Denník N

Lesk a bieda kurtizán konšpiračného mainstreamu

Tibor Rostás – Časť prvá

„Kto privykol na mäkkom spávať, nerád líha na holom.“ ľudové príslovie

DETSTVO A MLADOSŤ ISTÉHO GURU

Ak chceme pochopiť genézu istého guru konšpiračného mainstreamu, musíme sa vrátiť pár desaťročí proti prúdu času. Konkrétne do Novej Dubnice, sídliska navrhnutého pre pracovníkov neďalekej zbrojovky, postaveného v duchu socialistického realizmu. Pôvodný architektonický plán bol dodržaný iba z jednej tretiny a sídlisko bolo doplnené typickou neestetickou panelákovou výstavbou.

nova-dubnica

V neďalekej zbrojovke, ktorá do r. 1962 niesla názov Závody K. J. Vorošilova, n. p. a po r. 1978 ZŤS, pracovalo v dobe Rostásovho detstva približne 15 000 zamestnancov. V sedemdesiatych rokoch bol riaditeľom ZŤS súdruh Ing. Milan P. Podľa nemenovaného zdroja, jeho manželka Eva, učiteľka na 1. stupni ZŠ, mala sestru. Tá bola vydatá za istého pána Rostása, technika so stredoškolským vzdelaním, ktorý pracoval vo vyššej technickej funkcii v ZŤS, kde bol jeho švagor riaditeľom. Ako vieme, v tej dobe súdruhovia na úrovni riaditeľa ZŤS, požívali rôzne výhody.

zbrojovka
Pre ilustráciu uveďme niekoľko príkladov. Niekto v podobnom postavení ako zmienený súdruh riaditeľ, býva pôvodne v štvorizbovom luxusnom byte. Neskôr zatúži zvýšiť si bytový štandard. Úhľadnú vilku mu postavia pracovníci jeho podniku v pracovnej dobe z materiálov, ktoré samozrejme na bežnom trhu absentujú. Alebo taká manželka vysokopostaveného súdruha. Nechce byť odkázaná na bežnú konfekciu. Zatúži po lepšom oblečení. Nebude si ho pravda šiť sama, trebárs podľa strihu, z Burdy, ako bolo v tej dobe zvykom. Zájde teda do Makyty a tam si za polovičnú cenu kúpi šaty šité zo zahraničných, bežným občanom nedostupných materiálov, určené pre vývoz do Spolkovej republiky Nemecko. Má niečo, čo iné nemajú a ešte aj ušetrila.
Nie je dôvod predpokladať, že zo štedrého obroku a prestíže súdruha riaditeľa, sa nič neušlo aj jeho blízkym príbuzným. Mať vysokopostaveného švagra a dokonca pracovať v ním riadenom podniku je na Slovensku tvrdá valuta v každom režime. V atmosfére nie veľmi vzhľadného provinčného mesta so špeciálnou výrobou, takto v jednej z privilegovaných rodín, spolu s bratom Michalom, vyrastal aj malý Tibor. Pamätníci ho popisujú ako veľmi pekné a trochu rozmaznané dieťa. Dlhšie vlasy nosil už v škole, hoci v tej dobe to každému nebolo tolerované. Už vtedy prejavoval sklony k extravagantnosti a v miestnych podmienkach bol považovaný tak trochu za čudáka. Dalo by sa povedať, že jeho správanie už v tej dobe korešpondovalo s tým, čím je dnes.

ml-sp

Je známe, že sa už pred rokom 1989 začali prejavovať ťažkosti s odbytom produkcie tamojšej zbrojovky, ktorá dosiahla vrchol v r. 1987. Odberatelia za dodané zbrane však zväčša neplatili a v dôsledku dohôd medzi USA a ZSSR, dopyt po zbraniach poklesol. Rozhodnutie o útlme zbrojárskej výroby padlo na predsedníctve vlády ČSSR už v júli 1988. V septembri 1988 prijala vláda (viac ako rok pred Novembrom 1989!) rozhodnutie o utlmení špeciálnej výroby na Slovensku do r. 1992 o 90%. Potvrdzuje to a vyjadrenie Jozefa Uhríka v rozhovore so spisovateľom Michalom Hvoreckým.

uhrik-o-zbrojovke

Je samozrejmé, že konverzia postihla zamestnancov dubnickej zbrojovky a prechod z tzv. špeciálu na civilnú výrobu nebol jednoduchý. Jeho dôsledky v plnej miere doľahli na miestnych až začiatkom deväťdesiatych rokov. Odvtedy sa traduje, že údajný blahobyt miestnych zničil osobne Václav Havel a zmena režimu po Novembri 1989. O čo menej je táto legenda pravdivá, o to tuhší život má v našom Absurdistane. Je možné, že práve tu treba hľadať aj korene Rostásových animozít k osobnostiam Novembra a zmenám, ktoré priniesol. Ako aj určitú nostalgiu za „starými dobrými časmi“.

