Denník N

Uhríkove bludy o mimovládkach

Na štyroch konkrétnych tvrdeniach Milana Uhríka vysvetlím, v čom kotlebovci zavádzajú a ako manipulatívne narábajú s faktmi, keď hovoria o „zlých“ zo zahraničia financovaných mimovládkach.

Koncom októbra 2017 sa na internete objavilo video, v ktorom podpredseda ĽSNS Milan Uhrík kritizuje činnosť mimovládnych organizácií. Podľa údajov zverejnených na YouTube, by malo ísť o časť Uhríkovho prejavu na mítingu ĽSNS v Stropkove, ktorý sa uskutočnil asi pred rokom.

Toto štvorminútové video je cennou sondou do sveta, kde sa s faktmi narába „od buka do buka“, kde sa umelo vytvára problém tam, kde nie je, a kde sa za riešenia vydávajú návrhy, ktoré v skutočnosti k ničomu nevedú.

Na štyroch konkrétnych tvrdeniach Milana Uhríka z tohto videa vysvetlím, v čom kotlebovci zavádzajú a ako manipulatívne narábajú s faktmi, keď hovoria o „zlých“ zo zahraničia financovaných mimovládkach.

1)   Mimovládky vám nikdy nepomôžu…

„Keď nejakému cigánovi skriví polícia vlas na hlave, všetky mimovládky okamžite sa hneď zbehnú okolo, okamžite robia reportáže, okamžite píšu správy, aká strašná segregácia a diskriminácia je na Slovensku. Pomohla niekedy vám nejaká takáto mimovládka? Poznáte niekoho, koho naopak napadli cigáni, že by takáto mimovládka prišla a začala si zastávať práva tej obete, toho bieleho človeka? Ani raz, nikdy v živote. Vždy si zastávajú práva tých svojich vyvolených menšín a zastávajú si ich z jednoduchého dôvodu, pretože sú za to zo zahraničia platení.“

Človek nemusí byť expert na problematiku občianskeho sektora, aby si na internete z voľne dostupných zdrojov zistil, že kategorické tvrdenia pána Uhríka (ani raz, nikdy…) o mimovládkach nesedia. Na Slovensku totiž máme celkom pestrú škálu mimovládnych organizácií, ktoré sa špecializujú na pomoc obetiam násilia, či iných trestných činov. Len tak pre ilustráciu ponúkam tri:

OZ Pomoc obetiam násilia

Centrum Nádej – poskytujúce obetiam násilia krízovú intervenciu aj psychologickú pomoc 

Aliancia žien – poskytujúca poradenské služby pre obete domáceho násilia

Kotlebovci sa už dlhšiu dobu snažia navodiť dojem, že zlé zo zahraničia platené mimovládky pomáhajú iba menšinám a nie väčšinovému obyvateľstvu. Je to samozrejme úplný blud.

Pekne sa to dá ukázať práve na príklade týchto troch organizácií, ktoré sa dlhodobo venujú pomoci obetiam. Všetky tri totiž vykonávajú svoju činnosť v prospech všetkých občanov SR, aj vďaka podpore zo zahraničných zdrojov. Získali podporu z tzv. Nórskych fondov (ktoré Uhrík tiež vo videu kritizuje) a jedna dokonca aj z prostriedkov extrémistami nenávidenej Európskej únie. Podobných príkladov existujú desiatky.

Téza o tom, že mimovládky financované aj zo zahraničných zdrojov pracujú pre „iných“ a nikdy nie pre „bielych“ Slovákov nesedí ani pri širšom pohľade na občiansky sektor. V sociálnej oblasti, v oblasti vzdelávania, ochrany životného prostredia ale napríklad aj v oblasti podpory kultúry, fungujú stovky mimovládok, ktoré sú viac či menej sponzorované aj zo zahraničných zdrojov. Peknými príkladmi je činnosť týchto organizácií:

