Aký politik je ten správny?

V krátkej histórii Slovenskej republiky môžeme nájsť mnoho výrazných politikov, ktorí ovplyvňovali spoločenské dianie v krajine, a to ako pozitívne tak aj negatívne. Osobnosť politika, zvyčajne lídra strany, je aj veľmi dôležitým faktorom, podľa ktorého sa voliči rozhodujú vo voľbách. Vzniká začarovaný kruh, v ktorom skupiny voličov slepo nasledujú politika, jeho ego rastie, láka k sebe ďalších a ďalších nasledovníkov a takto to ide stále dokola.

Zaslúžia si ale všetci politici takúto pozornosť? Niektorí bezpochyby áno. Moderná doba rozvinutého politického marketingu však nahráva skôr populistom ako zodpovedným politikom. Zrazu chce byť každý ten, kto zmení fungovanie systému alebo ho aspoň zreformuje. Zmena však musí vychádzať aj z niečoho iného ako len z vystupovania na tlačovkách. Ten, kto chce veci naozaj meniť, musí mať cieľ, program, zanietenie, podporu ľudí atď. Pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie som v jednom rozhovore v Denníku N čítal o tom, ako niektorí členovia VPN sedeli aj tri dni v tom istom svetri a bez sprchy v centrále a pracovali na dosiahnutí svojho cieľa. Pri sledovaní súčasných politikov mám však častokrát pocit, že svoj cieľ chcú dosiahnuť len (mnohokrát nezmyselnými) tlačovkami v oblekoch.

Ten, kto chce naozaj niečo zmeniť, nemôže tak robiť len rečami pred kamerou. Iba amatér by prišiel na tlačovku nepripravený, so sladkými slovami o tom, ako všetko zmení k lepšiemu alebo ako všetko k lepšiemu smeruje. Politik, ktorý chce skutočne niečo zmeniť, nemusí stáť každý deň pred kamerou. Dobrý politik sa stretáva s ľuďmi, počúva ich problémy a snaží sa ich riešiť. Rovnako ako sa snaží riešiť problémy, ktoré sám vidí. Nemusí byť pri tom automaticky vždy úspešný, ale musí byť vidno, že má víziu a dostatok energie ju realizovať. A až to má prilákať ľudí-voličov na jeho stranu. Reálne činy a služba pre ľudí, nie prázdne slová!

V poslednom čase dokonca sledujeme v súvislosti s posilňovaním osobnosti politika aj iný nebezpečný fenomén. Ukazuje sa, že popularita jednej „osobnosti“ stačí na to, aby sa popri nej zviezli aj mnohí iní. Výborným príkladom sú posledné parlamentné voľby, kde silné osobnosti ako Kotleba alebo Kollár priviedli do parlamentu ďalších 13 resp. 10 poslancov, ktorých však častokrát nepoznajú ani voliči týchto strán. Samozrejme, niektorí z nich môžu mať kvality potrebné pre výkon verejnej funkcie, ale tie by mali dokázať ešte predtým ako sa dostanú do najvyššieho zákonodarnému orgánu štátu.

Na začiatku som písal o začarovanom kruhu, kde rastie ego politika a následne podpora ľudí atď. Tento kruh však musí byť prerušený. Na jednej strane politikmi, ktorí keď chcú čokoľvek reformovať, musia začať od seba a od svojho ega. Na strane druhej občanmi, ktorí musia prestať so slepým nasledovaním politikov. Naopak, je nevyhnutné ich začať podrobovať väčšej kritike a obdivovať ich až na základe reálnych výsledkov a činov. Len takto môžeme u nás zmeniť myslenie a politickú kultúru. Len takto si politici uvedomia, že slúžia ľudom a ľudia si uvedomia, že to oni majú moc nad politikmi.

Začnime preto reálne sledovať prácu politikov okolo nás a vyberajme si takých, ktorí nežijú z politiky ale pre politiku a pre ľudí.