Denník N

“O Jame” z pohľadu návštevníka

Výhľad z amfiteátra. Na mieste pódia či spevnenej plochy mulčovacia kôra, strom, lampa a kanálový poklop.
Výhľad z amfiteátra. Na mieste pódia či spevnenej plochy mulčovacia kôra, strom, lampa a kanálový poklop.

Športpark Jama bol otvorený koncom októbra a odvtedy ho môžeme všetci navštíviť. Aká je Jama z pohľadu návštevníka? Čo sa v nej dá robiť?

Aj po viac ako troch týždňoch od otvorenia Jamy tu práce stále prebiehajú.

Príbeh Jamy z pohľadu financií či procesu výstavby sme si rozobrali v predchádajúcom blogu. Nejasné financovanie výstavby, nedodržané termíny a nedotiahnutá participácia, boli najväčšími výčitkami. Park je však hotový a  otvorený. Už jeho názov napovedá, že by mal poskytovať priestor pre šport a oddych. Tak sme sa tam boli pozrieť.

Čo na Jame potešilo?

V Bratislave má každý takýto verejný priestor hodnotu zlata. Sme totiž zvyknutí, že rôzne parcely, medzery medzi domami či vinohrady skupujú developeri a len čakajú na vhodnú chvíľu či na zmenu územného plánu mesta. V prípade Jamy sa vďaka odvahe Magistrátu a práci Mestskej časti Nové Mesto podarilo vybudovať príjemný, aj keď oplotený, verejný park. Potešilo však aj viacero detailov.

Celkový pohľad na Jamu z výšky

Jedným z nich je výsadba zaujímavého mixu rastlín ai drevín. Najmä po dokončení Jamy vyzerala výsadba famózne a v prípade dôkladnej starostlivosti tak môže vyzerať aj po blížiacej sa zime.

Originálna a zaujímavá výsadba v Jame.

Zaujímavo je riešená aj stavba kaviarne, ktorá sa nachádza pozdĺž Ulice Odbojárov. V nej nájdete pre naše podmienky unikátnu zelenú stenu, ktorá obkolesuje malé hľadisko s drevenými stupňami na sedenie. Súčasťou stavby je tiež zelená strecha.

Zelená stena v rámci stavby kde bude kaviareň.

Správnym rozhodnutím bolo tiež využitie vody, ktorá sa zbiera vďaka množstvu vodozádržných opatrení do dvoch vzájomne prepojených jazierok. Najmä lete bude voda príjemne ochladzovať priestor a aj zvuk žblnkajúcej vody nie je predsalen bežný prvok v bratislavských parkoch.

Najviac pozornosti v Jame pútajú jazierka zbierajúce dažďovú vodu.

Počas prvých týždňov od otvorenia bolo v priestore vidieť rôzne skupiny návštevníkov. Svoju cestu si sem našli predovšetkým najmenšie deti s rodičmi, no bolo vidieť aj mládež, strednú generáciu a seniorov. Mix možných aktivít sa zvykne pri plánovaní verejných priestorov zanedbávať. Tu je to zaujímavo skombinované a vyzerá, že priestor láka ľudí rôznych vekov aj záujmov.

Svoju cestu do Jamy si nájde mix rôznych návštevníkov.

Keďže sa jedná o športpark, tak treba oceniť aj možnosti jazdy na bicykli či na odrážadlách v dolnom okruhu. Chodníček je síce pomerne úzky, nevyhnú sa pohodlne ani dvaja dospelí ľudia precházajúci vedľa seba, ale decká sa tu môžu bezpečne preháňať na na bicyklíkoch a odrážadlách. Nie je jasné, či to bolo tak myslené, ale funguje to.

Dolný okruh vhodný pre bicyklovanie či kolobežkovanie.

Z čoho sa musíme poučiť?

Projekt Jamy je jedna z najväčších verejnoprospešných akcií aké sa v Bratislave za posledné roky zrealizovali. Nie všetko je samozrejme ideálne a tak je možné sa poučiť z množstva nedostatkov, ktorých sa dopustili realizátori Jamy. Časť z nedostatkov je možné neutralizovať intenzívnou každodennou starostlivosťou, ktorá je však v našich podmienkach málo videná.

