Denník N

#MeToo na Slovensku má presné a hrozné čísla

ilustračné foto: TASR
ilustračné foto: TASR

Chytil ma za zadok, mal nevhodné poznámky, posielal mi vtipy so sexuálnym podtónom. Časť verejnosti má pocit, že sa ozývajú ženy, ktoré chcú zaujať, ale reálne o nič nešlo, vraj sa nič nestalo.

Sociálne siete a weby zahltili svedectvá, voči ktorým by sme nemali ostať ľahostajní a tak sa vynára otázka: „kde boli tie ženy doteraz?“ Nemyslím si, že je namieste. Nie je, lebo aby človek hovoril o niečom, čo je intímne a zároveň ho zraňuje – a hovoril o tom navyše verejne, na to treba veľa osobnej odvahy. Fenomén mlčania potvrdzujú aj aktuálne čísla Indexu rodovej rovnosti, ktorý vyšiel len v týchto dňoch. Po prvý raz tak máme k dispozícii údaje o Slovensku v porovnaní s krajinami EÚ.

Tak napríklad: 17,8% žien na Slovensku, ktoré zažili fyzické a/alebo sexuálne násilie za ostatný rok* to nikomu nepovedalo. Európsky priemer je 13,4%. (*Dáta do tohto prieskumu zbierala počas roku 2012 Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) a prvýkrát boli zverejnené 21. novembra 2017. Do prieskumu sa zapojilo 42 000 žien z členských štátov EÚ. Na Slovensku to bolo 1 512 žien).

Diskusia o tom, kto a kedy nevhodne komentoval dĺžku sukne mladej kolegyne, vyzdvihol prednosti dámy na pošte za prepážkou, alebo dával sexuálne návrhy podriadenej v kancelárii na Slovensku doteraz takmer neexistovala. Naša spoločnosť sa ale nevie vysporiadať s ani oveľa závažnejšími spôsobmi násilia páchaného na ženách. Je totiž dlhodobo hluchá a slepá a celkovo imúnna aj pokiaľ ide o fyzickú agresivitu, nielen verbálne útoky.

Ani polícia, priatelia, kolegovia či sociálni pracovníci nemajú a ani nemôžu mať predstavu o aký veľký problém ide. „Až 47% žien v EÚ, ktoré boli svedkami násilia o tom, čo zažili nikdy nikomu nepovedalo,“ vyplýva zo spracovania dát z roku 2012.

Najaktuálnejšie dáta*:

Ukazujú, že násilie páchané na ženách je v európskej 28-ke pomerne rozšírené. V hodnotení krajín získalo Slovensko 30 bodov z celkového počtu 100. Čím vyššie číslo, tým horšia situácia. Celkové skóre EÚ je 27,5 bodu. ň

Rozmenené na drobné:

Percento žien, ktoré zažili fyzické a/alebo sexuálne násilie vo veku od 15 rokov: SK – 33,9%, EÚ-28 – 33,0%

Percento žien, ktoré zažili fyzické a/alebo sexuálne násilie za ostatný rok: SK – 9,9%, EÚ-28 – 7,8%

Percento žien so zdravotnými následkami spôsobenými fyzickým a/alebo sexuálnym násilím vo veku od 15 rokov: SK – 69,9% , EÚ-28 – 68,9%

Percento žien so zdravotnými následkami spôsobenými fyzickým a/alebo sexuálnym násilím za ostatný rok: SK – 33,9%, EÚ-28 – 32,9%

Percento žien, ktoré zažili fyzické a/alebo sexuálne násilie z viacerých strán (súčasný partner, bývalý partner alebo ďalšia osoba): SK – 40,6%, EÚ-28 – 37,4%

Percento žien, ktoré zažili psychické násilie zo strany súčasného alebo bývalého partnera: SK – 47%, EÚ-28 – 43%

Percento žien, ktoré zažili sexuálne harašenie: SK – 49%, EÚ-28 – 55%

Percento žien, ktoré zažili prenasledovanie: SK – 16%, EÚ-28 – 18%

                                                                                                                         *Dáta boli zozbierané v roku 2012

Dôvera v políciu by pomohla
Mnohé stigmatizované ženy o svojej traume mlčia a prípady tak ostávajú skryté. Evidované prípady sú len vrcholkom ľadovca. Obete násilia ale nebudú vyhľadávať pomoc polície ak jej neveria. Podľa Eurobarometra z roku 2016 na Slovensku dôverovalo polícii len 47% obyvateľstva, čo je v porovnaní s priemerom EÚ (vyše 70%) alarmujúco nízke percento.

