Denník N

Predvianočná nálada utečencov (audio)

Z reklamy na belgický Červený kríž
Z reklamy na belgický Červený kríž

Na čo farár Prostredník s radosťou tancoval na diskotékach a ako to súvisí s ľuďmi bez domova

Dnes na tému Prečo utečenca nemilujeme ako seba samého /tradičné čítania tu/

Môže sa zdať, že téma utečencov je vyprchaná, ale to snáď len v žurnalistike senzácií. Pre občerstvenie, aktuálna vianočná reklama:

Známi kresťanskí teológovia zorganizovali takúto sebareflexívnu debatu a my sme vybrali zaujímavé úryvky, ktoré môžu objasniť pomery aj nezainteresovaným:

Prepis zásadných pasáží:

František Ábel /doc. Mgr., PhD., teológ a vysokoškolský pedagóg/

Spôsob života robí Žida Židom, spôsob života, ku ktorému sa dobrovoľne priznáte (nie dogmy).

Kde je v tej Biblii stála pripomienka, že si bol cudzincom? To najstaršie vierovyznanie Izraela, v súvislosti so sviatkom prinášania prvotín z úrody (majú niečo oddeliť samozrejme vždy aj pre iných), a tam sa spomína to zaujímavé vierovyznanie! “Môj otec bol blúdiaci Aramejec, zostúpil do Egypta, stal sa početným národom, bol zotročený, a potom ho Hospodin vyviedol v ústrety zasľúbenej Zeme.“

Čiže blúdiaci Aramejec, to je vlastne životný štýl, ktorý bol Hospodinom hodnotený ako čosi najlepšie. Človek na ceste je vždy závislý od milosti Božej, a teda aj od iných ľudí…

Toto je to, k čomu by sme sa mali priznávať ako k úplne základnej požiadavke.

Miroslav Kocúr /ThDr., PhD., teológ, pedagóg, publicista/

Ak tomu správne rozumiem, tak vlastne, keď Boh je len jeden, a stvoril človeka, tak aj to ľudstvo je len jedno a rovnako vychádza z Božej ruky, a preto aj dôstojnosť každého človeka sa odvádza práve od tej jedinosti Boha?

František Ábel

Jednoznačne… Cez celú túto zvesť Biblie, cez všetky tie tragické príbehy, tie vojny a krviprelievanie, rezonuje volanie Hospodina: obete nechcem, chcem spravodlivosť, chcem lásku, chcem milosrdenstvo… Ľudí vedie, aby sa sami postupne dopracovali, v rámci tej slobody, ktorú im dal, k tomuto poznaniu. Bol si cudzinec a musíš milovať cudzinca ako seba.

Miroslav Kocúr

Človek, od tých rituálov, kedy má tendenciu naviazať sa aj na tie holúbky, ovečky, chrámový kopec… vlastne to je tá falošná zbožnosť, a tú falošnú zbožnosť na tej praktickej úrovni manifestuje láska ku všetkým ľuďom. Praktická láska a starostlivosť o nich a rešpekt.

Ondrej Prostredník  /doc. Mgr., PhD., teológ, pedagóg, výskumník/

Neviem, či ste si všimli, že s čím vlastne máme my problém pri cudzincoch. Je to nábožensky rámcovaný problém. A ktorí migranti sú pre nás problémom? Sú to Vietnamci? Sú to ľudia, ktorí sa hlásia k budhizmu? To jednoducho neriešime. Tým problémom sú práve tí migranti, ktorí sa hlásia k tomu istému Bohu. Čiže tu je nejaká žiarlivosť.

Miroslav Kocúr

Ježiš sám bol človek minimálne dvoch jazykov. Hovoril aramejsky a grécky. Môžme sa toho trochu dotknúť?

Ondrej Prostredník

Áno, myslím, že toto je vlastne ten príbeh, ktorý, sa na začiatku javí veľmi nepriateľsky a je tu aj stretnutie so ženou, ktorá žiada o uzdravenie svojho dieťaťa. A Ježiš tam rozpráva ten veľmi šokujúci príbeh, o tom, že či sa patrí zobrať chlieb deťom a hodiť ho psom? Čo je veľmi, keď to domyslíte, veľmi zraňujúce! Je to až ťažko predstaviteľné, že by Ježiš mohol niekomu, kto ho žiada o pomoc, povedať, že je pes! A to bola vlastne narážka na pohanský pôvod tej ženy. A tam práve sa nakoniec ukazuje, že Ježiš vypočuje tú jej prosbu, a tým kladie všetky tie národy pod jednu strechu toho svojho posolstva.

Miroslav Kocúr

Zotretie rozdielov, ktoré boli dôvodom diskriminácie.

Nebudete sa klaňať Bohu v Jeruzaleme, ale v duchu a pravde. Keď prílišný akcent na ritualizme prevládal, ten prorocký apel smeroval k tomu, nie ritualizmus, ale ten autentický životný postoj.

“Nemáme na ľudí iných etník a náboženských vyznaní pozerať s dešpektom.” Prečo s tým máme problém?

Ondrej Prostredník

Čo to je vlastne zdravý rozum, no o tom sa dá debatovať, ale tak je ten naratív postavený, o tej hrozbe utečencov, „zdravý rozum nám káže, pred tým sa musíme chrániť“! A toto je teológia dnešnej kresťanskej cirkvi na Slovensku, a to považujem za problém. Lebo práve tá Ježišova etika je postavená na prekonávaní tých pudov, ktoré sú prirodzené, a ktoré nám hovoria, že takto sa podľa zdravého rozumu máme správať. Hej? Keď si zoberiete tú Ježišovu kázeň na vrchu, keď hovorí o láske k nepriateľovi, no tak čo to je, šak to je úplne proti zdravému rozumu!

Miroslav Kocúr

Keď človek vychádza z tej komfortnej zóny, aj každý psychológ povie, že je prirodzené báť sa neznámeho… A samozrejme, že to nepríde samé od seba, ale ja, ako kresťan, môžem hľadať riešenia.

…Je tu otázka, či nevieme prekonať tieto konfesionálne rozdiely, a či nevieme ísť trošku ďalej. A nevieme asi preto, lebo sami si neveríme. A sami máme strach. Keď sa necítim ja sám pevný, v tom, čo som, tak mám prirodzene väčší strach z okolia.

František Ábel

Ten radikalizmus sa práve vytvára v takých miestach, a je podnecovaný až k fanatizmu, kde sa vlastne živí potom v takých ľuďoch, ktorí sú v menšine, a majú akýsi stále väčší pocit skrivodlivosti, že aj keby si čokoľvek robil a chcel sa integrovať, tak oni ťa nikdy nepríjmu. Toto sú tiež dôležité faktory, ale tých faktorov je veľa.

…Je veľmi ťažké sa deliť… A tuto by jednoducho mali kresťanské cirkvi ľudí učiť k tomu, aby pochopili, že nič tu nemáme pre nás! My máme len zverené isté hodnoty, vrátane krajiny, a všetkých tých vecí, okolo ktorých niekedy až mytologizujeme, to máme len zverené na istý čas. A prečo? To je otázka. Preto, aby sme si to nechali pre seba?

Možno to je cesta, ako získať odvahu.

…Ľudstvo je neuveriteľne flexibilné, má taký potenciál vynájsť sa, aj v takých ťažkých problémoch, ktoré sú zdanlivo neriešiteľné. To stále ‚nedá sa, nedá sa‘ je podľa mňa motivované strachom a nechcem teraz povedať, že ja som príliš odvážny! Ale strach, keď je panický, to už je evolučná záležitosť, tam už konáme potom ako predátori. A my sme preto ľuďmi, že sme čosi viac ako predátori, alebo mali by sme byť viac.

Pokračovať v debate ste vítaní na Facebooku:

Nenechali ste si uniknúť seriál komentárovliturgickým čítaniam. Používame v ňom tradične na mieru vypočítané úryvky z Biblie pre aktuálny deň a hovorovo ich tlmočíme pre každého, kto nesrší práve fundovanou teológiou a azda by sa aj rád trochu vyznal. Môžu to byť kľúče k súkromným alebo celospoločenským problémom, aj ak znejú značne zákulisne, lebo nie sú bežne dostupné nezainteresovaným alebo majú chronicky nepríťažlivú reputáciu. Touto iniciatívou oprašujeme tisícročné texty, aby sme zistili, čo v nich toľkí pred nami videli, vidieť mohli alebo vidieť chceli. Keď aj rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti, či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie vo všetkých sférach základom nesprávneho spracovania informácií. A neživiť nedorozumenia je predsa prvým predpokladom skutočných riešení.

Autori 
Mária Bruneau, pôvodne servisná manažérka v IBM, má tri deti (jedno s Downovým syndrómom), píše, žije vo východnom Francúzsku. 
Michal Patarák, psychiater vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta, má tri deti, píše, prednáša, žije na strednom Slovensku.
Pišta Vandal Chrappa, muzikant, spisovateľ a moderátor v Slovenskom rozhlase, má jednu dcérku, žije v Jure. 
Verona Šikulová, spisovateľka, pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, má dve deti, píše, moderuje, žije v Malých Karpatoch. A ako bonus komentáre hostí z alebo mimo fachu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Prepočuli sme Božie slovo

Seriál aktuálneho, domácky tlmočeného Božieho slova a spoločenských tém s ním súvisiacich: jedna epizóda mesačne. Ponúkame rôzne uhly pohľadu. Keď rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie príčinou nesprávneho spracovania informácií. Touto iniciatívou podporujeme vzájomnú interpretáciu. Naším úmyslom je neživiť nedorozumenia, a preto dešifrovať, debatovať a porozumieť si.