Denník N

Legálna držba zbraní a občiansky aktivizmus

Otázka legálnej držby zbraní je otázkou občianskych práv a priamo súvisí s tým, aký charakter bude mať naša spoločnosť. Pre mňa je nemysliteľné, aby v slobodnej spoločnosti bezúhonní, spoľahliví, zdravotne, psychicky a odborne spôsobilí dospelí ľudia nemohli legálne držať zbraň.

Dlhoročne pôsobím ako advokát. Ako študent práva a neskôr aj profesne ako koncipient som vyrastal v prostredí, ku ktorému patrila úcta k myšlienke právneho štátu a nedotknuteľnosti občianskych práv. Vždy mi bolo vštepované, že advokát je pre klienta častokrát jediná a posledná  spriaznená duša najmä v situácii, keď proti nemu stojí štát s celou svojou mocenskou mašinériou. Preto s veľkou nechuťou sledujem, ako sa v posledných dekádach naše občianske práva a slobody neustále zmenšujú.

Moje presvedčenie a profesionálne zázemie ma pred rokmi priviedlo k tomu, aby sme spolu s ďalšími podobne zmýšľajúcimi priateľmi založili občianske združenie Legis Telum, ktorého cieľom bola ochrana práv legálnych držiteľov zbraní. Mali sme už dosť toho, ako sa naše práva so železnou pravidelnosťou stávajú hračkou v rukách ignorantov, ktorí si na „sprísňovaní“ legislatívy a zakazovaní zbraní radi robia dobré meno. Prvá skúška ohňom prišla po nešťastných udalostiach v Devínskej Novej Vsi. Vtedajší minister vnútra prišiel s brilatným nápadom povinného uloženia našich zbraní v streleckých kluboch a zákazom väčšiny samonabíjacích zbraní. Predstavte si, že si zo svojho zdaneného príjmu kúpite SUV. Máte vodičák, poistku, autíčko zaevidujete, po pár rokoch chodíte na STK, emisnú… Potom cestný pirát na SUV úmyselne spôsobí smrteľnú nehodu a Vám chce zrazu zákonodarca prikázať parkovať Vaše rodinné SUV výlučne v autoservisoch a predaj ďalších SUV chce zakázať. Lebo SUV sú zlé a normálny človek ich nepotrebuje. Nezmysel, že? Ale presne takýmto nezmyslom sú držitelia legálnych zbraní vystavovaní v celej Európe každých pár rokov. Vtedy to celé skončilo s placebom v podobe povinných psychotestov ale zákazom sme sa do času vyhli.

V novembri 2015 prišla Európska komisia v rámci boja proti terorizmu s návrhom smernice, podľa ktorého mala byť prevažná väčšina legálne držaných samonabíjacích zbraní ich vlastníkom povinne a bez náhrady skonfiškovaná a zlikvidovaná. Vrátane vzácnych muzeálnych exponátov nevyčísliteľnej zberateľskej hodnoty. Protizbraňový fanatizmus tým (zatiaľ) dosiahol svoj pomyselný vrchol. O skutočnej motivácii komisie si myslím svoje, každopádne komisia sa neštítila porušenia jedného zo základných dokumentov EU, a to Charty základných práv Európskej únie. Čo tam po garanciách nedotknuteľnosti vlastníckeho práva a práva na ochranu života a zdravia…  Konečná podoba novely smernice o kontrole nadobúdania a držby zbraní vďaka viac ako jeden a pol roka trvajúcej tvrdej práci v EP aj v Rade napokon vyzerá trochu inak, ale to je na iný blog. Aj po vyrokovaní množstva výnimiek je smernica pre držiteľov legálnych zbraní stále iba ďalším ukrojením z ich občianskych práv. Nezmyselným zákazom sa úplne nevyhneme a doplatia na to jednotlivci aj celá spoločnosť. Iba čierny trh bude mať hody. Táto smernica nemala byť nikdy prijatá a za pravdu tomuto názoru dáva aj žaloba ČR voči EP a Rade, ktorou sa ČR domáha neplatnosti smernice.

Otázka legálnej držby zbraní je otázkou občianskych práv a priamo súvisí s tým, aký charakter bude mať naša spoločnosť. Pre mňa je nemysliteľné, aby v slobodnej spoločnosti bezúhonní, spoľahliví, zdravotne, psychicky a odborne spôsobilí dospelí ľudia nemohli legálne držať zbraň. Preto si myslím, že táto téma právom patrí do agendy pravicovo liberálneho politického hnutia, ktoré vychádza z premisy, že občan nepatrí štátu ale naopak, štát je tu pre občana.

Teraz najčítanejšie

Boris Draškaba

Advokát. Expert SaS na držbu zbraní. Predseda predstavenstva Legis Telum - združenia vlastníkov strelných zbraní, člen Revı́znej komisie Slovenskej advokátskej komory, v minulosti člen Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory.