Denník N

Najlepšie Gottko, aké sme si mohli dovoliť

Ak bola súťaž na Námestie Slobody revíziou súčasného plánovania, hovorí o úcte k predošlému. Ak to bola diskusia o vzťahu k socializmu, hovorí o akceptovaní jeho hodnôt. Hovorí tiež o oxymorone mestskej samosprávy, ktorá nie je schopná samospravovať sa, hovorí o pristúpení na hru súkromného sektoru, kde kalkulovanie prelieza aj medzi profesionálov.

Súťaž na dlhodobo zanedbané Námestie Slobody oznámili po dlhej stagnácii a vyhlásení vstupu na vlastnú zodpovednosť mesto Bratislava a MČ Staré Mesto v spolupráci s občianskym združením Dobré m(i)esto, ktoré založila Nadácia HB Reavis. Sponzorovanie súťaže otvára otázky o nezávislosti jedného z najväčších verejných priestorov Bratislavy od ekonomických a súkromných vplyvov, alebo o náhrade za takúto developerskú filantropiu, ale nie o tom je teraz reč.

Námestie Slobody je priestor presiaknutý dejinami. História Slovenska a Bratislavy a dokonale odrážala na jeho priestorom usporiadaní: blatistý firšnál, Sahara, prísne návrhy talianskych fašistických architektov počas Slovenského štátu, vojenské prehliadky, cirkusy, grandiózna kompozícia orientovaná k symbolu fontány Družba, sochy komunistických pohlavárov, protesty. Teraz niektorí posmešne hovoria o Námestí HB Reavis.

Rôzne súvislosti, budovy, vrstvy, identity. V poslednom čase Gottko charakterizuje zanedbanosť, študenti, debaty o pomníkoch, polystyrénom nahradený travertín, prípravy na zmeny klímy. Udržiavať priestor Námestia Slobody v podobe z čias komunizmu určite nie je jednoduché, mesto sa ale rozhodlo namiesto generálnej opravy vyhlásiť súťaž. Nie pre služby mesta, ani zametačov, ale pre architektov.

Ako vyzerá moderné námestie?

Vzhľadom na históriu námestia, ktoré vždy odrážalo charakteristiky doby, bolo hlavnou otázkou súťaže, aká podoba Námestia Slobody zodpovedá súčasnosti. Akú vrstvu naň máme naniesť v roku 2017? A máme vôbec?

Čo je priestorovým vyjadrením urbanizmu v kapitalizme, v demokracii? Jan Gehl? Bezbariérovosť? Cyklodoprava? Doslovná priestorová sloboda? Sama som bola z tohto hľadiska zvedavá na výsledky súťaže.

Napokon sa kapitalistická súčasnosť v súťaži na Gottko prejavila vtipne, a ani nie tak v samotnom návrhu, ako v okolnostiach a diskusii, ktoré súťaž sprevádzajú.

Zosumarizujme si to. Dravý súkromný sektor prispieva na architektonickú súťaž na centrálny mestský priestor v hlavnom meste. Súťažiaci motivovaní zaujímavými finančnými podmienkami súťaže posielajú aj zúfalé návrhy zo skúšobnej verzie SketchUpu. Za zásterkou nadácie súťaž financuje firma, ktorá si v meste robí, čo chce, lebo na to má a nikto ju nie je schopný obmedziť. A reakciou na to, že sa porota rozhodla neudeliť prvé dve ceny, nie je sebareflexia, ale obvinenie zo zámerného šetrenia na odmenách a zavádzanie súťažiacich.

Dôvodom špekulácií bolo neudelenie prvého a druhého miesta s avizovanou odmenou 12 tisíc, resp. osem tisíc eur. Najvyššie tretie ocenenie dostal návrh ateliérov 2021 a LABAK, ktorý zachoval duchaprítomnosť a s námestím sa rozhodol neurobiť skoro nič. Namiesto toho v korenistej sprievodnej správe autori kritizujú zámer mesta vyhnúť sa údržbe architektonickou súťažou. Kritika sa vyplatila (ale len na 5000 eur) a  fakt, že takéto gesto v architektonickej súťaži na Slovensku vyhralo, je vlastne potešujúci.

Víťazný návrh

Návrh nerobí hrubé čiary, len jemne modifikuje existujúci priestor, snaží sa o územnú slobodu: námestie je prístupné komukoľvek a miesto sa našlo aj pre pamätník sedemnástemu novembru. Keďže súťaž sa nedá vyhrať s tým, že by sme nespravili vôbec nič, museli sme trochu rozmýšľať, hovorí architekt Lényi a cez zuby do koncentrického priestoru navrhuje zónu pre deti, pódium či lavilletovské follies.

Je neurobiť (skoro) nič legitímnym vstupom do architektonickej súťaže? Pripomeňme známu premenu malého námestia v meste Bordeaux od ateliéru Lacaton&Vassal. Architekti dostali zákazku na revitalizáciu námestíčka so stromami, lavičkami a miestom na petanque. Priestor sa však architektom tak páčil, že mestu odporučili nerobiť s ním nič, pretože je dobrý, ako je. Aký zmysel by malo vymeniť povrchy či osvetlenie za módnejšie, keď námestie funguje? Ich návrh zahŕňal len plán údržby a stal sa najikonickejším odmietnutím neustáleho progresu v architektúre. Teraz by sa k nemu mohol zaradiť aj návrh architektov z Cvernovky.

Na Námestí Slobody čakali podľa slov poroty bombastický návrh, napriek tomu, že formálne zadanie súťaže nenasvedčovalo tomu, že sa hľadá mocnejší priestorový koncept ako ten pôvodný. Gottko, ktoré vzniklo na základe silnej ideológie, ukázalo, že ikonické priestory môžme len ťažko prebudovať k lepšiemu podľa novodobých ideí – dnešný urbanizmus za sebou totiž žiadne veľké idey nemá. Je tu a teraz, je participatívny, je komfortný, je proti klimatickej zmene, ale to je možno všetko, čo je.

Na druhej strane výsledky súťaže na Námestie Slobody hovoria veľmi pozitívne o tom, čo si v meste vážime. Je to dôkaz, že ešte stále vieme pochopiť kvality uceleného urbanistického priestoru, aj keď ho zrovna nekrižuje najkratšou možnou spojnicou namaľovaný cyklopruh.

Teraz najčítanejšie