BLOG
Zuzana Zimenová
Zuzana Zimenová
7 011

Kto zarába na rómskych žiakoch

Na Slovensku je škola, pre ktorú sú žiaci čistým biznisom. Príjmy z normatívneho financovania „na hlavu“ sa v nej využívajú nie na kvalitné vzdelávanie, ale na obohatenie spriaznených osôb. Škola sa tak spreneveruje svojmu poslaniu – namiesto motivácie k zodpovednému životu udržiava rómskych žiakov v bludnom kruhu nevzdelanosti a chudoby.

Zdroj fotografie: Katarína Haršányová

Reč je elokovanom pracovisku na ulici Dargovských hrdinov 71 v Sečovciach, ktoré je súčasťou Spojenej školy, Zimná 96, Dobšiná.  Elokované pracovisko v Sečovciach sa vzťahuje na strednú odbornú školu, ktorá je organizačnou zložkou spojenej školy v Dobšinej. Na to, že na tomto elokovanom pracovisku  prebieha nezákonný biznis na rómskych žiakoch namiesto kvalitnej výučby, som narazila náhodou, keď som sa zaujímala o kvalitu vzdelávania na viacerých takýchto pracoviskách, ktoré sa zriaďujú v blízkosti rómskych osád. Vo verejne dostupných účtovných dátach danej školy som si všimla čudné nezrovnalosti.

Od účtovníctva ku kvalite vzdelávania

Elokované pracoviská majú zo zákona fungovať v režime riadnej školy. Príbeh toho sečovského začal naberať znepokojujúce obrysy vo chvíli, keď som sa obrátila školskú inšpekciu s otázkou, či v ňom bola v poslednom období vykonaná inšpekcia a ak áno, s akým výsledkom.

Informácie, ktoré mi inšpekcia poskytla, ma šokovali. Potvrdila, že v školskom roku 2016/2017 bola na danom elokovanom pracovisku vykonaná tzv. tematická inšpekcia, ktorá odhalila závažné pochybenia v procese výučby. Dôvodom na vykonanie inšpekcie boli zistenia z kontroly v Súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva v Sečovciach, ktorú predtým inšpekcia vykonala na žiadosť Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove.

Diagnózy na objednávku

Dôvody, pre ktoré sa obrátila polícia na školskú inšpekciu s podnetom na preverenie sečovského súkromného poradenského centra, nie sú súčasťou tohto príbehu. Oveľa dôležitejšie sú zistenia, ktoré vyplynuli z kontroly tohto poradenského centra.

Inšpekcia zistila, že drvivá väčšina klientov centra boli žiaci spomínaného sečovského elokovaného pracoviska. Inšpekcia zistila, že drvivá väčšina žiakov sečovského elokovaného pracoviska boli klientami poradenského centra. Zamestnanci centra im diagnostikovali rôzne zdravotné znevýhodnenia, vďaka čomu ich následne zaradili do skupiny žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, na ktorých mohla škola poberať finančné prostriedky na žiaka vo viac ako dvojnásobnej výške oproti štandardnému normatívu.

Inšpekcia zároveň zistila, že medzi poradenským centrom a elokovaným pracoviskom existuje priame personálne  prepojenie. Riaditeľka centra Terézia Stanková bola od septembra 2013 do decembra 2016 aj vo vedení elokovaného pracoviska.

Táto súvislosť sa ukázala byť významná vo chvíli, keď inšpekcia zistila, že centrum diagnostikovalo žiakov neodborne, tendenčne a účelovo. Poradenské centrum „vyrábalo“ žiakom diagnózy ako na bežiacom páse, aby mohla sečovská škola „ryžovať“ zo zvýšených normatívov na každého takto diagnostikovaného žiaka. Ďalším logickým krokom inšpekcie bolo vykonanie kontroly na sečovskom elokovanom pracovisku.

Geniálne slabozraké šičky

V poradenskom centre diagnostikovali značnej časti žiakov sečovskej školy narušený vývin zraku alebo sluchu, často v kombinácii s ďalšími postihnutiami. Inšpekcia pri kontrole elokovaného pracoviska zistila, že táto sečovská škola nebrala pri prijímaní žiakov ich postihnutie vôbec do úvahy. Napríklad slabozrakých žiakov prijímala bežne na odbor krajčír – krajčírka.

Škola sa pritom vôbec neobťažovala splniť si povinnosti, ktoré jej z prijatia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vyplývali. Žiakom so zdravotným postihnutím síce pripravila tzv. individuálne výchovno-vzdelávacie plány, no ich vypracovanie odflákla natoľko, že „individuálny“ prístup bol v nich identický.

