Dve nové strany, vojna medzi politikmi a strašná hanba v Rusku…

Pondelok
Štefunkove Progresívne Slovensko, o ktorom každý okrem Štefunka vedel už pri jeho založení, že sa raz zmení na politickú stranu, požiadalo celkom nečakane o registráciu strany. Jej členovia si myslia, že je načase, aby vystriedali kvôli ideovej vyprázdnenosti na čele krajiny stranu SMER. A úplne nečakane sa chcú zamerať na sociálnu politiku, zdravotníctvo a školstvo, čiže presne na to isté, ako sa zameriavala napríklad aj SNS až do chvíle, kým sa jej nepodarilo rozkradnúť tristo miliónov. Jednoducho, Progresívne Slovensko, chce byť úplne iné ako ostatní. Možno i pre to debatujú s Poliačikom.

Utorok
Róbert F. sa vyjadril, že opozičný zlepenec je nebezpečný, lebo nedokáže spolu vládnuť, či je pekne vidieť na to, že je chvíľu po voľbách a Poliačik už zdrhá z SaS. Bolo to deň po tom, ako Boris Zala napísla komentár o tom, ako si radšej pozastavil členstvo v strane a chvíľu pred tým, ako Maďarič ponúkol abdikáciu.

Následne si v Smere zahrali divadielko podpredsedovia a ponúkli svojmu vodcovi abdikáciu všetci. Nikto netuší, prečo to spravili, keďže ten sa cez víkend vyjadril, že všetci majú jeho podporu a skoro so slzami v očiach a s nádejou v hlase si dovolil dúfať, že on má ich dôveru tiež. A v takejto atmosfére plnej dôvery sa niekde stratila informácia, že slovenská ekonomika nenapreduje tak rýchlo, ako sa očakávalo a že nás dobiehajú Maďari, aj Poliaci, Česi sa nám vzďaľujú a že tá naša najnižšia nezamestnanosť je síce naozaj najnižšia za posledné obdobie, ale stále je vyššia ako v susedných krajinách.

Okrem toho sa Kotlebovci chystajú skončiť s hliadkami vo vlakoch, lebo majú nevďačných voličov, ktorí si nevážia, čo všetko pre nich chlapci zelenohnedí doteraz robili.  Je po voľbách, zvykajte si. Okrem toho sa zistilo, že Kotleba a Uhrík zamestnali sami seba, brali za to plat, len to zabudli povedať svojim voličom. Nikto nevie prečo, ich voliči by to aj tak nepochopili.

Streda
To sa diali veci. Vláda schválila utajený miliardový nákup obrnených transportérov. Všetkým je jasné, že je to ďalšia príležitosť, ako rozkradnúť štátne peniaze a zrejme i sám Danko si uvedomuje, že nakoniec z transportérov nemusí byť nič. Zrejme preto sa v ten istý deň vyjadril v ruskej dume, že „My, malé národy, sa môžeme len obracať na veľké mocnosti a bez ich pomoci sa nemôžeme domôcť mieru“.  Takže ak sa transportéry neudejú, zachráni nás matička veľká Rus. V tom istom čase, naopak, prezident Kiska v európskom parlamente vyzval na väčšiu spoluprácu európskych štátov a na eliminovanie ruskej propagandistickej hrozby. Následne minister Lajčák nadobudol nejasný ambivalentný pocit, že musí niekoho z tých dvoch za prejav zhulákať, len sa sám v sebe nevedel zjednotiť v tom koho, tak ich zhulákal preventívne oboch.

• Opozícia sa rozhodla, že ide odvolať Kaliňáka. Máme obdivuhodne vytrvalú opozíciu.
• Minister Richter nevylúčil, že odíde z funkcie. Bohužiaľ, ani to nepotvrdil.

Štvrtok
Štvrtok sa niesol v znamení boja medzi Kiskom a Ficom. Kiska povedal, že Slovensko nie je sociálny štát a narážal trochu na Richterovu totálnu neschopnosť. Fica to zrejme vytočilo ako papierového čerta a prezidentovi odkázal, že mu vystaví faktúru na milión eur za používanie vládneho špeciálu. Prezident sa zachoval ako grand a namiesto toho, aby premiérovi pohrozil vystavením miliardových faktúry za rozkradnuté Slovensko, iba mu odkázal, aby sa konečne vyrovnal s prehratými voľbami ako chlap, aby prestal plakať a aby sa začal venovať tomu, za čo ho my všetci platíme. Štvrtok bol presne ten deň, kedy sa ukázalo, že Fico sa cíti všelijako, rozhodne však nie ako víťaz volieb. Víťaz sa nemusí takto ponižovať a správať sa ako primitív.

Piatok
Piatok sa udial sviatok. Všetky politické strany tešili a jasali, robili stretnutia a manifestácie na námestiach, kládli vence a prednášali príhovory. Všetci až na jedného. Róbert Fico bol totiž odcestovaný, i keby však nebol, žiadna oslava v jeho podaní by sa tak či tak nekonala. Ešte stále si 17. november nevšimol. Danko opäť kládol vence. Tentoraz neolizoval žiadne stuhy ani svietniky (aspoň ho pri tom nikto neprichytil), zato však vence kládol spolu s fašistami. Otázka teraz znie, čo z uvedených možností je lepšie, a hlavne normálnejšie.

Miroslav Beblavý sa v tento sviatočný deň rozhodol, že ho využije nielen na oslavu, ale skúsi aj trošku popracovať. Rozhodol sa, že je najvyšší čas založiť si svoju stranu a začal zberať podpisy na jej zaregistrovanie. Mal totiž pocit, že že súčasná politika ľudí odrádza a deprimuje. Inú možnosť okrem založenia vlastnej strany nevidí…

Takže všetci deprimovaní, hor sa do zakladania nových strán.  17. november je na to najlepším termínom.