z našich „malých skutkov“, prípadne z našej nečinnosti stane zvyk. Ten sa časom zmení na životný štýl. A ten zmení nás.
Po rokoch je veľmi ťažké otočiť sa a vykročiť opačným smerom. Zrada je v tom, že z „cesty neba“ zídeme ľahko. Návrat na ňu však býva náročný.
„Cesta pekla“ je širšia, pohodlnejšia, rýchlejšia a na prvý pohľad často lákavejšia.
Svieti na nás ako obrovský billboard pri nočnej diaľnici. Bliká, vábi, presviedča. Hovorí našim jazykom. Vie, čo máme radi. Vie, z čoho máme najväčší strach. Vie, čo nás najviac bolí…
A my, bez ohľadu na našu vieru, príbeh alebo presvedčenie na ňu odbáčame.
Každý z nás po nej už kráčal a mnohí práve kráčame.
Len niektorí si to uvedomíme. A ešte menej z nás sa rozhodne vrátiť na cestu, z ktorej sme zišli. Pri návrate môžeme mať pocit, že peklo práve začalo. V skutočnosti sme sa však od neho práve začali vzďaľovať.
***
Peklo je reálne. Je v nás.
V našich rodinách, manželstvách, prácach, uliciach, aj v spoločnosti.
Nikto nie je imúnny.
Každý však má šancu uvidieť ho, odmietnuť ho a tak prispieť k svojej záchrane.