Nešťastný výber mulčovacej kôry na pochôdznych miestach spôsobuje roznášanie kôry po chodníkoch.

Jednou z najväčších pripomienok (z môjho pohľadu) je spôsob osadenia lavičiek, ktoré sú umiestnené pri chodníkoch, ale v trávniku. Samozrejme môžeme veriť v odolnosť vybratého trávnikového koberca či osiva. Je však pravdepodobnejšie to čo sa v týchto prípadoch zvyčajne v parkoch stáva a to, že sa tráva časom vyšlape a tak máte nohy nie na trávniku, ale v kaluži blata či v prašnej zemi. Rovnako kosci si budú lámať hlavu nad tým ako poriadne pokosiť trávu pod nízkou lavičkou. Ako problém sa to ukazuje už teraz. Lavičky musia mať okolo seba spevnenú plochu.

Lavička umiestnená v blate v niekoľko týždňov otvorenom parku.

V prípade odpadkových košov boli vybraté nádoby, kde je možné separovať odpad na plast, papier a komunálny odpad. To je samo o sebe chválihodné. Naša vlastná skúsenosť však ukázala, že pre správne separovanie musia byť jednotlivé oddiely výrazne odlíšené viditeľne piktogramom alebo farebnosťou. Strohý sivý nápis na striebornom povrchu jednoducho nestačí a je takmer neviditeľný.

„Slávne“ koše za 1330 eur s takmer nečitateľnými nápismi.

Umiestnenie pitnej fontánky do záhonu s mulčovacou kôrou tiež nie je najlepšiť riešenie. Kôra sa totiž časom roznesie po okolitých chodníkoch a na mieste zostane opäť utlačená zem či blato. Mulčovacia kôra okolo fontánky bola roznosená na chodníku už po niekoľkých dňoch od otvorenia. Fontánka je zároveň umiestnená vysoko a tak sa menšie deti osviežia len s pomocou rodiča. Vieme, že tento typ fontánky je úplne štandardný a možno iný aj ťažko zohnať, ale bolo by príjemné keby niekto pri pitných fontánkach myslel aj na to, že sa v nej budú často umývať detské ústa alebo ručičky či naberať voda do flaše.

Fontánka bez spevnej plochy okolo pričom bol opäť použitý po chodníkoch roznášaný mulč. Fontánka je pre menšie deti nepoužiteľná.

Voľba nadizajnovať trávniky a záhony do kruhov vyzerá pôsobivo na výkrese či z výšky, ale v praxi je pre chodcov zložitá pre pochopenie a nie je úplne príjemné prechádzať sa po spleti polkruhových chodníkov. Kruhová štruktúra navyše vytvára úzke hrdlá, kde majú problém sa vyhnúť dva detské kočíky. Preto zrejme neprekvapí, že sa kočíkuje prevažne po vrchnom atletickom okruhu.

Voľba kruhových chodníkov vytvára úzke „hrdlá“ a neumožňuje priamy pohyb bez toho, aby ste šlapali po trávniku.

 

Tak trochu premárnenou príležitosťou je  veľký amfiteáter pri NTC. Ten mal v pôvodných plánoch slúžiť ako hľadisko pre predstavenia či koncerty. Vo finále sa však pod amfiteátrom nenachádza spevnená plocha či pódium, ale len záhon so stromom a lampou verejného osvetlenia uprostred a jazierka. Je jasné, že žiaden koncert či divadlo tu nebude. Namiesto predstavenia si ľudia môžu užiť len výhľad na Jamu.

Výhľad z amfiteátra. Na mieste pódia či spevnenej plochy mulčovacia kôra, strom, lampa a kanálový poklop.

Vedľa amfiteátra sa nachádzajú dve spojené jazierká, ktoré okrem toho že zadržiavajú vodu v území sú aj najväčšou atrakciou. Už teraz vidieť, že budú veľkým “detským ihriskom”. Možnosť dotknúť sa vody a hrať sa s ňou je jednoducho niečo čomu žiadne dieťa neodolá. Okolie jazierok však nevyzerá, že by bolo zamýšlané aj ako herný priestor. Namiesto malých kamienkov umožňujúcich interakciu s vodnou hladinou sú tu hrubé kamene z kameňolomu. Tie zakrývajú nielen lacné oranžové plastové rúry privádzajúce vodu, ale zároveň slúžia ako munícia pre deti, ktoré ich hádžu do vody. Tomu sa nedá zabrániť, ale možno sa s tým rátalo.

