Denník N

Hej Sokoly po londýnsky

Opäť raz vydarená akcia. Nepochybne sa nič iné ani čakať nedalo. Po úspešnom vypredaní koncertu na 25.11.2018 sa spoločnosť Pishter limited rozhodla pridať ešte jeden. Pishter vďaka! A keďže som sa na ten vypredaný už nevošla, pôjdem o deň skôr. Nevadí. No skoro vadilo…

Ukázalo sa v akom svete paniky to žijeme. Ako málo stačí. „Bomby v autách, na školách neistotu strieda strach, znásilnenia prepady…“  Totiž práve v deň koncertu a ešte na Black Friday, na najfrekventovanejšej nákupnej ulici polícia uzavrela Oxford Circus Station a Bond Street. Ľudia so strachom v očiach utekali z metra a snažili sa ukryť v najbližších obchodoch. Nikto vlastne nevedel, čo sa stalo. Nás to však neodradilo a aj tak sme sa na koncert vybrali.

Na Oxford Street bolo rušno ako vždy a okrem pár hliadkujúcich policajných áut sme si nič zvláštne nevšimli. Všetci však mali akýsi zvláštny výraz v tvári. Chceli sme veriť, že „ľudia vôbec nie sú zlí, len ľudstvo je príšerné…“ Kráčali sme po ulici a len sme si tuhšie pritiahli šály. Mrzlo. A možno sme sa obzerali častejšie okolo seba ale v duchu sme si spievali „dá sa to zniesť, stratený v čiarach ciest oooh zniesť sa to dá, napriek pár nehodám.“

Tak sme kráčali a kráčali.  „Chodníky tŕnisté, ľahli si pod lístie a dobrý úmysel, kam mal prísť neprišiel, zdá sa, že všetko je neisté.“ No nie v našom prípade. Dorazili sme. Zmrznuté, ale plné očakávaní. Prvý drink. Rozmrzli sme. Kvôli priateľským objatiam a snahe povedať dvomi vetami, čo nové a v túžbe prekričať kapacitu reproduktorov, nám ušla pointa predkapely. Vieme len, že boli miestni. Tak nám to hádam bude odpustené.

A potom to prišlo. Ivan opäť nesklamal. Vlastne on tam ani nemusel byť. Obecenstvo spievalo hneď po prvom tóne každej piesne. Atmosféra bola úžasná. To už akosi patrí k londýnskym koncertom. Oproti slovenským majú akési zvláštne čaro. Možno je to tým, že IMT Smile sú tu len raz v roku. Ako Vianoce… A tie rozžiarené oči k Vianociam predsa patria.

Odzneli kultové piesne ako Opri sa o mňa, Veselá pesnička, Ľudia nie sú zlí, Exotika, no nenapodobiteľný Ivan pridal aj východniarsku A ja taka dzivočka s divokým cingi lingi bom. A samozrejme, že nesmeli chýbať aj Hej Sokoly… Saxofonista Gapa predviedol skvelý výkon a bez jeho saxofónu by to hádam ani nebolo ono. Po klaňačke znel potlesk veľmi dlho a nášmu „Ešte! Ešte! Ešte!“ sa nedalo odolať. A chlapci pridávali. Síce len jednu, ale stálo to za to. Chápem, že ste šetrili sily na vypredaný koncert a nás tam bolo len okolo 400.

A ako sa po východniarsky  hovorí: „Duša u pirju.“  To vyjadruje pocit, keď zjete skvelé jedlo a ten pocit potom sa proste nedá opísať.  Takto odchádzal z koncertu hádam každý.

IMT Smile ďakujeme! Opäť ste priniesli do Londýna kúsok domova a samozrejme čakáme Vás aj o rok…ako tie Vianoce…

 

Pozn. autora: V texte boli použite úryvky z piesní:

Ľudia nie sú zlí

Veselá pesnička

Cesty II. Triedy

Nič nie je isté

Teraz najčítanejšie