“O Jame” z pohľadu návštevníka

Príbeh Jamy z pohľadu financií či procesu výstavby sme si rozobrali v predchádajúcom blogu. Nejasné financovanie výstavby, nedodržané termíny a nedotiahnutá participácia, boli najväčšími výčitkami. Park je však hotový a  otvorený. Už jeho názov napovedá, že by mal poskytovať priestor pre šport a oddych. Tak sme sa tam boli pozrieť.

Čo na Jame potešilo?

V Bratislave má každý takýto verejný priestor hodnotu zlata. Sme totiž zvyknutí, že rôzne parcely, medzery medzi domami či vinohrady skupujú developeri a len čakajú na vhodnú chvíľu či na zmenu územného plánu mesta. V prípade Jamy sa vďaka odvahe Magistrátu a práci Mestskej časti Nové Mesto podarilo vybudovať príjemný, aj keď oplotený, verejný park. Potešilo však aj viacero detailov.

Jedným z nich je výsadba zaujímavého mixu rastlín ai drevín. Najmä po dokončení Jamy vyzerala výsadba famózne a v prípade dôkladnej starostlivosti tak môže vyzerať aj po blížiacej sa zime.

Zaujímavo je riešená aj stavba kaviarne, ktorá sa nachádza pozdĺž Ulice Odbojárov. V nej nájdete pre naše podmienky unikátnu zelenú stenu, ktorá obkolesuje malé hľadisko s drevenými stupňami na sedenie. Súčasťou stavby je tiež zelená strecha.

Správnym rozhodnutím bolo tiež využitie vody, ktorá sa zbiera vďaka množstvu vodozádržných opatrení do dvoch vzájomne prepojených jazierok. Najmä lete bude voda príjemne ochladzovať priestor a aj zvuk žblnkajúcej vody nie je predsalen bežný prvok v bratislavských parkoch.

Počas prvých týždňov od otvorenia bolo v priestore vidieť rôzne skupiny návštevníkov. Svoju cestu si sem našli predovšetkým najmenšie deti s rodičmi, no bolo vidieť aj mládež, strednú generáciu a seniorov. Mix možných aktivít sa zvykne pri plánovaní verejných priestorov zanedbávať. Tu je to zaujímavo skombinované a vyzerá, že priestor láka ľudí rôznych vekov aj záujmov.

Keďže sa jedná o športpark, tak treba oceniť aj možnosti jazdy na bicykli či na odrážadlách v dolnom okruhu. Chodníček je síce pomerne úzky, nevyhnú sa pohodlne ani dvaja dospelí ľudia precházajúci vedľa seba, ale decká sa tu môžu bezpečne preháňať na na bicyklíkoch a odrážadlách. Nie je jasné, či to bolo tak myslené, ale funguje to.

Z čoho sa musíme poučiť?

Projekt Jamy je jedna z najväčších verejnoprospešných akcií aké sa v Bratislave za posledné roky zrealizovali. Nie všetko je samozrejme ideálne a tak je možné sa poučiť z množstva nedostatkov, ktorých sa dopustili realizátori Jamy. Časť z nedostatkov je možné neutralizovať intenzívnou každodennou starostlivosťou, ktorá je však v našich podmienkach málo videná.

Jednou z najväčších pripomienok (z môjho pohľadu) je spôsob osadenia lavičiek, ktoré sú umiestnené pri chodníkoch, ale v trávniku. Samozrejme môžeme veriť v odolnosť vybratého trávnikového koberca či osiva. Je však pravdepodobnejšie to čo sa v týchto prípadoch zvyčajne v parkoch stáva a to, že sa tráva časom vyšlape a tak máte nohy nie na trávniku, ale v kaluži blata či v prašnej zemi. Rovnako kosci si budú lámať hlavu nad tým ako poriadne pokosiť trávu pod nízkou lavičkou. Ako problém sa to ukazuje už teraz. Lavičky musia mať okolo seba spevnenú plochu.

V prípade odpadkových košov boli vybraté nádoby, kde je možné separovať odpad na plast, papier a komunálny odpad. To je samo o sebe chválihodné. Naša vlastná skúsenosť však ukázala, že pre správne separovanie musia byť jednotlivé oddiely výrazne odlíšené viditeľne piktogramom alebo farebnosťou. Strohý sivý nápis na striebornom povrchu jednoducho nestačí a je takmer neviditeľný.