  • v sociálnej oblasti – napr. Slovenská katolícka charita, Evanjelická diakonia ECAV, či Maltézka pomoc (všetky dostali v roku 2016 dostali granty od Nadácie otvorenej spoločnosti),
  • v oblasti vzdelávania – napr. nezisková organizácia Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (dostala v roku 2016 grant od Nadácie otvorenej spoločnosti),  Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica (ktoré získalo podporu na svoje vzdelávacie aktivity z tzv. Švajčiarskych i Nórskych fondov), či iniciatíva Chceme vedieť viac (ktorej aktivity na zlepšenie slovenského školstva podporila napríklad Fínska ambasáda, České centrum či Nadácia otvorenej spoločnosti),
  • v oblasti ochrany životného prostredia – napr. Bratislavské regionálne ochranárske združenie (ktoré obnovuje dunajské lužné biotopy z prostriedkov Európskej únie), Slovenská ornitologická spoločnosť (ktorá pomáha učiteľom zlepšovať environmentálnu výchovu z grantu EÚ), či známe Lesoochranárske zoskupenie Vlk (ktoré v minulých rokoch realizovalo projekt podporený cez európsky program Erasmus+),
  • v oblasti kultúry – napr. nezisková organizácia Karpatské drevené cerkvi (obnovovala drevené chrámy vďaka grantu z európskych a tzv. Nórskych fondov), OZ Naše Smolenice (ktoré revitalizovalo hradisko na Molpíri vďaka grantu z európskych a tzv. Nórskych fondov), či A4 združenie pre súčasnú kultúru (dostali v roku 2016 grant od Nadácie otvorenej spoločnosti),

Pracujem pre občianske združenie VIA IURIS, ktoré pomáha aktívnym občanom a komunitám, ktoré ohrozujú napríklad plány veľkých investorov. Riešili sme skládky odpadov, plánovanú ťažbu zlata v Detve, či masovú výstavbu malých vodných elektrárni na Hrone. Pomáhame stovkám ľudí, ktorí sú konfrontovaní s nezákonnými postupmi predstaviteľov samospráv, VÚC či štátu. Ročne poskytujeme desiatky konzultácií, zabezpečujeme právne poradenstvo a vo veľkých kauzách pomáhame aj sprostredkovaním advokátskej pomoci. Robíme tak pre všetkých občanov SR. Aj napriek tomu, že sme si nikdy nerobili štatistiku o našich klientoch z pohľadu rasy, etnickej príslušnosti, či národnosti (nakoniec bolo by to v rozpore s platným zákonom), dovolím si tvrdiť, že vyše 90% našich klientov tvoria Uhríkovou terminológiou povedané „bieli Slováci“. Naša činnosť je pritom podporovaná tak z domácich, ako aj zo zahraničných nadačných i štátnych zdrojov.  

2)      Aby priznali z čoho sú platení…

„Ten návrh zákona chcel jedno jediné, aby sa priznali z čoho sú platení, aby zverejnili svoje financovanie…“

Toto je dnes už klasika. Síce tisíckrát vysvetlená, ale klasika. Až sa divím, že to ešte na niekoho môže fungovať. Ony totiž tie informácie o financovaní mimovládok, ktorých sa podpredseda ĽSNS dovoláva, sú už dnes verejné. Na Slovensku sa dajú vždy dohľadať u donorov (tých, čo financie poskytujú) a takmer vždy aj u tých, ktorí zdroje čerpajú.  

Nadácie, ktoré ležia kotlebovcom v žalúdku, majú už dnes zákonom danú povinnosť zverejňovať výročné správy, prechádzať finančným auditom a publikovať účtovnú závierku.  Okrem daňových úradov, ich priamo kontroluje aj Ministerstvo vnútra SR. Dobrým príkladom, že to naozaj funguje, sú zverejnené a voľne dohladateľné údaje Nadácie otvorenej spoločnosti (áno tá extrémistami nenávidená nadácia, ktorú založil George Soros) – tu je výročná správa slovenskej NOS-OSF za rok 2016. 

Občianske združenia povinnosť zverejňovať výročné správy zo zákona nemajú. Je to dané hlavne tým, že drvivá väčšina slovenských OZ-tiek nemá žiadnych platených zamestnancov a fungujú čisto vďaka práci neplatených dobrovoľníkov. Väčšie a profesionálnejšie občianske združenia si však nad rámec zákonom daných povinností výročné správy robia dobrovoľne. Niektoré dokonca dobrovoľne prechádzajú finančným auditom, či zverejňujú aj svoje účtovné závierky. Ako dobré príklady môže slúžiť Uhríkom kritizované Transparency International Slovensko,  či organizácia, pre ktorú pracujem VIA IURIS

Veľmi častým terčom kritiky konšpiračných médií a extrémistických politických síl sú mimovládky financované, či spolufinancované z prostriedkov EÚ či spomínaných Nórskych fondov. Informácie o tejto podpore sú však tiež verejnosti voľne dostupné. Programy a projekty financované EÚ sú dohladateľné cez ministerstvá a špecializované stránky jednotlivých operačných programov.

Samostatnou kapitolou sú tzv. Nórske fondy, teda združené finančné prostriedky z Nórska, Islandu a Lichtenštajnska. Vlády týchto krajín sa rozhodli prispieť k znižovaniu hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európe a k posilneniu bilaterálnych vzťahov. Podporu realizujú prostredníctvom finančných príspevkov v oblastiach ochrany životného prostredia, občianskej spoločnosti, rozvoja ľudských zdrojov a zachovania kultúrneho dedičstva. Opäť však nejde o žiadne tajné aktivity, žiadnu skrytú, či protištátnu činnosť. Ide o proces, s ktorým súhlasila a ktorý kontroluje Vláda SR, na základe oficiálnej dohody medzi spomínanými štátmi a Slovenskou republikou. Škandál sa nekoná. Všetky informácie o tomto programe sú zverejnené tu: http://www.eeagrants.sk/

3)   Čo si to dovoľujú!

„To, čo si dovoľujú zahraničné mimovládky na čele s Transparency International, Amnesty International, Ľudia proti rasizmu, Inštitút ľudských práv, Nadácia otvorenej spoločnosti, poznáte ich všetci, existujú ich stovky, do všetkého sa vyjadrujú, všetko kritizujú, každému radia, ako má žiť.“

To, že sa pán Uhrík zameral práve na oblasti slobody prejavu a slobody združovania sa občanov, ma neprekvapuje. Stúpencom totalitných ideológií a autokratických režimov tieto slobody vadia. Nakoniec, potvrdzuje to aj naša slovenská historická skúsenosť. Jednou z prvých vecí, ktoré po nástupe k moci zaviedli tak fašisti, ako aj komunisti, bolo práve zavedenie cenzúry, stíhanie ideových oponentov a obmedzenie činnosti politických strán, ale aj občianskych spolkov a organizácií.

Pán Uhrík si kladie rečnícku otázku, na ktorú je naozaj ľahká odpoveď. Podpredsedom ĽSNS  kritizované mimovládne organizácie totiž robia presne to, čo im umožňuje právny systém každej demokratickej krajiny, teda aj Slovenskej republiky. Aj keď sa to populistom nepáči, dôležité je si uvedomiť, že Uhríkom kritizované mimovládky nerobia nič protištátne a už vôbec nie nič protiprávne. Práve naopak….

Hovoriť o tom, že podpredseda ĽSNS stavia vybrané subjekty do role neustálych kritikov, pričom pravdepodobne úmyselne opomína, že tieto organizácie robia omnoho viac (napr. že otvárajú verejnú diskusiu o dôležitých témach, že navrhujú konkrétne riešenia, vzdelávajú, publikujú, či poskytujú občanom pomoc), asi nemá veľký zmysel. Nakoniec, veď schéma, ktorú Uhrík v tomto prípade použil je klasická schéma manipulatívneho výberu a zaobchádzania s faktmi.

