Cez pôst k vychutnávaniu

Pôst sprevádza človeka od nepamäti. A hoci ponúka návod ako si lepšie vychutnávať život, stal sa strašiakom, ktorému sa snažíme za každú cenu vyhnúť. A terčom vtipov. „Ja sa každý piatok postím, suchý salám, suché červené…“ V židovstve je zas obľúbený príbeh o Kohnovi, ktorý príde do mäsiarstva, rukou ukáže na policu a hovorí: „prosím si 100 g z tamtej ryby“. Mäsiar mu hovorí: „Pane, ale to je šunka!“ A Kohn mu odpovedá: „ja som sa Vás nepýtal, ako sa tá ryba volá!“ V prírode každý živočích prežíva obdobie pôstu. Pôst je niečím prirodzeným. U človeka ho vážne narušila plná chladnička.

Skúsenosti z púšte

V 3 stor. po Kr sa v egyptskej púšti zrodila mníšska komunita, ktorá získala označenie púštni otcovia. Pôst, odriekanie a modlitba, boli ich druhým domovom. Verili, že Boh hovorí k človeku cez jeho myšlienky pocity a sny a že človek cez askézu musí očistiť sám seba a tak dosiahnuť vnútornú slobodu, aby tento Boží hlas v sebe spoznal a dokázal mu načúvať. A potrebuje pokoru, aby dokázal spoznať a prijať pravdu o sebe. To bol okamih zrodu spirituality zdola :).

Púštni otcovia experimentovali s pôstom. Skúšali rôznu dĺžku, no najviac sa im osvedčil pôst počas jedného dňa (najnovšie vedecké poznatky neodporúčajú prísny pôst dlhší, ako päť dní). Premýšľali nad jedením. Všimli si, že do sýta najedený človek je malátny a ospalý. Rovnaké účinky má aj ťažké jedlo. Preto nejedli do sýta a uprednostňovali ľahkú stravu. Púštni otcovia boli presvedčení, že všetky potraviny stvoril Boh. Preto sa nevyhýbali ich konzumácií. Rozdiel bol len v množstve a vo frekvencií ich požívania. Najčastejšie jedli surovú stravu. Varené jedlo bolo pre nich sviatočným jedlom. A konzumácia mäsa, ale aj popíjanie vína pôžitkom určeným len na výnimočné dni. V zápiskoch púštnych otcov sa zachoval príbeh, kedy púštny otec prišiel navštíviť svojho suseda a spýtal sa ho, či má ešte to víno, ktorým ho ponúkal naposledy. Po kladnej odpovedi si vypýtal radšej pohár vody :). Počas prísneho pôstu sa zriekali púštni otcovia nielen mäsa teplomilných zvierat, ale aj ich produktov. Teda vajíčok, mlieka, masla, mliečnych výrobkov, ale aj živočíšnych tukov a sadla. Pôst u púštnych otcov (mníchov) bol prísnejší, než u bežných ľudí.

Pôst a náboženstvo

V kresťanstve sa pôstnym dňom stal piatok (deň ukrižovania Krista). Vo východnom kresťanstve k nemu neskôr pribudla aj streda (deň Kristovho zatknutia). A nakoniec sa pôstnym dňom stala aj sobota (deň kedy bol Kristus v hrobe). Prísny pôst sa spájal len s piatkom. V ostatné dni bol pôst ako sa píše „bez ujmy“. V čom bol rozdiel? Je pravda, že počas obidvoch sa nesmelo mäso, ale počas ľahšieho pôstu sa mohlo mlieko, maslo, mliečne výrobky a tiež živočíšne tuky (sadlo a masť). Sýtejšie jedlo sa jedlo poobede, raňajky a večere boli ľahké. Okrem týchto dní, sa pôst čoraz častejšie začal spájať aj s konkrétnymi sviatkami. A predovšetkým, vznikol 40 dňový pôst pred Vianocami a Veľkou nocou (výnimkou z pôstu bola nedeľa). Vďaka prepojeniu pôstu a sviatku, pôst už nebol len súčasťou askézy, ale aj odriekaním a prípravou na slávenie konkrétneho sviatku. Preto je smutné, že v západnom kresťanstve sa pôstne obdobie pred Vianocami zosekalo na cca 28 dní (advent). A súčasné vianočné trhy prakticky vyhladili pôst z tohto obdobia.