Inšpekcia taktiež zistila, že osnovy vyučovacích predmetov nekorešpondovali s aktuálnymi vzdelávacími štandardami a že nebola zabezpečená odbornosť vyučovania jednotlivých predmetov. Všeobecné predmety aj predmety praktickej výučby učili pedagógovia bez potrebnej kvalifikácie.

Pre inšpekciu bolo taktiež prekvapením, že napriek nevhodným podmienkam všetci žiaci vzdelávanie v dvojročných učebných odboroch úspešne absolvovali. Ešte väčším prekvapením bolo, že po skončení dvojročných vzdelávacích programov, v ktorých si doplnili učivo druhého stupňa základnej školy, boli  hromadne prijímaní na ďalšie štúdium v trojročných odboroch stredoškolskej úrovne.

Na ťahu je teraz ministerstvo školstva

Sečovské elokované pracovisko si z predĺženej päťročnej prítomnosti žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zabezpečovalo dlhodobý ekonomický profit. Do akej miery ich skutočne vzdelávalo, dokazujú okrem iného aj testy, ktorými školská inšpekcia zisťovala u jeho žiakov úroveň zvládnutia učiva základnej školy. Uspel v nich iba jeden žiak.

Z dôvodu závažných pochybení navrhla hlavná školská inšpektorka vyradiť dané elokované pracovisko v Sečovciach zo siete škôl a školských zariadení. Na ťahu je teraz ministerstvo školstva.

Pokračovanie čudného príbehu  

To však nie je všetko. Skutočný rozmer tohto nehorázneho biznisu na rómskych žiakoch sa naplno prejavil pri porovnaní zistení inšpekcie s účtovnými dokladmi spojenej školy a ďalšími súvisiacimi dokumentmi, ktoré odkrylo skutočný dôvod všetkých týchto klamstiev. Ukázalo sa, že  škola väčšinu svojich finančných prostriedkov z normatívneho financovania investuje nie do vzdelávania, ale do astronomicky vysokého nájomného za prenájom priestorov, v ktorých prevádzkuje elokované pracovisko.

V roku 2013 podpísala riaditeľka Spojenej školy v Dobšinej pre novovzniknuté elokované pracovisko v Sečovciach zmluvu o nájme so živnostníčkou Beátou Pandovou, ktorá škole prenajala nehnuteľnosť vo výmere 1860 m² za 13 eur/m²/1mesiac bez DPH. Súčasťou zmluvy bol aj záväzok školy platiť prevádzkové náklady vo výške 2 eurá/m²/1mesiac bez DPH. Zmluva bola podpísaná na 15 rokov s povinnosťou vyplatenia zábezpeky v hodnote až ročného nájmu. V roku 2014 podpísali zmluvné strany dodatok k zmluve, podľa ktorého sa rozloha pozemku užívaného školou rozšírila na 2542 m², mesačné nájomné za 1 m² vzrástlo z 13,00 na 13,50 eur bez DPH a platba za prevádzkové náklady sa z 2 eur za 1 m² zvýšila na 11 eur  za 1 m² bez DPH!

Astronomické nájomné

Ročné nájomné za prevádzkovanie elokovaného pracoviska stojí školu vyše 494 000 eur, čo spolu s úhradou zmluvne dohodnutých prevádzkových nákladov predstavuje čiastku takmer 897 000 eur! To znamená, že za 15 rokov, na ktoré je zmluva podpísaná, by škola mala zaplatiť okolo 13 miliónov eur.

V školskom prostredí ide o nevídané sumy, čo mi potvrdila aj prezidentka Asociácie súkromných škôl Saskia Repčíková. Pritom sečovská škola nie je súkromná ale verejná, čo znamená, že nájomné môže hradiť iba z verejných zdrojov, žiadne iné príjmy prakticky nemá.

Aby sme mali predstavu, ako veľmi je suma za prenájom nadhodnotená, uvediem aspoň dva náhodne vybrané príklady. Prvým je základná škola v Bratislave, ktorá podpísala nájomnú zmluvu s mestskou časťou Petržalka, s ktorou sa dohodli na výške nájmu v sume 10 eur/m² – nie však na mesiac, ale na celý rok. Druhým je Stredná odborná škola v Rimavskej Sobote, ktorá si prenajíma nebytové priestory a telocvičňu v celkovej výmere 1305,77 m² za 13 eur/m² taktiež na celý kalendárny rok, pričom nájom za chodby a sociálne zariadenia je znížený o polovicu. Škola uhrádza prenajímateľovi mesačné zálohy v celkovej maximálnej výške 1700 eur.