4)      Výstrel úplne mimo

„V Spojených štátoch sú to zahraniční agenti, v Rusku sú to zahraniční agenti, v Izraeli sú to zahraniční agenti. My sme chceli takýto návrh zákona spraviť aj na Slovensku… Ten návrh zákona chcel jedno jediné, aby sa priznali, z čoho sú platení, aby zverejnili svoje financovanie a všetky tie reklamy, Ľudia proti rasizmu a podobné nezmysly, ktoré šíria medzi ľuďmi, aby boli označené, že to nie sú informácie, ktoré robí skupinka nejakých nadšených Slovákov, ale že sú to propagačné materiály platené zo zahraničia“.

Pekné, akurát to nesedí. Pán Uhrík taktne zamlčal, že návrh ĽSNS tento problém neriešil. Oni totiž do parlamentu predložili návrh na označovanie „agentov“ v rámci zákona o neziskových organizáciách. Tí, čo sa vo veci aspoň trochu vyznajú vedia, že pod pojmom mimovládne organizácie sa na Slovensku rozumejú tri základné právne formy, ktoré upravujú registráciu, činnosť a kontrolu mimovládnych organizácií. Ide o nadácie, občianske združenia (OZ) a neziskové organizácie (NO). Kotlebovci navrhli označovať práve tie tretie. A keďže to sú hlavne nemocnice, domovy dôchodcov, domovy sociálnej starostlivosti, detské a materské centrá, bol to aj na náš parlament výstrel riadne mimo.

Aj keby kotlebovský návrh čisto teoreticky prešiel, žiadna z organizácií, ktoré pravidelne kritizujú extrémistické politické sily a konšpiračné médiá, by nemusela urobiť vôbec nič. Tento legislatívny paškvil by sa ich totiž netýkal, nakoľko sú registrované podľa iných právnych noriem. Za to v takej oblasti sociálnej starostlivosti, či ochrany kultúrneho dedičstva, by sa to agentmi Európskej únie, Nórska, Islandu a Lichtenštajnska len tak hemžilo. Väčšina poslancov NR SR si našťastie uvedomila absurdnosť toho, čo ĽSNS presadzovala a kotlebovský návrh parlament odmietol.

Na záver iba toľko, označovanie zo zahraničia financovaných mimovládnych organizácií ako tzv. zahraničných agentov je natoľko vážna téma, že sa jej budem podrobne venovať v niektorom z najbližších blogov. Považujem totiž za dôležité vysvetliť dôvody, prečo sa niektoré krajiny rozhodli ísť touto cestou, aj to, prečo si myslím, že to na Slovensku nie je vôbec potrebné.

Náš štát aj naše mimovládky majú stále čo zlepšovať. Veľmi nám napríklad chýba funkčný register mimovládnych organizácií. Čakajú nás tiež mnohé výzvy v oblasti zvyšovania transparentnosti i efektívnej kontroly občianskeho sektora. Čaká nás vážna, ale veľmi potrebná diskusia. Myslím, že si to dnes uvedomujú tak predstavitelia štátu, ako aj predstavitelia občianskych organizácií. Ja si v tejto súvislosti dovolím len skromne dúfať, že účastníci tejto blížiacej sa diskusie budú k faktom pristupovať s väčšou úctou a údaje o mimovládkach si budú overovať lepšie ako podpredseda ĽSNS.

Juraj Rizman
(Autor pracuje pre organizáciu VIA IURIS. Je tiež členom Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie.)

Teraz najčítanejšie

VIA IURIS

Snažíme sa zo Slovenska urobiť krajinu, kde ľudia nie sú voči moci bezmocní. Pomáhame ľuďom, vylepšujeme zákony, usilujeme sa o to, aby súdy, polícia a prokuratúra fungovali bez politických vplyvov.


Po 27 rokoch práce však už vieme, že nespravodlivosť je nadčasová. Preto tu chceme byť tak dlho, ako nás budete potrebovať.


Ak sa vám páči čo robíme, podporiť nás môžete cez náš web.