Denník N

Dozvieme sa, koľko stálo vyšetrovanie nástenkového tendra?

Ilustračná snímka (Creative Common CC0 Kalhh at pixabay.com)
Ilustračná snímka (Creative Common CC0 Kalhh at pixabay.com)

Od vyhlásenia nástenkového tendra po podanie obžaloby prešlo takmer 10 rokov. To je doba, počas ktorej sa mohlo „premlčať“ kopec menej závažných trestných činov, ktoré sa v súvislosti s touto kauzou prípadne mohli stať. Kauza sa vyšetrovala osem rokov. Snáď horší ako tých osem rokov čakania je fakt, že nemáme dosť informácií na serióznejšie posúdenie toho, či tempo vyšetrovania bolo svižné, primerané alebo extrémne pomalé.
Ako dlho vyšetrujú kauzy susedia?

Intuitívne je to asi väčšine jasné, ale faktom je, že verejnosť nevie, čo všetko pri vyšetrovaní tejto kauzy polícia a prokuratúra robila (a čo nevyšetrovala). Či konala efektívne a razantne. Prokuratúru a políciu síce trápi nízka dôveryhodnosť v očiach verejnosti, ale nie sú aktívne v tom, aby verejnosti jasne ukázali svoju prácu – aspoň po skončení vyšetrovania.

Ani z výstupov médií nevyznievalo, že ide o najväčší súdny proces v histórii samostatného Slovenska, týkajúci sa zneužívania moci. S istým zjednodušením možno povedať, že médiá sa sústredili na stručné popisy súdneho procesu, pár rozhovorov a krátkych komentárov.

Niet príliš čo analyzovať

Neobjavili sa podrobnosti prípadu zistené pri vyšetrovaní, detaily zaistených a predložených dôkazov, analýzy postupov polície pri vyšetrovaní, hodnotenie práce prokuratúry, atď. – veci, ktoré v „starých“ demokraciách bežne sprevádzajú mediálne výstupy týkajúce sa väčších procesov. Príčina sa dá tušiť – prokuratúra neuvoľnila informácie v rozsahu, ktorý by to umožňoval.

Aliancia Fair-play sa pár mesiacov snažila, aby od nej dostala aspoň znenie obžaloby. Výsledkom bolo nakoniec len sprístupnenie obžalobného návrhu (časti obžaloby), ktorý prináša dosť málo informácií z hľadiska snahy pochopiť, čo všetko sa počas vyšetrovania dialo.
Ani advokáti obžalovaných zatiaľ nevyužili príležitosť na sprístupnenie častí spisu verejnosti.

Vyšetrovanie trvalo osem rokov

Vyšetrovanie nástenkového tendra začalo v roku 2009. Minimálne z pohľadu zvonka nešlo o zvlášť rozsiahly prípad. Na rozdiel od rôznych rozvetvených káuz, kde je potrebné zachytiť stovky výpovedí poškodených a svedkov, prípadne pátrať po listinných dôkazoch, odhaľovať „putovanie peňazí“ v daňových rajoch, žiadať právnu pomoc zo zahraničia a pod.

Ani Česko nemá povesť superrýchlej spravodlivosti, no čas vyšetrovania českých káuz môže napovedať, či sa v prípade nástenkového tendra nedalo postupovať svižnejšie.

Kauza Rath

Išlo o stíhanie českého vplyvného politika, ktorý navyše bol pri začatí stíhania „pri moci“. V októbri 2011 polícia zaevidovala trestné oznámenie. V apríli 2013 bola na Ratha a desiatich ľudí podaná obžaloba. Samotná obžaloba mala 88 strán, trestný spis mal 103 zväzkov základného vyšetrovacieho materiálu, ďalších 10 „debien od banánov“ tvorili prílohy ku spisu.
Mimochodom, vyšetrovanie zahŕňalo aj prešetrenie ôsmich verejných obstarávaní. Trvalo rok a pol.

Harvardské fondy

Išlo o stíhanie Viktora Koženého a Borisa Vostrého ohľadom tunelovania českých Harvadských fondov. Samotná obžaloba mala 411 listov. Pri preprave vyšetrovacieho spisu sa naložili tri plné Fordy Transit. Trestný spis mal 60-tisíc strán, k nemu boli priložené listinné dôkazy v 400 šanónoch.

V prípravnom konaní vypovedali aj svedkovia z Cypru, na čo bolo potrebné využiť Ministerstvo spravodlivosti ČR, aby zabezpečilo dožiadanie cyperským orgánom.
Celú vec komplikovalo aj to, že polícia dlho nevedela podozrivým v zahraničí doručiť rozhodnutie o začatí trestného stíhania. „Justiční orgány dotčených zemí nám v podstatě oznámily, že doručení pro Českou republiky provádět nebudou,“ spomínal český žalobca. Nakoniec musel situáciu riešiť český ústavný súd.

Trestné oznámenie v tejto kauze bolo podané v máji roku 2000, obžalobu podali na súd v júni 2006. Toto mimoriadne rozsiahle a zložité vyšetrovanie presahujúce hranice Česka trvalo šesť rokov.

Slovenský maratón

Prečo vyšetrovanie relatívne jednoduchej kauzy trvá osem rokov? V podstate sa na túto otázku nesnaží aktívne odpovedať nikto zo zodpovedných.
Generálna prokuratúra nereagovala na žiadosť o vyjadrenie pre tento materiál. (Prípadnú oneskorenú reakciu radi pripojíme.)

