Denník N

Jantárová cesta v našich dejinách

Jantárová cesta nebola len obchodnou trasou, ale aj spojnicou kultúr.

Po výstavbe ciest, cestovaní, antickej mape Tabula Peutingeriana, štátnej poštedrobnej kamennej architektúre budovanej popri cestách tu je záverečná časť seriálu „o rímskych cestách“, ktorú venujem konkrétnej obchodnej trase.

V širšej bratislavskej oblasti ležala križovatka dvoch starovekých transkontinentálnych ciest, a to Dunajskej (Podunajskej) a Jantárovej. Dunajská cesta viedla popri pravom brehu Dunaja od Čierneho mora cez Porýnie až do západnej Európy. Oveľa viac sa ale dočítame o populárnejšej Jantárovej ceste.

Pojem Jantárová cesta je všeobecne známy, ale už menej ľudí vie, že tá prvá neviedla naprieč kontinentom, ale okľukou po mori. Lode sa za jantárom plavili pozdĺž severoafrického pobrežia cez Herkulove stĺpy (dnešný Gibraltár) až k využívanému zdroju na Jutskom polostrove (dnes najmä územie Dánska). O jantár rástol záujem a postupne sa vyčleňovala suchozemská trasa. Tá už počas mladšej doby železnej (na našom území približne 450 pred n. l. až prelom letopočtov) začínala nadobúdať pevnejšie črty, takže v čase, keď sa naše územie dostalo do bezprostredného susedstva s Rímskou ríšou (okolo roku 10 pred n. l.) bola Jantárová cesta sformovaná do takej miery, že patrila medzi hlavné obchodné cesty. Jednotlivé úseky cesty sa postupne stmeľovali a prebudovali na súvislú trasu. Už za vlády prvého cisára Octaviana Augusta (cisár 27 pred n. l. – 14 n. l.) sa začalo s výstavbou pevnej cesty na jej hlavnej trase spájajúcej na území Ríše Aquileiu ležiacu na brehu Jadranského mora na severovýchode Talianska, Emonu (dnes Ľubľana v Slovinsku), Savariu (dnes Szombathely v Maďarsku) a Carnuntum (dnes Bad Deutsch-Altenburg a Petronell v Rakúsku). Brod cez Dunaj do krajiny barbarov sa nenachádzal len v Carnunte, ale pravdepodobne aj pri Devíne, kde na prelome letopočtov stále fungovalo keltské oppidum, v dnešnom bratislavskom podhradí a možno aj v Gerulate. Tu ale nezabúdajme, že rímsky vojenský tábor Gerulata sa začal budovať až za vlády cisára Domitiana (cisár 81 – 96).

Mapa územia dnešného Slovenska na hraniciach s Rímskou ríšou s vyznačením cestnej siete a oporných bodov

Po prekročení rímskych hraníc postupovala trasa ďalej na sever až k pobrežiu Baltického mora. Na území barbarov ale nemôžeme hovoriť o cestách v rímskom zmysle slova, neboli tu žiadne vydláždené úseky ani míľniky informujúce o vzdialenostiach. Skôr išlo o vekom „vyšliapané“ zaužívané trasy, ktoré boli oveľa náchylnejšie na zmeny počasia. Možno aj preto vznikali viaceré vedľajšie úseky, ako môžeme vidieť na priloženej mape. Územie dnešného Slovenska nestálo mimo, ale vyskytovali sa tu viaceré možné vetvy Jantárovej cesty, prípadne iných obchodných ciest.

Zachovala sa nám dokonca správa od Plinia Staršieho (žil v rokoch 23 až 79), v ktorej sa hovorí, že za vlády cisára Nerona (cisár 54 – 68) sa na popud istého Juliana, organizátora cisárskych hier v Ríme, uskutočnila expedícia na zadováženie jantáru. Na cestu sa vydala z Carnunta a po prekonaní vzdialenosti 600 000 krokov (888 km) dospela do cieľového miesta, konkrétne k ústiu rieky Visla. Množstvo zadováženého jantáru bolo také veľké, že ním boli počas gladiátorských hier vyzdobené ochranné siete okolo lóží, priestory arény a taktiež všetky predmety použité v daný deň pri zápasoch. Plinius tiež poznamenal, že malá jantárová soška cenou prevyšovala zdatného otroka. A čím je vlastne ten drahocenný jantár? V podstate ide o skamenenú živicu treťohorných ihličnatých stromov, ktorú volali aj ambrou alebo zlatom Severného mora.

Jantárové prívesky v podobe žaluďa, 2. pol. 1. stor. až začiatok 2. stor. n. l., Bratislava-Rusovce (Gerulata)

I keď sa samotná cesta nazýva Jantárová, jantár určite nebol jediným obchodným artiklom putujúcim zo severu na juh aspoň po jej čiastkovom úseku. Rímski obchodníci mohli spoza hraníc dovážať obilie, kožušiny, železo alebo farebné kovy. Obchod fungoval aj opačným smerom a za hranice Ríše bol vyvážaný napríklad olivový olej alebo keramické, bronzové a sklenené nádoby. Nemôžeme zabudnúť ani na to, že okrem obchodu malo toto spojenie aj komunikačný význam. Prenášali sa informácie, kultúra, náboženské predstavy.

Dokonca poznáme meno konkrétneho obchodníka využívajúceho túto obchodnú tepnu žijúceho v 1. storočí. Obchodník Quintus Atilius Primus je pre nás o to zaujímavejší, že jeho náhrobná stéla bola nájdená na Slovensku v Boldogu. Za hlavné miesto svojho pôsobenia si najskôr vybral Carnuntum, ale obchodné aktivity na Jantárovej ceste ho pravdepodobne priviedli i na územie dnešného Slovenska. Ale viac o Q. Atiliovi Primovi a jeho náhrobnej stéle sa dočítate v samostatnom článku.

Náhrobná stéla rímskeho obchodníka Quinta Atilia Prima zabudovaná vo funkcii ľavého ostenia na mieste pôvodného vstupu do románskej časti kostola, Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Boldog

V súvislosti s obchodovaním a cestami som vybral ešte jednu správu, ktorá sa priamo spája s našou históriou v dobe rímskej, konkrétne s prvým známym štátnym útvarom na našom území. V rokoch 21 až 50/51 n. l. sa primárne na území dnešného juhozápadného Slovenska rozprestieralo Vanniovo kráľovstvo (regnum Vannianum). Jeho počiatočné umiestnenie bolo podľa dobovej správy Cornelia Tacita (žil približne v rokoch 55 až 117) osadené medzi rieky MarusCusus, ktoré sú stotožňované s Moravou a s najväčšou pravdepodobnosťou Váhom. Vannius pochádzal z germánskeho kmeňa Kvádov a za panovníka ho dosadili Rimania, takže bol voči nim vo vazalskom postavení. Pre potreby tohto textu sa nebudem Vanniovmu kráľovstvu podrobnejšie venovať, to si nechám na samostatný článok. Podstatné je ale uviesť, že Vannius bohatol z vyberania „poplatkov“, pričom pod nimi sa myslia poplatky od kupcov za prechod územím kráľovstva po Jantárovej ceste. Túto zásadnú informáciu nám taktiež sprostredkoval Cornelius Tacitus.

Quintus Atilius Primus a Vannius, prípadne jeho nástupcovia, žili v rovnakom čase vo veľmi blízkom priestore a nemôžeme vylúčiť ich vzájomný kontakt. T. Kolník ide vo svojich úvahách ešte ďalej a poukazuje na to, že je veľmi reálne, že rozkvet a prosperita Vanniovho kráľovstva priamo závisela od dobrých kontaktov týchto mužov.

Ako môžeme vidieť vzájomný obchodný ruch medzi Rímskou ríšou a obyvateľmi slobodnej Germánie bol od počiatku doby rímskej príznačný aj na našom území. Dôkazom je taktiež množstvo rímskych artefaktov objavených v germánskom prostredí. Jantárová cesta pretínajúca priestor dnešného Slovenska bola významným činiteľom, ktorý prispel k rozvoju miestneho obyvateľstva a zároveň bol tento priestor kultúrnym mostom medzi antickým svetom a barbarskou Európou.

Trocha nadľahčene a zjednodušene by sme na záver mohli povedať, že na začiatku bola iba túžba po zlate Severného mora.

 

Použitá literatúra:

FARKAŠ, Zdeněk. 2012. Komunikácie, cesty a diaľkové kontakty v oblasti Bratislavy. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 451 – 457.

HEČKOVÁ, Janka. 2005. Rimania & Germáni na strednom Dunaji. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2005. 112 s. ISBN 80-8050-882-8.

KOLNÍK, Titus. 1980. Novšie archeologické nálezy k pobytu Rimanov na Slovensku. In Laugaricio. Zborník historických štúdií k 1800. výročiu rímskeho nápisu v Trenčíne. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1980. s. 37 – 72.

KOLNÍK, Titus. 2000. Stéla z Boldogu – najstarší náhrobný nápis na Slovensku. In Pamiatky a múzeá. ISSN 4335-4353, 2000, roč. 49, č. 3, s. 20 – 21.

KOLNÍK, Titus – KREKOVIČ, Eduard – SNOPKO, Ladislav – GERŽOVÁ, Jana – FERUS, Viktor – HEČKOVÁ, Janka. 1993. Doba rímska. In ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana a kolektív: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 1993. ISBN 80-85331-07-1, s. 210 – 274.

KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.

NOVOTNÝ, Bohuslav. 1995. Slovom a mečom: Slovensko v rímskej dobe. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1995. 152 s. ISBN 80-7090-330-9.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2015. Rusovce: Rímsky vojenský tábor kastel Gerulata. Komárno : Vydavateľstvo KT spol. s.r.o., 2015. 16 s. ISBN 978-80-8056-710-1.

TURČAN, Vladimír. 2015. Vanniova ríša. Prvý známy politický útvar na území Slovenska. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 16 – 19.

Zdroje obrázkov:

Mapa územia dnešného Slovenska na hraniciach s Rímskou ríšou s vyznačením cestnej siete a oporných bodov:
VALACHOVIČ, Pavol. 2000. Slovensko v susedstve Rímskej ríše. In Pamiatky a múzeá. ISSN 4335-4353, 2000, roč. 49, č. 3, s. 3 – 5.

Jantárové prívesky v podobe žaluďa:
KOLNÍK, Titus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1984. 316 s.

Náhrobná stéla rímskeho obchodníka Quinta Atilia Prima:
NOVOTNÝ, Bohuslav. 1995. Slovom a mečom: Slovensko v rímskej dobe. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1995. 152 s. ISBN 80-7090-330-9.

Teraz najčítanejšie