Denník N

Slovensko čelí invázii lacnej pracovnej sily zo štátov z mimo EÚ. Pozrite si čísla

Vláda Roberta Fica sa nečinne pozerá na to, ako desaťtisíce ľudí zo štátov z mimo EÚ berú pracovné miesta slovenským občanom. Navyše Srbi a Ukrajinci robia za 400 eur mesačne, a preto nemajú veľké firmy na Slovensku žiaden dôvod zvyšovať platy Slovákom.

Po nástupe druhej Ficovej vlády pracovalo na Slovensku v septembri 2012 celkovo 12 tisíc cudzincov. Je to celkové číslo pracujúcich cudzincov bez ohľadu na to, či sú z EÚ alebo nie. Toto číslo zahŕňa ľudí s pracovnými povoleniami, ale aj tých, ktorí sú na Slovensku na tzv. informačnú kartu. Po piatich rokoch, v septembri 2017, však už na Slovensku pracovalo približne 46 tisíc cudzincov, z toho 19 tisíc zo štátov mimo EÚ.

Príliv lacnej pracovnej sily z krajín mimo EÚ sa začal výrazne zväčšovať po podpise Investičnej zmluvy s Jaguárom, kde sa Robert Fico zaviazal urýchliť udeľovanie povolení na pobyt pre občanov štátov z mimo EÚ. Ešte v septembri 2015 pracovalo na Slovensku iba 1.300 Ukrajincov, ale v septembri 2017 ich už bolo 3.500, teda 2,5 násobne viac.

Najradikálnejšie sa situácia zmenila v počte Srbov pracujúcich na Slovensku. V septembri 2015 ich u nás pracovalo tisíc, ale v septembri 2017 tento počet stúpol na 11 tisíc! Celkovo sa za posledné dva roky počet ľudí zo štátov mimo EÚ pracujúcich na Slovensku zvýšil z približne 5 tisíc ľudí na 19 tisíc ľudí.

V ktorých okresoch máme najväčší nárast lacnej pracovnej sily zo štátov mimo EÚ? Sú to okresy Trnava (Peugeot a Samsung Voderady) a Nitra (Jaguár). Najhoršie je na tom okres Trnava. Pred dvomi rokmi tu pracovalo iba tisíc ľudí zo štátov mimo EÚ, v septembri 2017 ich už bolo 7.500. To znamená, že Srbi pripravili o pracovné miesta viac ako 6 tisíc slovenských občanov, a to len v okolí Trnavy.

Čo je ešte horšie, invázia lacnej pracovnej sily zo štátov mimo EÚ spôsobuje, že slovenským občanom nerastú platy tak, ako by to zodpovedalo výkonnosti slovenskej ekonomiky. Momentálne sú slovenské platy vzhľadom na výkonnosť našej ekonomiky podhodnotené v priemere o 200 eur mesačne v čistom. Prečo je to možné? Ukážme si to na príklade zamestnávania Srbov na Slovensku.

Pracovná agentúra vypláca jednému svojmu srbskému zamestnancovi približne 400 eur mesačne. Ale od PSA, Samsungu alebo Jaguáru dostáva pracovná agentúra približne 1.200 eur mesačne za jedného zamestnanca. Zamestnanec agentúry teda dostáva iba tretinu z toho, čo je ochotný nadnárodný koncern za zamestnanca zaplatiť. Slovák za 400 eur nie je ochotný robiť, Srbi áno. Ako Srbov pribúda, náš pracovný trh je čoraz viac deformovaný a zvyšovanie platov pre slovenských občanov sa odkladá.

Prosím teraz čitateľa, aby si zodpovedal na jednu otázku: Je v súlade so zdravým sedliackym rozumom, aby sme ako štát platili stámilióny eur investičnej podpory pre Jaguár, Samsung a Peugeot, keď tým zvyšujeme zamestnanosť v Srbsku, zvyšujeme zisk pre pracovné agentúry, zvyšujeme zisk pre Jaguár, PSA a Samsung, berieme pracovné miesta slovenským občanom, a súčasne umožňujeme Jaguáru, PSA a Samsungu, aby nemuseli zvyšovať slovenským občanom platy?

Čo s tým môžeme robiť? Na Slovensku nie je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, práve naopak. Ešte stále robí v zahraničí niekoľko sto tisíc slovenských občanov. Jediný problém je v tom, že veľké nadnárodné firmy sa bránia zvyšovaniu platov na Slovensku tým, že dovážajú lacnú pracovnú silu zo štátov mimo EÚ. Tomu musíme zabrániť.

Dnes sa totiž rozhoduje nielen o platoch v Jaguári, rozhoduje sa aj o tom, aký typ ekonomiky budeme. Či budeme štátom dobre platených kvalifikovaných ľudí, ako je Nemecko, Rakúsko alebo Dánsku, alebo budeme ekonomikou lacnej pracovnej sily dovážanej zo zahraničia.

Ekonomika štátu má slúžiť ľuďom. „Proľudskosť“ ekonomiky sa dá aj zmerať podielom národného bohatstva (HDP), ktorý ide ročne na platy zamestnancov. Na Slovensku ide na platy zamestnancov iba 39 percent HDP, v Slovinsku 50 percent HDP, v Nemecku 51 percent HDP a v Dánsku 53 percent HDP. Platy slovenských občanov sú dnes vzhľadom na výkonnosť slovenskej ekonomiky podhodnotené v priemere o 200 eur mesačne v čistom.

Ako sa ukazuje, spravodlivejšie prerozdelenie HDP v prospech platov ľudí nedokáže vyriešiť trh, najmä ak sa nebudeme brániť invázii lacnej pracovnej sily zo štátov z mimo EÚ. Ak chceme byť realisti, potom musíme pripustiť zásah štátu do našej ekonomiky v tom zmysle, že tomuto dovozu lacnej pracovnej sily zabránime. V globalizovanej ekonomike už staré recepty nefungujú – ani liberálny, ani socialistický. Ak chceme byť štátom dobre platených kvalifikovaných ľudí, potom musíme v ekonomickej politike uplatňovať hybridný prístup. Keď funguje trh, nechajme veci voľne bežať. Ale ak trh nepomáha ľuďom na Slovensku, ale Srbom, Ukrajincom a na nich zarábajúcim firmám, potom musí zasiahnuť štát.

Teraz najčítanejšie

Milan Krajniak

Narodil som sa v Bojniciach 30. januára 1973. Vyrastal som v Prievidzi, vojenskú službu som absolvoval v rokoch 1997-1998 u 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline. Napísal som publikácie Banda zlodejov, Úspešní politici slovenských dejín, Doktrína štátu a Slovenská identita. Som šťastne ženatý, s manželkou Andreou máme dcéru Zuzku. Od roku 2016 som poslancom NR SR a podpredsedom hnutia SME RODINA.