Umiestnenie pitnej fontánky do záhonu s mulčovacou kôrou tiež nie je najlepšiť riešenie. Kôra sa totiž časom roznesie po okolitých chodníkoch a na mieste zostane opäť utlačená zem či blato. Mulčovacia kôra okolo fontánky bola roznosená na chodníku už po niekoľkých dňoch od otvorenia. Fontánka je zároveň umiestnená vysoko a tak sa menšie deti osviežia len s pomocou rodiča. Vieme, že tento typ fontánky je úplne štandardný a možno iný aj ťažko zohnať, ale bolo by príjemné keby niekto pri pitných fontánkach myslel aj na to, že sa v nej budú často umývať detské ústa alebo ručičky či naberať voda do flaše.

Voľba nadizajnovať trávniky a záhony do kruhov vyzerá pôsobivo na výkrese či z výšky, ale v praxi je pre chodcov zložitá pre pochopenie a nie je úplne príjemné prechádzať sa po spleti polkruhových chodníkov. Kruhová štruktúra navyše vytvára úzke hrdlá, kde majú problém sa vyhnúť dva detské kočíky. Preto zrejme neprekvapí, že sa kočíkuje prevažne po vrchnom atletickom okruhu.

Tak trochu premárnenou príležitosťou je  veľký amfiteáter pri NTC. Ten mal v pôvodných plánoch slúžiť ako hľadisko pre predstavenia či koncerty. Vo finále sa však pod amfiteátrom nenachádza spevnená plocha či pódium, ale len záhon so stromom a lampou verejného osvetlenia uprostred a jazierka. Je jasné, že žiaden koncert či divadlo tu nebude. Namiesto predstavenia si ľudia môžu užiť len výhľad na Jamu.

Vedľa amfiteátra sa nachádzajú dve spojené jazierká, ktoré okrem toho že zadržiavajú vodu v území sú aj najväčšou atrakciou. Už teraz vidieť, že budú veľkým “detským ihriskom”. Možnosť dotknúť sa vody a hrať sa s ňou je jednoducho niečo čomu žiadne dieťa neodolá. Okolie jazierok však nevyzerá, že by bolo zamýšlané aj ako herný priestor. Namiesto malých kamienkov umožňujúcich interakciu s vodnou hladinou sú tu hrubé kamene z kameňolomu. Tie zakrývajú nielen lacné oranžové plastové rúry privádzajúce vodu, ale zároveň slúžia ako munícia pre deti, ktoré ich hádžu do vody. Tomu sa nedá zabrániť, ale možno sa s tým rátalo.

Namiesto multifunkčného ihriska v hornej časti Jamy nájdete nerovnú spevnenú plochu s basketbalovým košom, ktorý je bizarne umiestnený na hrane tenisových kurtov. Ak nepatríte medzi basketbalovú extraligu, tak sa môže ľahko stať, že namiesto basketbalu budete trénovať skok do výšky pri snahe dostať loptu a potom seba z uzamknutého tenisového kurtu za košom. Pevne veríme, že toto majú v pláne ešte dorobiť.

Do kategórie “estetické nedostatky” by som priradil akúsi neschopnosť skryť skrutky na oceľových konštrukciách. Pri tak drahom parku si stavebník mohol dať o niečo viac záležať, aby z najrôznejších miest netrčali skrutky uchytené matkami. Zvláda to každý supermarket.

Jama stále čaká na poctivú informačnú tabulu, ktorá by informovala návštevníkov o tom čo je a čo nie je možné realizovať v parku. Už objednanú tabuľu tak supľujú zalaminované oznamy. Tie nie sú príliš účinné, ako sme sa presvedčili pri pohľade na policajtov pokutujúcich psíčkarov. Tí si totiž nevšimli, že v Jame je pre psov vstup zakázaný. Infotabuľa tam mala byť jednoducho už pri otvorení.

Čo sa dá vylepšiť?

Práca s verejnými priestormi sa nekončí strihnutím pásky a nahratím virálneho videa. Práve naopak, práca sa iba začína. Preto sme identifikovali viacero opatrení, ktoré umožnia zlepšiť zážitok z Jamy i zlepšia jej funkčnosť. Sú to opatrenia, ktoré môže realizovať súčasný starosta Kusý, alebo ich v prípadne zvolania budem realizovať s našim tímom. Prvým jednoduchým riešením je zaslepenie popolníkov na odpadkových košoch v Jame. V celom areáli je totiž zakázané fajčiť. Napriek tomu sú košoch tu nainštalované koše s popolníkmi a prirodzene sú plné zahasených špakov. Je to veľmi mätúca informácia pre užívateľov. Na jednej strane niečo zakazovať a na druhej strane pre to isté vytvárať podmienky je nezmysel.

