Denník N

Komentáre a komentátori televíznych prenosov futbalových zápasov.

Komentovanie športových prenosov je odborná činnosť a prejav komentátora vníma divák popri sledovaní obrazu ako významný doplnok.

Pri sledovaní prenosov z futbalových zápasov si televízny divák vypočuje komentár k hre. Prizvaní hostia, spravidla naslovovzatí futbaloví odborníci, prezentujú názory v diskusii pred stretnutím, počas stretnutia a aj po stretnutí.  Táto schéma je dnes bežná na všetkých televíznych kanáloch.

Jednotlivý komentátori v nám dostupných televíznych kanáloch majú svoj štýl a možno majú snahu podať televíznemu divákovi vhodné informácie. Každému z nás môže vyhovovať iný spôsob komentovania.

Zaujala ma prekvapujúca správa [1] o slepom španielskom chlapcovi, ktorý komentuje futbalové zápasy. Skúseného komentátora prekvapil vynikajúcou pamäťou, znalosťou futbalových štatistík a širokou slovnou zásobou. Chlapec stal dôležitým členom športového komentátorského tímu. Podľa svojho staršieho kolegu pochopil akým štýlom má komentovať, kedy má začať a kedy prestať. To je asi ďalšia zásada dobrého komentovania. Myslím si, že nevidiaci komentátor je výnimočnosť a pekné gesto pomoci postihnutému chlapcovi.

Naši komentátori a prizvaní odborníci nie sú postihnutí, majú oči otvorené a tak by mali hovoriť vo vhodnom čase, formulovať vety zrozumiteľne a príspevok zamerať primerane k deju na ihrisku. Dlhé rozhovory a názory, ktoré priamo nesúvisia s dejom na ihrisku rušia. Za najvhodnejšie považujem ak sa komentátori venujú hre. Pri prerušení hry je čas na informácie rôzneho druhu, komentovanie faktov o hráčoch, prezentáciu názorov a na vyjadrenia odborníkov. Je však zbytočné podávať všeobecne známe informácie. Ak odborník vytvorí nový výraz, ostaní ho prevezmú, často sa stane zaužívaným. Nie som zástancom vytvárania takých výrazov, pojmov a slovných spojení, ktoré sú nesprávne gramaticky alebo sú nesprávne významove. Príkladom môžu byť slovné spojenia: „hráči sú silní na lopte“, „hráči sa neboja lopty“, „hráč na pozícii šestky“, „vertikálny priestor“, „mužstvo skracuje ihrisko“ a iné. Je zrejmé, že význam takýchto slovných spojení možno pochopiť, ale ich časté opakovanie je jednotvárne a svedčí o nedostatočnej schopnosti presnejšie formulovať, opísať dianie na ihrisku. Je logické, že vo vyjadrovaní má každý komentátor alebo odborník charakteristický prejav. To možno prijať so súhlasom alebo mať výhrady.

Komentovanie športových prenosov je odborná činnosť a prejav komentátora vníma divák popri sledovaní obrazu ako významný doplnok. V príspevkoch a diskusiách sa objavujú rôzne názory na komentovanie futbalových prenosov. Nájdu sa kritické názory  aj pochvalné vyjadrenia. Na spôsob a obsah komentára budú vždy rôzne názory. Zaujal ma rozhovor, ktorý poskytol Lukášovi Vráblikovi komentátor Martin Tyler [2]. Na otázku: „Aké je základné pravidlo pre komentátora?“ citoval výrok svojho staršieho kolegu. Jeden z najznámejších britských komentátorov (John Motson) mu raz poslal telegramom vetu: „Talk a little, say a lot“ Podľa Tylera tým myslel to, že komentátor nemusí celý čas rozprávať, ale keď už rozpráva, má sa uistiť, že to má zmysel a má používať správne slová. To sú zásady, ktoré hovoria veľa a sú sformulované presne a úsporne. Tento  fakt je možno v našich pomeroch podtrhnúť rozvitou vetou: „Brutálne egocentrické, extrémne expresívne formulácie v syntaxe verbálnej komunikácie sú anomálne a disfunkčné“. Inak mám niektorých našich komentátorov a odborníkov rád.

 

[1] Juraj Berzedi: „Keď komentuje, futbal vidí úplne jasno“ SME 21. 7. 2017 str.18

[2] Lukáš Vráblik: „Hlas počítačovej hry FIFA: Komentátor by nemal byť zaujatý. Bol som nadšený, aj keď moja krajina dostala gól“, Blog. DENNIÍK N, 28. 7. 2017

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Pavol Daučík

Moje články sú o futbale. Nie som fanúšik. Som chemik a (ex)futbalový tréner II. triedy s neplatnou licenciou. Píšem keď musím a mám čas.