Počas stredoveku sa ľudia postili prakticky 1/3 roka. Preto začali hľadať spôsob, ako si pôst uľahčiť. Náhradou za klasické mäso sa stala ryba. Obsahuje bielkoviny, ktoré ako tak dokázali nahradiť výpadok bielkovín v podobe mäsa a mliečnych výrobkov. Práve kresťanstvu západná spoločnosť dlží poďakovanie, za masové rozšírenie konzumácie rýb. Keď bol pôst dlhý, kuchári sa snažili ryby pripraviť tak, aby chuťou čo najviac pripomínali mäso. Okrem konzumácie rýb, bolo dovolené konzumovať aj vodné živočíchy, ako bol rak, či bobor a vodné vtáky ktoré žili voľne (neboli chované), ako bola divá kačka. Veľkou oporou počas pôstnych dní sa stalo pivo. Nie nadarmo sa označuje ako tekutý chlieb. Obsahuje veľa vitamínov a je to veľmi výživný nápoj. Ako je možné, že bolo dovolené piť ho počas pôstu? Jednoducho. Mnísi z Bavorska poslali pivo do Vatikánu na schválenie. Cestou sa však pokazilo. Pápež Inocens X. uznal, že jeho popíjanie sa spája so sebazáporom a preto povolil jeho popíjanie počas pôstu. A keď sa jeho popíjanie rozšírilo, bolo už veľmi ťažké presadiť jeho zákaz :). Neskôr vznikli aj špeciálne pôstne pivá (majú viac sladu). Za lahôdku sa počas stredoveku v Uhorsku považovala pečeň Mieňa. Mieň je jedinou treskovitou sladkou rybou, ktorá žije u nás. Prezývala sa „Božskou“ rybou. V písomných prameňoch sa zas nachádza zmienka o tom, ako predstavitelia mesta Prešporok poslali počas pôstu kláštoru klarisiek a františkánom cca 300 haringov a olivový olej. Dnes je človek rád, ak od mesta nič nedostane, pretože spravidla ide o dane a poplatky za smeti :). Pôst mal v stredoveku aj „spoločenský“ rozmer – jedinec bol vedený k tomu, aby finančné prostriedky ktoré ušetrí vďaka pôstu, venoval niekomu, kto sa ocitol v núdzi.

U našich židovských bratov je najprísnejší pôst 2 x počas roka. Ale vtedy idú naozaj na kosť. Počas Jom kipur je totiž zakázané používať kozmetické prípravky. Niektorí partneri sa prvý krát počas tohto sviatku vidia takí, ako ich naozaj stvoril Boh – keď manželka nemá na sebe mejkap. Ostávajú však len pri pozeraní, manželské „povinnosti“, sú na Jom Kipur zakázané. Na druhú stranu deti majú radosť z toho, že na tento sviatok je zakázané umývať sa :)! Ak sa Vám zdá jednodňový pôst krátky, skúste na sviatok Simchat Tóra upustiť zvitok v synagóge. Odmenou Vám bude 40 dňový pôst.

Veľkou oporou pre mníchov bola počas pôstu modlitba. Modlitba im dávala silu zvládnuť pôst. V dnešných príručkách zdravej stravy sa spomína meditácia :). Znie to tak východne, ale tiež je to modlitba. Aj keď iná…

Pôst a chudnutie

Pôst sa často spomína ako súčasť chudnutia a diét. Pri pohľade na mnohé drastické diéty mi príde dôležité pripomenúť, že ani po náročných operáciách a pri ťažkých ochoreniach, človek neostáva bez prijímania živín (potravy). Okrem toho, pôst ako taký, nie je cestou k chudnutiu. Môže síce viesť k poklesu váhy, ale bez zmeny životného štýlu a úpravy stravovacích návykov, povedie len k jo-jo efektu.

Odborník na zdravú výživu Mudr. Karol Džupa v jednom rozhovore povedal, že výživa je len jedna a pozostáva zo základných zložiek, ako sú: voda, minerály, bielkoviny, tuky, sacharidy a vitamíny. Stavebnou látkou v organizme sú bielkoviny. Tie získavame z mäsa, z rýb a z mliečnych výrobkov. Sacharidy a tuky sú zdrojom energie. A pre látkovú premenu a ochranu organizmu sú dôležité vitamíny a minerály. Tie najčastejšie získavame z ovocia a zo zeleniny. Mnohí ľudia odmietajú mäso pre spôsob, ako je zo zvieratami zachádzané a pre podmienky za ktorých sú chované. Aj mne je blízky postoj indiánov, ktorí po zabití zvieraťa prosili ho o odpustenie a ďakovali za jeho obetu. Niektoré látky prítomné v mäse sú však ťažko nahraditeľné a niektoré sa nahradiť nedajú. Preto aj mäso má dôležité miesto vo výžive.

Cestou k chudnutiu je znížiť príjem kalórií a zvýšiť výdaj energie. Teda menej jesť a viac sa pohybovať. Okrem toho treba zmeniť kvalitu stravovania. Veľa ľudí podľa doktora Karola Džupu priberá preto, že večerajú neskoro a samé ťažké jedlá. Nakoniec, ak sa pozrieme na fungovanie biologických hodín u človeka, okolo 7 hodiny sú na vrchole činnosti orgány zodpovedné za trávenie. To je ideálny čas na raňajky. V čase medzi 11 a 13 je na „vrchole“ srdce. Je to obdobie kedy zvykneme obedovať. Preto by sme mali voliť ľahké jedlá a menšie porcie. Pre večeru je vhodný čas medzi 15 – 17 hodinou. Ak večeriame neskôr a navyše ťažké jedlá, organizmus nemá dosť času ich spracovať.