Vďaka nepohodlnej štruktúre kruhových chodníkov je horný okruh najviac využívaný na prechádzanie sa, kočíkovanie, behanie, bicyklovanie. Je tu však umiestnené minimum odpadkových košov. Preto buď koše treba doplniť, ale presunúť dva koše zo spodnej časti Jamy.

Jedná sa síce o športpark, ale v okolí sa nachádza množstvo mladých rodín. Z toho dôvodu je potrebné dať priestor aj deťom a umiestniť herné prvky. Dnes ihrisko supľujú najmä fitness prvky, ale tie deti rýchlo prestanú baviť, alebo sú pre ne nebezpečné. Argument, že za NTC sa nachádza iné detské ihrisko neobstojí. Nedá sa očakávať, že sa ľudia budú riadiť logikou, že keď pôjdu von s deťmi, tak obídu športpark a pôjdu inam.  Ak bude tento verejný priestor bližšie bude to prirodzená prvá voľba, možno si tu budú chcieť dať kávu a možno tu budú mať stretnutie. Je veľa dôvodov prečo sem budú pravdepodobne chodiť aj rodičia s deťmi v hojnom počte, napriek tomu, že v okolí sú aj ihriská. A prvé týždne od otvorenia to potvrdzujú. Možno tu nemusí vzniknúť plnohodnotné detské ihrisko, ale zopár herných prvkov by sa tu rozhodne uživilo.

Tenisové kurty v Jame nezažili ešte ani svoj prvý zápas a už sa na niektorých miestach prepadávajú a potebujú opraviť. Vidieť za necelý mesiac po otvorení parku poškodené povrchy je predsa neakceptovateľné. Toto treba vyreklamovať u dodávateľa stavby. Plus na plot tenisových kurtov treba dať jasný oznam o tom, že kto je vlastne kurty spravuje a za akých podmienok je možné si tu zahrať tenis. S tými kurtami je to záhada, na verejnom pozemku vzniknú oplotené a zamknuté kurty, ktoré nemôže verejnosť užívať…

Popred objekt kaviarne vedie úzky chodníček, ktorý tvorí prirodzenú spojnicu medzi Kalinčiakovou ulicou a Odbojárov a intuitívne navádza človeka do kaviarne. Trocha nešťastne je riešený striedaním betónových tvárnic a hrubého štrku. Pre viaceré skupiny ľudí to môže predstavovať skutočnú bariéru a nutnosť robiť zbytočné zachádzky. Chodník by bolo treba nanovo predláždiť a vytvoriť pohodlný a bezbariérový prístup do parku a kaviarne.

Na Ulici Odbojárov, v objekte kaviarne, vzniklo príjemné auditórium. Povrch bol však nešťastne zvolený a v kamienkoch je zložité umiestniť aspoň stoličku. Priestor navyše potrebuje program. Ponúkajú sa možnosti pre verejné čítačky, skromnejšie koncerty či divadlo. Po nešťastnom riešení veľkého amfiteátra by bolo možné drobné kultúrne aktivity realizovať aj tu, len treba doriešiť „javisko“.

Práca v Jame len začala

ŠportPark Jama je príjemným miestom, na ktoré môžeme byť hrdí. V tomto článku sme sa však pokúsili popísať nielen pozitíva, ale aj nedostatky. Z niektorých sa môžeme do budúcnosti poučiť a sú nezvratné. Mnoho sa však dá zlepšiť a Jama tak môže o to viac slúžiť svojmu účelu.

Mnohí určite povedia, že je jednoduché kritizovať, keď už sa niečo postaví. Ale na druhej strane, pomenovanie slabých miest a problémov je prvý krok k tomu, aby sme mohli tento park spraviť ešte lepším miestom. Veď predsa vytváranie dobrého verejného priestoru nekončí prestrihnutím pásky pri otvorení. Dobrý verejný priestor sa vytvára v procese toho ako ho ľudia používajú. Len tak sa dá overiť, čo je dobré a čo treba ešte doplniť alebo vylepšiť. Ďalšia vec je, že ak by bol realizačný projekt zverejnený pred výstavbou, viaceré veci by sme vedeli pripomienkovať vopred. Bohužiaľ nebol, a tak využívame priestor vyjadriť sa až po otvorení parku.

Matúš Čupka

Kandidát na starostu Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto

Ďalšie aktivity môžete sledovať tu