DOZRIEVANIE A POKUSY UROBIŤ DIERU DO SVETA V HUDBE

Umelecké sklony, ktoré Tibor prejavoval v detstve, naplnil štúdiom na umeleckých školách. Po absolvovaní štúdia maľby a intermédií na VŠVU pôsobil ako režisér dokumentu. Od roku 1997 pracoval v publicistike TV Markíza, kde bol režisérom detskej relácie Kakao. Áno, v tej Markíze, ktorej dnes nevie prísť na meno a jej názov v jeho kruhoch zásadne znie ako „Narkóza“.
Okrem toho sa už začiatkom deväťdesiatych rokov začal venovať aj hudbe. Ako spevák a textár v „dark popovej“ skupine Shellwoy, ktorá vznikla v r. 1992 a v skupine Orpheus Brothers. Skupina Shellwoy vydala dva albumy Essence (2002) a The Love (2007).

shellwoy-spoj

Prvou oficiálnou nahrávkou Shellwoy bol však v r. 1993 singel Lalemi. V r. 1994 EP David, kopírujúci zrejme vtedajšiu módnu vlnu skupín Oceán a Shalom. K tomuto obdobiu Rostásovho muzicírovania sa vyjadril Mišo Revilák z Trenčína, citujúc podľa jeho vyjadrenia zdroj z internetu: „shellwoy su z novej dubnice. ich leader je teraz znamy ako vydavatel casopisu zem a vek, co je pekny obrat na niekoho, kto si dal meno eliot a hrdil sa izraelitskym povodom mena rostas a este aj nazov tej kazety david … :)“

V r. 1997 sa o kapele Shellwoy v súvislosti s jej tvorbou objavuje táto zmienka: „V éteri sa objavili aj klipy ku skladbám „Cyberdelia“ a „Club Atlantis“. Posledný menovaný je v roku 1997 vzhľadom na drogovú tematiku a náznaky samovraždy z vysielania stiahnutý.“

O albume The Love, kritika píše: „Celý album THE LOVE je sugestívnym vyznaním, ktoré miestami nesie tanečnú podobu hollywoodskeho hedonizmu (Golden ©age, Levitation), naliehavosti trýzne spôsobenej závislosťami (Stay, No Tree Can Grow To The Sky, Tired Of Life)… spevák a textár kapely Tibor Rostas sa spovedá z hriechov povrchnosti pôžitkárskej civilizácie…“

Z uvedeného je hodné zapamätať si epizódu „David“ a zmienky „o trýzni spôsobenej závislosťami, o drogovej tematike či náznakoch samovraždy.

sh-sp

O komerčnej úspešnosti kapely Shellwoy, čo to naznačia informácie publikované o jej koncertoch. V roku 2003 jeho bývalý spoluhráč Karol Mikloš na otázku o priebehu spoločného turné „Pred mesiacom ste skončili turné Tissot Tour 2003 so skupinami Blue Sundown a Shellwoy. Aká bola atmosféra? Koľko ľudí chodilo na koncerty?“, odpovedá: „Atmosféra i návštevnosť boli dosť rôznorodé. Od nádherných koncertov v mestách, kde už máme nejaké zázemie – Bytča, Trnava, Trenčín, Košice, Bratislava, až po takmer prázdne sály v Čechách…

O ďalšom turné kapely Shellwoy na Slovensku v r. 2008 hovorí sám Rostás: „Kapela je možno vyhratejšia, ale celkovo ten zmysel turné hodnotím veľmi veľmi neutrálne. Ruku na srdce – boli sme sklamaní z miestami biednej účasti ľudí, čo sa dá pripisovať aj ročnému obdobiu, v ktorom už moc kluby nefičia.“ a na otázku Petra Cagáňa „Aká bude najbližšia budúcnosť Shellwoy?“, odpovedá: „Netuším. Jediná naša cesta je smerom na západ od raja. Skutočne tu nevidím žiadne ďalšie reálne možnosti. Máme jasnú predstavu aj o Čechách, ak sa nám ju podarí splniť, bude to veľký krok vpred.“ Ani hranie „na západ od raja“ však Rostásove očakávania nenaplnilo.