Priamy kontakt s vodou si musíte zaslúžiť lozením cez hrubé kamene.

Namiesto multifunkčného ihriska v hornej časti Jamy nájdete nerovnú spevnenú plochu s basketbalovým košom, ktorý je bizarne umiestnený na hrane tenisových kurtov. Ak nepatríte medzi basketbalovú extraligu, tak sa môže ľahko stať, že namiesto basketbalu budete trénovať skok do výšky pri snahe dostať loptu a potom seba z uzamknutého tenisového kurtu za košom. Pevne veríme, že toto majú v pláne ešte dorobiť.

Ak netrafíte do koša, tak vás čaká preskočenie zábradlia do zamknutého tenisového kurtu a lozenie z neho. Už to mám odskúšané.

Do kategórie “estetické nedostatky” by som priradil akúsi neschopnosť skryť skrutky na oceľových konštrukciách. Pri tak drahom parku si stavebník mohol dať o niečo viac záležať, aby z najrôznejších miest netrčali skrutky uchytené matkami. Zvláda to každý supermarket.

Príliš drahý park na to, aby boli po celom parku takto priznané skrutky.

Jama stále čaká na poctivú informačnú tabulu, ktorá by informovala návštevníkov o tom čo je a čo nie je možné realizovať v parku. Už objednanú tabuľu tak supľujú zalaminované oznamy. Tie nie sú príliš účinné, ako sme sa presvedčili pri pohľade na policajtov pokutujúcich psíčkarov. Tí si totiž nevšimli, že v Jame je pre psov vstup zakázaný. Infotabuľa tam mala byť jednoducho už pri otvorení.

Dočasná náhrada informačnej tabule, z ktorej sa dozviete čo sa v Jame smie a čo už nie.

Čo sa dá vylepšiť?

Práca s verejnými priestormi sa nekončí strihnutím pásky a nahratím virálneho videa. Práve naopak, práca sa iba začína. Preto sme identifikovali viacero opatrení, ktoré umožnia zlepšiť zážitok z Jamy i zlepšia jej funkčnosť. Sú to opatrenia, ktoré môže realizovať súčasný starosta Kusý, alebo ich v prípadne zvolania budem realizovať s našim tímom. Prvým jednoduchým riešením je zaslepenie popolníkov na odpadkových košoch v Jame. V celom areáli je totiž zakázané fajčiť. Napriek tomu sú košoch tu nainštalované koše s popolníkmi a prirodzene sú plné zahasených špakov. Je to veľmi mätúca informácia pre užívateľov. Na jednej strane niečo zakazovať a na druhej strane pre to isté vytvárať podmienky je nezmysel.

Využívané popolníky v parku so zákazom fajčenia.

Vďaka nepohodlnej štruktúre kruhových chodníkov je horný okruh najviac využívaný na prechádzanie sa, kočíkovanie, behanie, bicyklovanie. Je tu však umiestnené minimum odpadkových košov. Preto buď koše treba doplniť, ale presunúť dva koše zo spodnej časti Jamy.

V hornej časti sú koše umiestnené len sporadicky

Jedná sa síce o športpark, ale v okolí sa nachádza množstvo mladých rodín. Z toho dôvodu je potrebné dať priestor aj deťom a umiestniť herné prvky. Dnes ihrisko supľujú najmä fitness prvky, ale tie deti rýchlo prestanú baviť, alebo sú pre ne nebezpečné. Argument, že za NTC sa nachádza iné detské ihrisko neobstojí. Nedá sa očakávať, že sa ľudia budú riadiť logikou, že keď pôjdu von s deťmi, tak obídu športpark a pôjdu inam.  Ak bude tento verejný priestor bližšie bude to prirodzená prvá voľba, možno si tu budú chcieť dať kávu a možno tu budú mať stretnutie. Je veľa dôvodov prečo sem budú pravdepodobne chodiť aj rodičia s deťmi v hojnom počte, napriek tomu, že v okolí sú aj ihriská. A prvé týždne od otvorenia to potvrdzujú. Možno tu nemusí vzniknúť plnohodnotné detské ihrisko, ale zopár herných prvkov by sa tu rozhodne uživilo.

