Podobizeň budúceho Slovenska?
Voľby boli pred dvomi dňami. Slovensko dokázalo prekvapiť. Sme na začiatku obrovskej nežnej revolúcie alebo len na pokraji omylu, ktorý sme si vsugerovali ako ohromný úspech?
[blog možno len pre tých, pre ktorých je stav po voľbách 6:2 a nie 2:6 alebo 0:8]
To prvé. Začiatok novej doby, nový začiatok. Niektorí obľubovači politiky za dva dni trochu precitli a začali sa pozerať aj na druhý breh – upozorňujú, aby sme nezaspali na vavrínoch. Ale to je predsa súčasť boja. Sme bojaschopní a vieme, že vyhrať sa nedá všetko naraz. Vieme, že toto bol len – a znovu sa opakujem – začiatok. Nehrozí nám naše vytriezvenie, nehrozí nám pád do tej istej jamy, z akej sme vyliezli. Ak budeme pokračovať! Ba čo viac, nenechajme sa presviedčať o percentách, ktoré percentami neboli, o volebnom systéme, ktorý niekomu pomohol a niekomu uškodil. Ostaňme len pri tom, čo sa práve udialo: vyhrala snaha Slovákov o nové rozdelenie krajiny, moci a o nádej. Vyhralo spojenectvo, ktoré bolo pokorné, ktoré nezávadzalo a neosočovalo, ktoré neponúkalo nereálne a nestálo na strane zla či akýchsi fantasmagórií.
A potom si uvedomíme tú iróniu. Že voľby, takmer bezvýznamné a nezáživné, možno posledného svojho druhu, otvorili akúsi skrytú bránu a stali sa jasným zdvihnutým prstom. Áno, zdvihnutým prstom, ktorý sa nám nevyhráža, ale práve naopak, radí nám, nech nepookrejeme a pokračujeme. To by už len bolo, keby sme si práve na toto nedali pozor…