K popularite kapele nepomohli ani pravidelné Rostásove expozé na koncertoch, na tému svetového diania, podávané z jeho zorného uhla. Jeden z moderátorov Rádia FM to po čase komentoval slovami: „V tej dobe sme to brali ako akýsi folklór v štýle Bona Voxa z U 2. Nikto netušil, že sa to neskôr dostane do súčasnej podoby“. Rostás na toto obdobie spomína počas výmeny názorov so spisovateľom Michalom Hvoreckým, takto: „so skupinou Shellwoy sme v roku 2003 získali nomináciu na cenu IFPI za objav roka a v tom istom roku sme na česko-slovenskom turné tvrdo a ostro vystupovali voči americkej nacistickej okupácií a masakrám v Iraku“ Jedným slovom hudobná kariéra Tibora Rostása skončila hraním v prázdnych, či poloprázdnych kluboch a jednoznačne nenaplnila jeho očakávania, hoci podľa môjho názoru, bola hudba skupiny Shellwoy celkom zaujímavá.

Zdá sa, že Rado Ondřejíček nebol celkom mimo, keď v deň výročia pádu „dvojičiek“ 11.9.2014 napísal: „Sú však aj ľudia, ktorým udalosti spred trinástich rokov zmenili život jednoznačne k lepšiemu. Napríklad taký Tibor Rostáš by musel dodnes otročiť v reklame a hrať koncerty pre desať ľudí.“

PÔSOBENIE VO SVETE REKLAMY

   Ďalšou etapou, ktorá zatiaľ nie je ukončená, je pôsobenie Tibora Rostása v reklame. V súčasnosti mu v tomto obore najlepšie ide propagácia produktu, ktorý mu je nado všetko milý, teda samého seba a svojej produkcie. Ale nepredbiehajme. Tibor Rostás pôsobil v minulosti ako textár a kreatívny riaditeľ vo viacerých reklamných agentúrach. (Lowe GGK , MARK/BBDO, FCB, ADVERS, VACULIK ADVERTISING) Ako copywriter pracoval napríklad pre klientov ako Orange, Nationale Nederlanden, ČSOB, Siemens či T-Mobile, ktorí sú dnes pre neho pochybnými a odsúdeniahodnými korporáciami.

Neskôr založil vlastné kreatívne štúdio SOFIAN. V r. 2011 realizovala reklamná agentúra SOFIAN reklamnú kampaň pre Ligu proti rakovine. Riadil ju osobne Rostás ako kreatívny riaditeľ a copywriter. Ten istý Tibor Rostás dnes bojuje proti zlým farmafirmám a odsudzuje Ligu proti rakovine, ktorá ich údajne podporuje a v ZEM a VEK tvrdí, že „Vojna s rakovinou je podvod“.

skr-rostas-sofian

Rostásov prerod z tvorivého reklamného mága, ochotne plniaceho požiadavky rôznych klientov, vysvetľujú slová osoby ktorá ho dobre poznala v období keď si založil vlastnú reklamku : Boli šikovní a reklamu robili dobre. A potom si Rostás zrazu uvedomil, že nebohatne, ale tie skutočné peniaze idú niekomu inému a jemu ostáva len drina za počítačom a naťahovanie s klientmi.“

ROSTÁSOVO PRÍLIŠ HLUČNÉ MLČANIE

Aby Tibor Rostás nemusel „za pár šupov otročiť v reklame“, zariadil sa podľa svojho. V roku 2012 zakladá vydavateľstvo SOFIAN Publishing. V éteri začína 23.7.2012 pravidelnou dvojminútovou reláciou v súkromnom rádiu Viva, s názvom Mlčanie. Následne vydáva kompiláty konšpiračného secondhandu Mlčanie I. a II. (Martin Bulák: „Mlčanie je spojením konšpiračných teórií, nič nehovoriacich úvah a faktov so zlým zdôvodnením.“), časopis pre deti Atramentový bojovník, od mája 2013 magazín ZEM a VEK a najnovšie eseje Niečo sa musí stať. Rostásove kompiláty pochválila stránka Beo. sk a v Literárnom týždenníku Pavol Dinka.

