Denník N

Školské potreby

Základný koncept školy je zachovaný od stredoveku. Vzdelávanie je posadnuté poslušnosťou a analýzou. Hodnotenie jednotlivcov vytvára neproduktívnych absolventov. Zabúda sa na schopnosť pracovať v tíme, stanoviť si priority a adaptovať sa.

Nedávno sme počuli o zmenách vo fínskom vzdelávacom systéme. Výsledky dnes nevieme predpovedať . Práve preto bude úžasné celý proces sledovať. Ak sa rozhodneme Fínov imitovať, ako oneskorenci budeme mať výhodu – vyberieme si len fungujúce praktiky a adaptujeme na naše podmienky. Zatiaľ si môžeme položiť zopár šialených otázok o školstve. 
Položiť správnu otázku je umenie. Nezabudnem na prednášku pána Burjana (http://www.burjanoskole.sk/) na konferencii TEDx v Košiciach. Použil veľmi ilustratívny obrázok zo stredoveku, kedy žiaci sediac v radovom usporiadaní lavíc písali poznámky sledujúc učiteľa za katedrou. Zmenilo sa niečo odvtedy? Prvá otázka v tomto blogu.
Nezmenilo sa nič, priatelia. Základný koncept je zachovaný. Zatvoriť tridsať malých ľudkov plných energie do jednej miestnosti a prinútiť sledovať dospelého učiteľa. Ja budem hovoriť – vy budete sedieť. Hotový sadizmus. Usporiadať ich podľa veku. Sadizmus sa stupňuje. Hodnotiť ich známkami. Sadizmus dosiahol majstrovský level.
Vzdelávanie je posadnuté analýzou. Ako chlapec som vlastnil encyklopédiu – „Ako fungujú veci“. Po otvorení sa naskytol pohľad na kresbu. Napríklad prierez vysávačom so šípkami, kadiaľ prúdi vzduch a ako všetky časti vysávača spolupracujú. My potrebujeme syntézu. Potrebujeme vidieť veci v prierezoch. Odhaľovať fungovanie častí. Nazýva sa to komplexnosť. Predstavte si svoje obľúbené hudobné CD. Pri jeho počúvaní, rozmýšľali ste niekedy akým spôsobom bolo produkované? Predstavili ste si interpreta v štúdiu? Akým procesom musel prejsť – skomponovať hudbu, najať si štúdio, technicky zvládnuť nahrávanie, vyjednávať s vydavateľom, dohliadnuť na propagáciu… A predstavte si to cédečko samotné ako predmet – kde bolo vyrobené? Z akého materiálu? Akým spôsobom ukladá informácie? A je dnes ešte priestor pre CD nosiče? Nebudeme od zajtra všetku hudbu iba streamovať? To je komplexnosť. To je vnímanie, ktorému by nás mala škola naučiť. Namiesto toho bazírujeme na písomkách a skúšaniach pred celou triedou.
Mojou obľúbenou témou na zamyslenie sa sú ľudia s vynikajúcim priemerom – nenazvem ich ináč ako Prospechári. Štúdium je jediné obdobie v živote, kedy sme hodnotení ako jednotlivci. Po škole sme už celý život hodnotení ako tím. Zamyslite sa. Či ste smetiar alebo kardiochirurg, vždy budete potrebovať asistenciu od člena vášho tímu aby ste dosiahli výsledok. Hodnotením individuálneho výkonu v škole vytvárame armádu Prospechárov bez tímového ducha. A zabíjame talenty v deťoch so „zlým“ prospechom. Prečo nerozdelíme žiakov do menších tímov na zvládnutie jednotlivých úloh? Viete koľko krásnych vecí objavíte prácou v tíme? Každý je iný, každý vie niečo, čo ten druhý nevie. Musíme spolupracovať, dopĺňať jeden druhého. Prospechári toto nevedia. Musíme sa tešiť z úspechu druhého. Musíme predávať svoje skúsenosti na mladších. Musíme byť žiakmi a zároveň učiteľmi. Prospechárom sa nechce predávať skúsenosti, nevidia v tom zmysel. Ale tímová práca je realita – prečo sa ju neučíme v škole?
Pán Schwab, zakladateľ Svetového ekonomického fóra hovorí o Veku adaptácie (článok). Počas vášho pobytu v škole, koľkokrát ste počuli o adaptácii? Koľkokrát ste počuli o umení stanoviť si priority pri dosahovaní výsledkov? Vezmime si príklad, umývanie zubov. Chcem dosiahnuť výsledok – dobrú starostlivosť o zuby. Aké faktory tu vplývajú? Zhotovenie zubnej kefky, zloženie zubnej pasty, efektívna manipulácia s kefkou, frekvencia čistenia. Ale ktorý faktor je kritický? Čas. Dĺžka jedného úkonu čistenia. Ak zanedbám minimálny čas na jedno čistenie, všetky ostatné faktory strácajú svoje opodstatnenie. Takže čas je priorita, kde začnem dobrú starostlivosť o zuby. Všetko ostatné je sekundárne. Prečo sa toto myslenie neučíme v škole? Radšej píšeme diktáty.
Vysoké školy sú na tom oveľa lepšie. Sám som študentom vysokej školy, predpokladám že nemám ešte odstup, aby som mohol vysoké školstvo hodnotiť. Ale mám pár otázok, ktoré by mohli vyriešiť múdrejší. Potrebujeme toľko študentov na fakultách? Nezarobili by si mnohí z nich lepšie, keby sa radšej venovali praktickému remeslu? Potrebujeme doživotné tituly docent a profesor? Nebolo by efektívnejšie keby ich mal iba aktuálne pôsobiaci pedagóg-vedec? Aká je kvalita vysokoškolských kníh? Vážení pedagógovia, učili ste sa niekedy z vlastných kníh? Jasné že nie. Ale skúste sa odosobniť a prečítať vlastnú knihu akoby ste boli študent. Porovnali ste si niekedy knihy vaše a knihy zahraničné?
Kým si naše školstvo zoberie príklad z vyspelého sveta, my študenti budeme dedkovia. Ale čo môžeme robiť dnes, ak sa chceme pripraviť na realitu profesijného života? Mám pár vyskúšaných tipov, ak dovolíte. Pracujte v tímoch, v organizáciách mimo školy. Stačí si vybrať z mnohých, spomeniem len moju srdcovku Erasmus Student Network. Je nezisková a priamo podporovaná programom Erasmus+. Je plná mladých ľudí a zaujímavých projektov. Sledujte zahraničné zdroje. Portály New York Times, The Economist, project-syndicate.org, theconversation.com, bloomberg.com. Sú ich desiatky. Áno budete potrebovať angličtinu. Dobré ráno. Bez angličtiny ste dnes mimo. Vymeňte televíziu za knižnicu. Vážne. V knižnici stretnete viac ľudí ako doma na gauči. Počúvajte podcasty. Na stránke BBC si stiahnete relácie v perfektnej angličtine bez poplatku.
Tento blog bol o ťažkých zmenách v systematickom vzdelávaní. Musel by prísť totálny vizionár, aby začal o nich rozmýšľať. Zatiaľ môžme dúfať len v kozmetické úpravy. Ale pokiaľ si budeme klásť otázky, nie je to až také zlé :)

Blog bol publikovaný v časopise Dobrá škola (VI. ročník/číslo 9, web )

Tento účet je už neaktívny. Pozri nové texty na worldpaintedblog.com

Teraz najčítanejšie