Za gastroenterológom prišiel muž, ktorý sa sťažoval na trápenie so žalúdkom. Keď vymenoval, čo všetko zjedol, gastroenterológ mu povedal: „to nie vy sa trápite so žalúdkom, ale žalúdok sa trápi s Vami!“

Pôst a protest

Pôst sa viac krát stal nástrojom protestu, či už proti štátu a spoločnosti (nesúhlas so zákonmi a s represiou), prípadne proti jedincovi a firme (cez občiansky spor). Zakaždým je snahou poukázať na nespravodlivosť. Takýto pôst je však extrémom. Je známym faktom, že človek bez jedla dokáže prežiť len určité obdobie (je to individuálne, približne 60 dní). Najprv telo začne čerpať zásoby z organizmu, potom organizmus začne chradnúť a nakoniec prichádza smrť (kolaps organizmu). Riziko smrti pridáva protestu váhu. No je extrémom a mementom – ako môže dopadnúť pôst, ak nerešpektuje isté pravidlá. Práve preto sa pôst odporúča len ľuďom medzi 18 – 60 rokom života (starý človek má aj bez pôstu oslabenú imunitu), neodporúča sa tehotným ženám (dieťa potrebuje bohatú a pestrú stravu) a chorým ľuďom (potrebujú načerpať silu, ochorenie ich vyčerpalo). A v prípade dlhodobého ochorenia, je pôst v kompetencií lekára – napr.u človeka ktorý je chorý na srdce, môže viesť nedostatok draslíka (v dôsledku pôstu) k zlyhaniu srdca. Pôst musí rešpektovať zdravotný stav jedinca!

Ako sa postiť

Je ľahšie zvládnuť pôst ak počas dňa máme toľko aktivít, že nemáme čas myslieť na jedlo. Nakoniec, poznáte to sami, keď máte veľa povinností, tu a tam niečo malé zjete a neprejedáte sa.

Pôst ma pozitívny účinok na organizmus. Keď tu a tam doprajeme organizmu viac oddychu (menšia záťaž tráviaceho systému), orgány si môžu oddýchnuť a zregenerovať. Okrem toho, pri pôste si organizmus robí poriadok vo svojích zásobách a dochádza k vylučovaniu škodlivých látok z organizmu. Je to podobné, ako keď si robíte poriadok v komore a vyhodíte pokazené potraviny a zaváraniny po záruke a tak urobíte miesto pre čerstvé a výživné potraviny, ktoré onedlho umiestnite do komory a neskôr z nich budete čerpať. Pre takúto očistu sa najviac hodí obdobie pred letom a zimou. Toto obdobie sa kryje s pôstom pred Vianocami a Veľkou nocou.

V čase pôstu sa na popíjanie najviac hodia bylinkové čaje, ovocné a zeleninové šťavy. Pôst je zakaždým individuálny. Lekár sa pýta Kohna: „ako znášate sviatok Jom Kipur?“ „Veľmi dobre,“ odpovedá Kohn. „A nebolí Vás počas neho hlava? “ Pýta sa lekár. „Nebolí! “ Odpovedá Kohn. „A ako sa Vám to podarilo?“ Pýta sa lekár. „Jednoducho, ja sa nepostím.. “ Keď Vás počas pôstu začne bolieť hlava, je to znakom toho, že ste to prehnali. V strave ste obmedzili niečo, čo Váš organizmus potrebuje. Samozrejme, hlava môže bolieť aj z iných dôvodov, preto si treba všimnúť aj ďalšie znaky, ako je zmätenosť, vyčerpanosť či hnačky. Existuje aj druhá „vlna“ príznakov, no tie sú už predzvesťou zlyhávania orgánov…

Treba hľadať vlastnú cestu ako sa uskromniť, no neohroziť fungovanie (zásobovanie) organizmu.

Pôst a psychológia

Hovorí sa, že výhodou Evy oproti ostatným ženám bolo, že nemusela počúvať, ako dobre varila svokra :). Podľa Junga je pôst cestou k nevedomiu. V detstve sme totiž podľa neho prijali schému, podľa ktorej nás hlad ženie k matke.  Keď sa postíme, dochádza k prelomeniu tejto schémy (koniec regresie) a stávame sa slobodnejší.

Psychológia rieši aj problémy, ktoré sú priamo či nepriamo spojené s pôstom. Mnohé ženy v snahe schudnúť skĺznu do bulímie, či anorexie. V tomto prípade ide o poruchy príjmu potravy. Ak sa bojíte o svoju dcéru, či to s diétami nepreháňa, skúste sa zamerať na Russelove značky (viac tu). Psychológia ponúka pomoc aj pri problémoch s prejedaním sa. U mnohých ľudí tento problém nie je spojený s nízkou sebadisciplínou či sebaovládaním. Príčinou je ochorenie – porucha príjmu potravy. Cestou k prekonaniu problému je spoznať príčinu,  ktorá to spustila. Niekto zajedá stres, iný samotu…

Z pohľadu psychológie sú na pôste zaujímavé dve črty. Tou prvou je poznanie seba. Pôst nám nastavuje zrkadlo. Vďaka pôstu sa na povrch dostávajú veci, ktoré sme prehliadali, ale aj popierali. Cez ticho sa hlásia k životu. Ak sme pokorní a dokážeme ich priznať, dokážeme ich aj prijať. To je začiatok cesty, ako sa stať lepším človekom. A tou druhou je vôľa. Pôst posilňuje vôľový aspekt. Vďaka tomu sa stávame odolnejšími voči stresu, ľahšie prekonávame prekážky, znižuje sa riziko že skĺzneme do závislosti a ľahšie pracujeme na sebe.

Nové výzvy

Pôst by sa nikdy nemal vytratiť z ľudskej spoločnosti. Je to dôležitý prvok askézy. Samozrejme, pôst nie je jediným prvkom askézy. Preto ak sa niekto nemôže postiť, odporúčajú sa iné metódy.

Žijeme v rýchlej dobe. Čo tak zastaviť sa a prežiť čas inak? Žijeme v neustálom hluku. Čo tak utiahnuť sa do ticha? Mnohí ľudia trávia veľa času pri internete a pred TV. Prejavom askézy môže byť zrieknuť sa ich na nejaký čas, prípadne obmedziť čas pred obrazovkou. Žijeme v dobe, kedy kladieme väčší dôraz na seba. Čo tak urobiť niečo pre iných? Nesmierne aktuálnym, je aj pôst zmyslov – žijeme totiž v dobe, kedy sme zahltení informáciami a tak prestávame rozlišovať, čo je pre nás dobré. A v neposlednom rade sa do popredia dostáva potreba pôstu rozumu :). Stojíme pred výzvou zvážiť, či informácie ktoré prijímame sú pre nás dôležité a pre ostatných obohatením.

Askéza ponúka veľa nástrojov. Ale cieľ je vždy rovnaký – posilniť našu vôľu. A vychutnávať si život.

 Pôst a vychutnávanie

Mnohí ľudia vnímajú askézu a pôst, ako prekážku k vychutnávaniu. Opak je pravdou. Medicína pozná stav, kedy si organizmus vypýta niečo, čo potrebuje a nemá. V tomto prípade túžba, je prejavom potreby. Často však zápasíme s tým, že túžba požaduje viac, než je naša potreba, alebo nám túžba znemožňuje posunúť sa ďalej (nájsť to, čo nás viac naplní). Keď túžba získa nad nami kontrolu, stane sa neresťou (opakom cnosti). Ako keď vychutnávanie vína pri poháriku, sa zvrhne do závislosti na alkohole. Askéza vnáša rovnováhu medzi túžbu a potrebu. Aby túžba nemala navrch. Vďaka askéze spoznávame svoje potreby a rozhodujeme sa, ako ich naplníme. Práve o tom, je vnútorná sloboda.

A vychutnávanie? Ak máme niečo stále k dispozícií, prestaneme si to vážiť a doslova sa toho prejeme. S nedostatkom rastie túžba :). Pamätáte sa, ako ste rátali dni do Vianoc, koľkokrát sa ešte vyspíte a aká bola Vaša radosť, keď ste pod stromčekom našli to, po čom ste túžili? Žijeme v dobe okamžitej spotreby. Všetko chceme mať hneď. A to nám bráni vychutnávaniu. Pôst (askéza) cez zdržanlivosť, nás vedie k vychutnávaniu. Vnímať všetko ako dar, nie ako samozrejmosť. Jednoducho dosiahnuť stav, kedy Vás poteší vôňa čerstvo upečeného chleba, alebo západ slnka nad krajinou…

.

V židovskom prostredí som sa stretol s tvrdením, že musí existovať vzkriesenie. Pretože keď človek po pôste dokáže do seba natlačiť toľko všakovakých dobrôt a predsa sa na druhý deň zobudí… musí existovať aj vzkriesenie človeka. Na druhú stranu, ani s pôstom to netreba preháňať. Inak dopadnete ako pustovník, ktorý po príchode do pekla zvolal: „to je ono, konečne askéza na úrovni!“

-th-

 Zdroj fotografie:

www.wetravelandblog.com