mlcanie-spoj

Medzičasom absolvuje súkromné výlety za exotikou a minulý rok začína jeho cestovanie s priateľom Ivanom v nadštandardne vybavenom Land Roveri v rámci „expedície Archa“, ktorej cieľom je vyhľadávanie neštandardných komunít – „ľudí odpojených od matrixu ale aj od systému mediálnej propagandy, peňazí a materializmu.“ Okrem iných aj členov sekty „12 kmeňov“ v Nemecku. O návšteve sekty, ktorej kvôli bitiu a núteniu k neprimeranej práci boli odňaté deti, Rostás píše „Tu sme navštívili niekoľko komunít, ktoré sú viac ako inde pripravené na situáciu, keď to celé padne. A sú takmer úplne sebestační. A nielen to. Vedia predovšetkým vychádzať medzi sebou. Momentálne pripravujeme reportáž o spoločenstve ľudí, ktorým tu polícia násilím odňala 40 detí, niektoré vo veku 2-3 rokov. Vravia tu tomu fašistická totalita a asi vedia, o čom hovoria“. O tom aká je sekta „12 kmeňov“ v skutočnosti, hovorí tento článok.

exp-archa-spoj

O Rostásovej angažovanosti v obskúrnych projektoch, jeden z jeho známych napísal: „Osobne Tibora poznám a je to asi taký filozof, ako ja majster v paličkovanej čipke. Pretĺkajúci sa majiteľ reklamky našiel dieru na trhu (ak by ešte fičali kroksy, písal by o kroksoch) a uveril v seba. Ako vravel Filipovský v „Jak svět přichází o básníky“: „Ať řekneš lecjakou kravinu, když to řekneš náležitě učeně, vždy se najde nejakej blbec, co ti zatleská..“ Lenže v tomto prípade je ten potlesk Mlčaniu nechutne hlučný…“

ROSTÁSOV NARCIZMUS

Naďalej pokračuje Rostásova stupňujúca sa a čoraz viac narcizmom zaváňajúca štylizácia. Rostás je pekný muž, ale vtieravá sebaprezentácia mu skôr škodí. Jej počiatočné fázy glosoval napríklad Michal Rovňák: „Tiborko svoju externú štylizáciu dlho hľadal.. Chvíľu bol budhista s vyholenou hlavou, jeden čas dokonca žid v klobúku, potom zasa Che Guevara s brigadírkou…“ Zostáva dodať, že momentálne u neho frčí akýsi Džízs look, strihnutý D’Artagnanom a Jackom Sparrowom.

rostas-pospajany

Do tejto kapitoly určite patrí okrem meniaceho sa imidžu aj to, ako Tibor Rostás prišiel k novému menu. V určitej etape života zrejme dospel k názoru, že k jeho starostlivo pestovanému imidžu je meno, ktoré je doposiaľ v nezmenenej podobe na početných úradných dokumentoch, akosi menej vhodné. Veď uznajte, je pôvodne maďarské meno Rostás, ktoré sa číta ako Roštáš, vhodné pre romantického hrdinu a bojovníka proti mainstreamu? Zmena bola jednoduchá a rafinovaná. V priezvisku škrtol dĺžeň a odstrihol sa tak od mena, ktoré nosil nemalý počet maďarských Židov zavraždených počas holokaustu a adoptoval si druhé meno – Eliot. Pochádza síce z mena rovnakej proveniencie, Elijahu či Eliáš, ale v ním prijatej podobe znie zrejme dostatočne exoticky. Prorok Elijahu – Eliáš robil zázraky, vystupoval proti modloslužobníctvu a nakoniec bol vzatý do neba na ohnivom voze. Je snáď toto v alegorickej podobe predstavou Tibora Rostása?

hrob rostas

ROSTÁSOV IMIDŽ LÁSKAVÉHO INTELEKTUÁLA

Žiada sa niečo povedať aj k Rostásovmu úporne budovanému imidžu láskavého intelektuála. Jeho „pokoj v duši“ je iba jednou stranou mince, či jednou z jeho dvoch janusovských tvárí. Tá druhá na nás vycerí ostré zúbky, ak sa niekto niečím dotkne jeho majestátu. Rostás ho v statuse podhodí svojim ctiteľom na vlastnej stránke, či na stránke Zem a vek. Peter Getting napísal o Rostásovi článok.