Fitness prvky ako dočasné detské ihrisko dlho nevydržia. Potrebujeme tu dať priestor aj deťom.

Tenisové kurty v Jame nezažili ešte ani svoj prvý zápas a už sa na niektorých miestach prepadávajú a potebujú opraviť. Vidieť za necelý mesiac po otvorení parku poškodené povrchy je predsa neakceptovateľné. Toto treba vyreklamovať u dodávateľa stavby. Plus na plot tenisových kurtov treba dať jasný oznam o tom, že kto je vlastne kurty spravuje a za akých podmienok je možné si tu zahrať tenis. S tými kurtami je to záhada, na verejnom pozemku vzniknú oplotené a zamknuté kurty, ktoré nemôže verejnosť užívať…

Uzamknuté tenisové kurty zatiaľ bez známeho využitia.

Popred objekt kaviarne vedie úzky chodníček, ktorý tvorí prirodzenú spojnicu medzi Kalinčiakovou ulicou a Odbojárov a intuitívne navádza človeka do kaviarne. Trocha nešťastne je riešený striedaním betónových tvárnic a hrubého štrku. Pre viaceré skupiny ľudí to môže predstavovať skutočnú bariéru a nutnosť robiť zbytočné zachádzky. Chodník by bolo treba nanovo predláždiť a vytvoriť pohodlný a bezbariérový prístup do parku a kaviarne.

Chýbajúci chodník pri budove kaviarne.

Na Ulici Odbojárov, v objekte kaviarne, vzniklo príjemné auditórium. Povrch bol však nešťastne zvolený a v kamienkoch je zložité umiestniť aspoň stoličku. Priestor navyše potrebuje program. Ponúkajú sa možnosti pre verejné čítačky, skromnejšie koncerty či divadlo. Po nešťastnom riešení veľkého amfiteátra by bolo možné drobné kultúrne aktivity realizovať aj tu, len treba doriešiť „javisko“.

Kaviareň je miestom s obrovským potenciálom.

 

Práca v Jame len začala

ŠportPark Jama je príjemným miestom, na ktoré môžeme byť hrdí. V tomto článku sme sa však pokúsili popísať nielen pozitíva, ale aj nedostatky. Z niektorých sa môžeme do budúcnosti poučiť a sú nezvratné. Mnoho sa však dá zlepšiť a Jama tak môže o to viac slúžiť svojmu účelu.

Počmáraná, dolepená skrinka ako posledná pamiatka pôvodného cykloštadióna?

Mnohí určite povedia, že je jednoduché kritizovať, keď už sa niečo postaví. Ale na druhej strane, pomenovanie slabých miest a problémov je prvý krok k tomu, aby sme mohli tento park spraviť ešte lepším miestom. Veď predsa vytváranie dobrého verejného priestoru nekončí prestrihnutím pásky pri otvorení. Dobrý verejný priestor sa vytvára v procese toho ako ho ľudia používajú. Len tak sa dá overiť, čo je dobré a čo treba ešte doplniť alebo vylepšiť. Ďalšia vec je, že ak by bol realizačný projekt zverejnený pred výstavbou, viaceré veci by sme vedeli pripomienkovať vopred. Bohužiaľ nebol, a tak využívame priestor vyjadriť sa až po otvorení parku.

Matúš Čupka

Kandidát na starostu Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto

Ďalšie aktivity môžete sledovať tu 

Teraz najčítanejšie

Matúš Čupka

Obyvateľ bratislavskej mestskej časti Nové Mesto odhodlaný meniť prostredie okolo seba k lepšiemu. Okrem aktivít Zelenej hliadky sa venujem drobným zlepšeniam bratislavských ulíc a spolu s mnohými ďalšími sa zameriavame na dlhodobo neriešené problémy údržby toho čo je naše spoločné. Venujem sa komunálnej politike v Novom Meste a v roku 2018 som kandidoval za starostu Mestkej časti Bratislava - Nové Mesto.