Čo to zase riešime na našej scéne?

Čo sa stalo? Rado Ondřejíček, známy ako Cynická obluda, napísal minulý týždeň status o tom, že bol svedkom toho, ako uznávaný novinár debilnou poznámkou obťažoval neznámu ženu. Hneď vyšlo najavo, že tým novinárom je Korda, ktorý je právom uznávaný ako neúnavný bojovník proti korupcii a neprijateľnému politickému správaniu.

V priebehu týždňa sa objavilo mnoho reakcií, ktoré ho buď zastávali alebo naopak, pranierovali, a vo väčšine chýbala akákoľvek racionalita, až sa mi z toho dvakrát otočil žalúdok. V bratislavskej kaviarni (alebo akokoľvek nazveme skupinu ľudí, ktorí majú povedomie o Kordovi, obťažovaní alebo slušnosti) je nás sedem a pol (počty sa môžu líšiť) a postrieľame sa navzájom kvôli dôležitej, nie však nosnej téme. Múdre.

O celej kauze som sa dozvedel dnes, 18. novembra, deň po tom, ako som oslavoval základné hodnoty slobody a demokracie. Celkom ma to zobralo, najmä niektoré absolútne uletené reakcie. Denník N ma v newsfeede prelinkoval na pseudonovinársky web Postoj (po niekoľkých totálne uletených článkoch radím toto médium do kategórie, definovanej Krátkym slovníkom slovenského jazyka ako sprostredkujúca osoba pri špiritistických, okultistických ap. javoch), kde v článku novinár Hanus píše: „viac než samotný problém je pozoruhodný autor, ktorý ho otvoril, hoci je v našej mediálnej bubline ten z najposlednejších, aký mal na to právo.“ Aby to nebolo málo, porovnával Ondřejíčkov ostrý humor so situáciami, ktoré sa dejú v reálnom svete.

Prekúsal som sa ešte zopár blogmi vychýlenými na tú či onú stranu, obhajobou Kordu slovami „veď on je už taký“ aj odoberaním licencie .týždňu a Hríbovi, nebudem nimi otravovať. Veľmi vecný komentár k tomu dodal pred tromi hodinami bloger Robert Slovák. Dúfal som, že sa Korda pokúsi očistiť, no z rozhovoru Denníka N mám pocit, že buď sa hrá na urazeného, alebo nerozlišuje korektné a nekorektné správanie. Na otázku „Takže si teraz pri stretnutí s neznámou ženou zahryznete do jazyka?“ odpovedá: „No budem musieť, pretože si myslím, že si občas treba zahryznúť do jazyka. Poviem vám jednu historku. Prestal som fajčiť a nefajčím už piaty rok. Teraz keď idem po ulici a zbadám nejakú peknú ženu alebo ženy, čo fajčia, pokojne aj neznáme, prídem k nim a poviem: Nefajčite, lebo ak budete fajčiť, budete taká hnusná a škaredá ako ja. 99 percent žien sa smeje, jedno percento vyzerá, že to nepochopili, ale nie sú urazené, lebo nemajú byť na čo. Ale toto už asi teraz nebudem môcť robiť. Pretože sa mi to zdá zbytočné riskovanie. A pritom to nie je sexuálne obťažovanie, je to akoby ste sa niekoho na zastávke spýtali, koľko je hodín.“ To je milé, budeme porovnávať hodiny, fajčenie a nohy, vskutku pokrokové.

Od začiatku mi z toho celého vychádza jasná premisa: áno, Korda je skvelý novinár, ktorému nemôžeme uprieť zásluhy v boji s rôznymi netvormi, no zároveň nemôžeme tolerovať spôsoby, ktoré používa pri komunikácii, najmä s neznámymi osobami. Ak jeho kolegyňa Akácsová tvrdí: „Mňa osobne lichôtky a mačovské reči kolegu Kordu nenapĺňajú jasavým nadšením, ale nikdy neprekročil hranicu, že by mi to bolo také nepríjemné, aby som sa cítila zle,“ môže v nich v komunikácii s ňou pokračovať a môžu sa na nich spolu baviť, ale ak sa voči nim niekto opakovane ohradzuje, tak je jeho základnou povinnosťou s tým prestať. A to nehovorím o ice breakeroch pri úplne neznámych ľuďoch, to je neprípustné.

Príde mi úplne absurdné, že sa z toho stala kauza. Nerozumiem, ako je možné, že do roku 2017 bolo takéto správanie tolerované. Akože sa Hríb neohradil skôr? Prečo je to verejné tajomstvo? Prečo mu niekto nevrazil už v roku 2015, 2010 alebo 2002? Však to nijako neovplyvňuje jeho robotu, skôr to vytvára zbytočné dusno všade navôkol. Keby na mňa mal niekto stupídnu narážku, tak ho pošlem do (tam) bez ohľadu na to, v akom postavení som či aké mám pohlavie. Zobuďte sa, dôchodci, keď sa mi niečo nepáči, tak sa ohradím. Pripomínam, je rok 2017!

A na záver dodávam: trochu menej ega, vážení. Nikdy nejde len o vás.