getting-2

Následne sme si mohli 1.12.2013 na Rostásovom Facebokovom profile, po tom čo autora patrične uviedol, prečítať okrem iného aj toto:
Renáta Krausová (Ing., šéfredaktorka časopisu Dieťa) „Takéto pseudointeligentné papagájovské stĺpčeky sú skvostom našej žurnalistiky.“

kr-zv
Filip Rázga (Ing. a PhD, vedecký pracovník SAV)„tento publicista a prozaik je zrejme velmi dobre plateny za sirenie sraciek…“

razga

O Danielovi Podhradskom, ktorý na svojom Facebookovom profile vyjadril potešenie z ukončenia vysielania rádia VIVA, ktoré poskytovalo priestor Rostásovmu Mlčaniu, bolo na stránke Z&V toto:

Tibor Rostás: „Pán z Nadácie pre deti Slovenska dostal vianočný darček v podobe zrušenia relácie Mlčanie“

Jozef Hric – „Stoka,žumpa,a úplné bahno,a dno,je dotyčný Pán,sám.., Stačí si pozrieť jeho profil na FB,prečítať pár statusov,pozrieť pár fotiek,a treba zvracať z tohto dementa,a jude-zapredanca…

hric

Yuri Ljómandi (Juraj Motolík, colník) – „Morálný suterén!… že predseda detskej nadácie,už vidím tu ultragenderizáciu a homonizáciu čo pod tou značkou šíria,medzi deti.“

Brian Horník (?) – „Tomu sukinsynovi, pekne povedane, by som rozkopal prdel“

hornik

Z času na čas sa ale Rostás pozabudne a „zavtipkuje si“ na účet iných aj sám. Napríklad 1.12.2013 na adresu Františka Šebeja takto: „acipO, kapoaN, šebeJ.“ 

acipo

17.11.2013 sa o stretnutí osobností s občanmi k výročiu 17. novembra, ktorého sa zúčastnili Anton Srholec, Iveta Radičová a Ján Budaj, zahrnúc do komentára aj moderátora, vyjadril: „co je to? predstavenie 4 hochstapleri?“ Áno, takto sa vyjadruje Tibor Rostás na adresu dámy a úctyhodného muža, ktorý by mohol byť jeho starým otcom. Predpokladám, že pána Srholca netreba zvlášť predstavovať.

ROSTÁS A MÉDIÁ

O nenávidených médiách hovorí: „Lži sú ich pracovná metóda.Doba sa nezadržateľne blíži k odhaleniu všetkých obludných podvodov. Je len dobré, že tí, čo sa dnes stavajú za humanitárnych bombardérov ukazujú svoju pravú tvár. Len pokračujte ďalej v nenávisti, urážaní, lžiach a špinení – je to najlepším príkladom vašej práce a uvažovania. A za to vám patrí moja srdečná vďaka. Pokoj v duši“„Chválabohu za týždeň, Hriba, SME a všetko toto osožné hnojivo pôdy, ktorá sa už prebúdza k životu.“ (17.1.2012)

Inokedy svoju frustráciu z toho, že nie je spoločnosťou akceptovaný, ventiluje takto: „Možno sa časom dočkáme toho, že Hríb začne prednášať na nejakej paneuropskej akadémii o imperialnom holokauste USA, Šebej bude na Slobodnom vysielaci zúrivo kritizovať genocídu v Izraeli, Weisenbacher bude protestovať proti útlaku práv tradičnej rodiny, Havran bude písať zmysluplné knihy, Samson prizná, že Rusko dokáže odvrátiť americký naokolonializmus, Mesežnikov bude iniciovať vykázanie sorosovych žoldnierov, Butora, Traubner, Alner, Marmorstein nebudú s nami sláviť Vianoce v roku 5775, ale v roku 2014, SME začne písať pravdivo a bez cenzúry a ja budem iba zháňať tabak do fajok…“ (14.1.2014)

Okolitý svet vidí takto, no na svoju produkciu, na ktorú to neraz sedí ako uliate, to nevzťahuje: „Jeden z typických nástrojov propagandy je ohováranie, defamation. Systém je jednoduchý a funguje na takomto princípe: Očierni protivníka. Je úplne jedno, že sú to lži. V ľuďoch ostanú tie vyrobené pochybnosti v súvislosti s očierneným človekom. Vôbec nezáleží na tom, či sú to klamstvá, alebo nie, „smrad ostane“.“

Pokračovanie v druhej častiTu

 

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím .