Denník N

Čo dať študentom k 17. novembru?

Študenti v aule Univerzity Komenského, november 1989
Študenti v aule Univerzity Komenského, november 1989

17. novembra 2017 nastal čas, kedy by sme mali začať hovoriť o tom, čo by sme ako spoločnosť mohli študentom dať k ich sviatku.

Sedemnásty november je medzinárodný deň študentstva. Študenti u nás si ho naozaj zaslúžili, keďže práve v tento deň sa za celú spoločnosť vzopreli diktatúram. Najprv tej fašistickej v roku 1939 a potom komunistickej v roku 1989. V oboch prípadoch do toho šli ohrozujúc svoj život či potenciálnu kariéru. A tak 17. novembra 2017 možno už nastal čas hovoriť o tom, čo by sme mohli ako spoločnosť študentom dať k ich sviatku. Čo by najviac ocenili? Na túto otázku môžu najlepšie odpovedať samotní študenti.

V projekte To dá rozum sme diskusiu so študentmi začali formou skupinových rozhovorov (fokusových skupín), z ktorých zistenia budeme kvantifikovať v dotazníkovom prieskume. Počas desiatich stretnutí so zhruba 80 slovenskými študentmi naprieč Slovenskom sme diskutovali o tom, čo ich trápi, čo sa im páči a čo by si predstavovali inak. Veľká časť študentov chcela, aby ich vzdelanie bolo prepojené s praxou, aby rozumeli tomu, aké má učivo praktické využitie. Toto môže byť podľa nich dosiahnuté praxou, ktorá však nebude len formálna, ale bude zacielená na špecifické vedomosti a zručnosti osvojované počas štúdia. Ďalšou možnosťou, ktorú študenti kladne hodnotili, je zapojenie pedagógov so skúsenosťami z praxe. Práve oni vedia učivo podať v kontexte toho, čo je dnes aktuálne a potrebné. Študentov, ktorých sme sa pýtali, veľmi nebavia prednášky formou čítania z kníh či prezentácií. Úprimne povedané, koho by bavili. Naopak, vyzdvihovali možnosť diskusií, kde musia svoj názor obhájiť a učia sa tak vyjadrovať a argumentačne podložiť svoje myšlienky. Celkovo preferovali skôr aktívne vtiahnutie do vzdelávacieho procesu než pasívne prijímanie informácií.

Viacerí z našich respondentov uvádzali, že sa počas štúdia stretávajú s písaním veľkého množstva prác, ktoré majú pocit, že nikto poriadne nečíta a jedinou reakciou na ne je známka. Študenti by privítali bohatšiu spätnú väzbu na ich písomné i ústne výstupy. Chceli by vedieť, čo robia dobre a v čom sa majú zlepšiť. Niektorí študenti uviedli, že by uvítali, keby sa chyby, ktoré robia, rozoberali aj počas vyučovania, lebo na chybách sa človek najlepšie učí.

Študenti, ktorí s nami hovorili, by uvítali osobnejší a viac partnerský prístup. Ten by sa mohol prejaviť napríklad aj v tom, že by mali väčší vplyv na to, čo sa učia a tiež by mali prístup k prístrojom a vybaveniu v škole, lebo len tak sa s nimi naučia pracovať. Študenti by zároveň ocenili, keby sa k nim pristupovalo ako k rovnocenným dospelým ľuďom. Zaujímavé bolo, že samotní študenti vnímajú negatívne znižujúce sa nároky na vysokoškolákov. Keď majú medzi spolužiakmi ľudí, ktorých škola nebaví, tak to podľa nich ťahá dole všetkých. V tejto súvislosti bolo pozoruhodné zistenie, že pre slovenských študentov v Čechách bolo odradzujúce zrušenie prijímacích pohovorov vo väčšine slovenských vysokých škôl. Považujú to za signál, že školy majú nízke sebavedomie. Pre nami oslovených študentov to bol jeden z dôvodov, ktorý ich odradil študovať na Slovensku.

Študenti v našich fokusových skupinách mali celkom jasné predstavy, ako by malo ich vzdelávanie vyzerať. Ich predstavy sú do značnej miery kompatibilné s tým, čo hovoria moderné prúdy vo vzdelávaní, čo počúvame od zamestnávateľov, že požadujú od svojich budúcich zamestnancov, ale aj čo vnímame ako osobnostné črty dôležité v kozmopolitnej občianskej spoločnosti. Treba zdôrazniť, že účastníkmi našich skupín boli úplne bežní študenti. Takí, ktorí sa plne venujú len svojmu štúdiu, ale aj tí, ktorí si radi spravia čas pre seba či dokonca stíhajú popri škole pracovať. Postrehy z fokusových skupín nemôžu slúžiť na zovšeobecnenia, tie ponúkneme až na základe nášho dotazníkového prieskumu. Môžu nám však pomôcť v zamyslení sa nad tým, čo študenti skutočne potrebujú a aké podmienky na štúdium by sme im ako spoločnosť mali zabezpečiť. Dobré vzdelanie je totiž jedným z najlepších darov, ktorý si študenti k svojmu sviatku zaslúžia.

Renáta Hall
riaditeľka projektu To dá rozum a analytička

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/