Denník N

Priestor pre tretieho

s tajomnou hodnotou, koľko si nechať pre seba, keď dávame

 

Predchádzajúce vlákno som publikovala napokon len s básňami, na pozadí Modlitby Marty Kubišovej, s ktorou je jej rozmer čoraz aktuálnejší… A to bude o rok sláviť 50.

Výročie nežnej, zamatovej revolúcie je sviatkom, ktorý stále provokuje. Dokonca som pred chvíľou začula od moderátora – rovesníka v TV programe otázku smerom k Jánovi Budajovi, aby teda povedal, k akým hodnotám sa to máme hlásiť… Kruté. Ale áno, žijeme v dobe vyprázdnených slov, definícií ešte aj tých potrieb.

Toto píšem len ako dovysvetlenie, ako občas vznikajú voľné analógie na múdre, hoci provokatívne slová – Morálka nie je veda, ale umenie – od v zátvorke spomenutého Tomáša Akvinského. Bol to autor s citom pre vysvetlenie, argument, porovnanie, záver.

Vkladám báseň, ktorú si odo mňa vypýtal jeden „ateista“ ako darček. Inšpiroval ju Francesco z Assisi. Veľmi meditatívny individualista. Myslím, že som ju tu ešte nezverejnila. Ak áno, nevadí. Je dobrá aj po rokoch.

Posledné týždne mi titul „svätý“ príde ako kameň na krku, potvrdenka toho, ako sa nevieme zbaviť aj v Cirkvi toho, že by sme stále niečo chceli chrániť… V postoji ochrany – obrany treba byť opatrný, aby sa nezničil priestor „pre tretieho“ – konkrétneho človeka.

Nikto nemá byť človekom podľa niekoho predstáv či očakávaní.

 

*

 

zvliekol ťažobu

moje veci na hodváb

vďaky za všetko

 

rozdal na sviečky

za špinu, čo sa pustí

priamky Jakuba

 

spevnil ulitu

svietnik, ktorý vystiera

pokora cesty

 

človek na tému:

Život iba posvätil

túžbu v návale

 

veľký v bláznovstve

malých mien, kde nestačí

navždy pri Bohu

 

*

 

 

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Snažím sa mať rada aj poéziu v próze - ten padací most, ktorý si musí každý strážiť sám. Z menej známych, ale zaujímavých stránok odporúčam www.ostium.sk.