Problém v stanovení škody?

Z mála informácií o vyšetrovaní, ktoré má Aliancia Fair-play k dispozícii, vyplýva, že určovanie výšky škody nebolo triviálne, čo mohlo prispieť k naťahovaniu času.

V uzneseniach špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika z mája 2011 a následne aj zo septembra 2012 bola škoda vyčíslená na hodnotu 97 601 421 eur – „rovnajúcu sa hodnote zákazky na úkor iných súťažiteľov“ a na 12 735 483 eur – „škodu voči štátnemu rozpočtu“. Druhé číslo je objem peňazí, ktoré štát za dodávky zaplatil, kým bolo zmluva zrušená.

V septembri 2014 sa však pohľad na škodu zrejme zmenil – prokuratúra prizvala znaleckú organizáciu a žiadala o vyčíslenie „celkovej možnej výšky škody, ktorá mohla byť spôsobená“. Voči uzneseniu o pribratí znalca jeden z obžalovaných podal sťažnosť koncom mája 2015, zamietnutá bola v polovici júla.

Dáva zmysel pribrať si znalca až päť rokov (?!) po začatí vyšetrovania, hoci polícia od začiatku disponovala dokumentmi, na základe ktorých mal odpovedať na položené otázky? Čo bránilo tomu, aby bol prizvaný skôr?

Znalecký posudok nie je verejne prístupný, ale v obžalobnom návrhu z októbra 2016 je škoda vyčíslená inak ako pred pár rokmi. Tu už sa hovorí o „spôsobenej škode vo výške najmenej 3 563 795 eur“ a možnej škode „najmenej 39 792 870 eur na úkor iných potencionálnych súťažiteľov a ministerstvu…“

Podľa médií monitorujúcich súdnych proces sa prokuratúra mala vyjadriť v zmysle, že ide o zisk konzorcia firiem, s ktorými bola uzatvorená zmluva.

Zbytočná robota?

Prácne vyčísľovanie škody v trestnom konaní sa javí ako nadpráca, ktorá vyžaduje kapacity tak polície, ako aj prokuratúry a navyše stojí peniaze (znalci nepracujú zadarmo).

Pre samotné trestné konanie je pritom výška škody akási „pomocná informácia“ – aby sa napríklad dalo posúdiť, či prípad spadá už napr. do kategórie „škody veľkého rozsahu“. Laicky povedané pre informáciu, či ide o malý, či veľký „prúser“. Od toho sa odvíja možné rozpätie sadzby trestu a zopár ďalších vecí.

Riešením by mohlo byť, aby pri tomto trestnom čine zákon priamo definoval – výlučne pre potreby trestného stíhania – škodu ako predpokladanú hodnotu zákazky. Tú musí vypočítať obstarávateľ ešte pred tým, ako zverejní výzvu na predkladanie ponúk.

Okrem toho, že v niektorých prípadoch by to mohlo značne zjednodušiť a urýchliť trestné konanie, prinieslo by to aj menej nejednoznačnosti využiteľnej obvinenými na sťažnosti a prípadne iné zdržiavanie či napádanie regulárnosti procesu vyšetrovania.

Zhrnutie:

  1. Trvanie vyšetrovania trestnej činnosti v porovnaní so zahraničím vyznieva nelichotivo. Možnosti niečo s tým robiť „zvonka“ sú však mizivé. Verejnosť sa o vyšetrovaní často dozvie útržkovité informácie v podstate až pri súdnom pojednávaní. V podstate nie sú známe príčiny, prečo vyšetrovanie trvá tak dlho. V zásade neexistuje verejná diskusia za účelom zmeny tohto stavu.
  2. Pre zlepšenie stavu je nevyhnutné, aby boli vedené podrobné údaje o každom „vyšetrovaní“ vo forme využiteľnej pre vytváranie štatistík a robenie analýz. Z týchto údajov by malo byť jasné, koľko a akých úkonov sa pri tom-ktorom vyšetrovaní urobilo a koľko jednotlivé úkony trvali.
  3. Tieto údaje by mali byť verejne prístupné (najneskôr „po uzavretí“ prípadu – napr. po podaní obžaloby).
  4. Polícia a aj prokuratúra by si mala nechať vypracovať nezávislý audit skúmajúci hlavne postupy z hľadiska časovej efektívnosti a odporúčajúci zmeny (v prípade potreby aj legislatívne). Audit by mal byť zverejnený.

Ako inšpirácia by mohlo slúžiť Švajčiarsko. Tamojšia prokuratúra k požadovanej informácii o jednom vyšetrovaní Aliancii Fair-play automaticky priložila aj presne vyčíslenú cenu, koľko toto vyšetrovanie stálo.

Peter Kunder, Aliancia Fair-play

Chceme konštruktívne prispieť k tomu, aby polícia aj prokuratúra pracovali rýchlejšie a profesionálnejšie. A aj vy sa môžete na tom podieľať.  Kliknutím na obrázok nižšie môžete jednoducho finančne podporiť Alianciu Fair-play, aby sme sa podobným témam mohli venovať intenzívnejšie. Ďakujeme. 

DarujteTento projekt sčasti financuje Nadácia Pontis v rámci Fondu pre transparentné Slovensko a využíva aj podporu bežných občanov. Ak chcete mať najčerstvejšie informácie o našej práci, názoroch a aktivitách, sledujte našu facebookovú stránku alebo sa prihláste na do nášho novinkového mailinglistu.

Teraz najčítanejšie