Účtovná kamufláž

Keď som však hľadala tento údaj o nehorázne vysokej sume za nájomné vo výkazoch školy, hľadala som márne. Výkaz k správe o hospodárení za rok 2016 udáva v príslušnej kolónke sumu ročného nájomného (za celú spojenú školu, vrátane elokovaného pracoviska) iba vo výške 9540 eur.

Škola platí za prenájom priestorov a pozemku pre jej elokované pracovisko horibilnú sumu, ku ktorej sa vo výkazoch vôbec nepriznáva. Peniaze, ktoré vypláca za nájom, kamufluje v kolónke „spoločné prevádzkové náklady“, ktoré tvoria spolu ročne za celú školu vyše 1,5 milióna eur.

Podľa výročnej správy o hospodárení získala škola od štátu v roku 2016 financie v objeme 2 661 575 eur. Na prevádzkové náklady minula vyše 1,5 milióna eur, teda viac ako polovicu finančných prostriedkov. Je to mimoriadne neštandardná štruktúra výdavkov, pretože osobné výdavky obvykle presahujú prakticky u všetkých škôl 80 % ich rozpočtu, čo sa odráža aj v nastavení systému normatívneho financovania. Konkrétne na rok 2017 použilo ministerstvo pri určovaní normatívov pomer osobných nákladov ku prevádzkovým nákladom pre školy v objeme 85,39% : 14,61%. Podobne to bolo aj v predchádzajúcich rokoch.

Kam vlastne putujú peniaze?

Pre školu je hlavným cieľom udržať si čo najvyšší počet žiakov, získať na nich čo najviac finančných prostriedkov, tie „preosiať“ cez “prevádzkové náklady” tvorené najmä astronomickým nájomným, ktoré v konečnom dôsledku putujú do vreciek bohviekomu.

V tejto potemkinovskej fraške figuruje ako hlavná postava Beáta Pandová, pravdepodobne však nepôjde o konečného príjemcu. Podľa dostupnej evidencie mesta Sečovce v októbri 2015 bola totiž žiadateľkou o sociálny byt. Podľa vtedy platného záväzného nariadenia mesta Sečovce mali byť v zozname uchádzačov o byt evidovaní žiadatelia s „akútnym problémom riešenia bývania“, ktorí žijú v domácnosti s mesačným príjmom najviac vo výške trojnásobku životného minima.

Zistiť konečného príjemcu sa mi nepodarilo. Podala som však podnet na prešetrenie uvedených skutočností na ministerstvo školstva, Košický samosprávny kraj, ktorý je zriaďovateľom školy a na Najvyšší kontrolný úrad. Chcem veriť, že zodpovední budú vo veci konať a preveria všetky okolnosti tohto nechutného biznisu.

A čo ďalšie elokované pracoviská?

V tejto chvíli nie je jasné, koľko z nich skutočne plní svoj účel a či medzi nimi nie sú ďalšie, ktoré plnia úlohu čiernej diery, pohlcujúcej verejné zdroje. Faktom však je, že ani experti sa nevedia zhodnúť na tom, či sú elokované pracoviská príležitosťou na vymanenie sa z chudoby a beznádeje, alebo iba ďalšou guľou na nohe rómskych detí.

Elokované pracoviská sa zriaďujú v blízkosti rómskych komunít, aby mohli žiaci, ktorí riadne nedokončili základnú školu, pokračovať v štúdiu v dvojročných učebných odboroch a získať aspoň základné pracovné zručnosti. Odborníci však čoraz častejšie poukazujú na nízku kvalitu vzdelávania v týchto školách a tiež na to, že ak ide škola za deťmi a nie deti za školou, ide o opatrenie, ktoré segregáciu Rómov nerieši, ale naopak posilňuje.

Absolventom elokovaných pracovísk sa zamestnať nedarí a možnosť vzdelávať sa v blízkosti osady demotivuje mladých Rómov pri hľadaní uplatniteľnejších učebných odborov vo vzdialenejších lokalitách. To je ten najpádnejší dôvod na to, aby boli aj ďalšie elokované pracoviská zrušené.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

V oblasti vzdelávacej politiky sa pohybujem už niekoľko rokov ako analytička portálu Nové školstvo a autorka viacerých koncepčných návrhov a školských právnych predpisov. Patrím medzi iniciátorov kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Od novembra 2016 som poslankyňou NR SR. Viac na www.zimenova.sk

Blogy

|