Ako si pomôcť a kde hľadať pomoc
Obeti násilia nestačí iba dať kontakt na centrum pomoci, je to jeden z prvých krokov, ale nestačí. V roku 2015 u nás začala fungovať Národná linka pre ženy zažívajúce násilie. Pomoc nájdu na čísle 0800 212 212. Táto bezplatná linka poskytuje podporu aj v cudzích jazykoch. Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi je zriadená na čísle 0800 800 818 a prevádzkuje ju Slovenské krízové centrum Dotyk.

V Španielsku napríklad obetiam násilia pomáha aj „skrytá“ mobilná aplikácia Libres, prostredníctvom ktorej môžu obete komunikovať. Využívanou alternatívou (ktorú poznáme aj u nás) sú elektronické náramky permanentne monitorujúce pohyb násilníka cez centrálny systém. Dôležité sú aj miesta, kde sa môžu týrané ženy cítiť v bezpečí, kde dostanú právne rady, psychologickú pomoc a získajú dočasné zázemie aj pre svoje deti. Musia absolvovať „recovery program“, teda akýsi zotavovací program pod dohľadom trénovaných profesionálov. Bez toho nie je žiadna obeť domáceho násilia schopná plnohodnotne sa postaviť na vlastné nohy, nájsť si prácu a začať žiť odznova. Iste, všetko to stojí peniaze. Ale v konečnom dôsledku možno menšie, ako sú náklady spojené s odškodňovaním obetí, ich blízkych a celospoločenské straty, len veľmi ťažko vyčísliteľné.
Aktuálne by malo u nás fungovať 23 regionálnych poradenských centier, kde nájdu podporu ženy aj s deťmi. V útulkoch je k dispozícii asi 120 rodinných miest pre ženy a ich deti. Špeciálne útulky ani centrá pre obete sexuálneho násilia u nás nenájdete.

Ak vás čísla o tom, že na Slovensku máme problém stále nepresvedčili, tu sú reálne príbehy žien:

2002
Dianka a Milko prišli o život na Silvestra rukou svojho otca Miloslava Kontru († 28). Keď svoj šialený čin v Tušiciach dokonal, otočil zbraň proti sebe. Žiarlivý manžel všetko dokonale naplánoval s cieľom čo najviac ublížiť manželke Dane. Tá viackrát žiadala políciu o pomoc. Aj krátko pred tragédiu ohlásila, že sa jej manžel vyhráža zabitím. Európsky súd v Štrasburgu nariadil vyplatiť Dane Kontrovej 25 000€ ako nemajetkovú ujmu a 4300€ ako súdne trovy.

2006
V Neninciach Florián Zaťko zabil svojich dvoch synov – Markusa a Enrika a tiež ich mamu Žofiu. Média vtedy informovali, že Žofia opakovane kontaktovala políciu, hovorila o agresivite svojho manžela. V policajnej evidencii ale trestné oznámenie chýbalo. Florián Zaťko bol v tom čase tiež policajt. Svoj poľutovaniahodný čin zavŕšil nevydarenou streľbou do hlavy. Súd mu vymeral 25-ročný trest.

2012
55-ročnú Zuzanu Dzivú samopalom popravil exmanžel Milan († 57). Zuzana Dzivá nabrala odvahu, kontaktovala políciu, nebála sa hovoriť o vyhrážkach a prenasledovaní. Sudkyňa v roku 2009 (po tom ako Milan namieril Zuzane pištoľ k hlave, ona ho udrela po ruke a pištoľ vystrelila, no nezasiahla ju) rozhodla, že Dzivý pôjde do väzby. Zakrátko požiadal o prepustenie, ospravedlnil sa, nasľuboval hory-doly, ale hlavne, že nebude páchať trestnú činnosť, mariť ani ovplyvňovať trestné konanie a tak ďalej. Zaplatil kauciu a hoci prokurátor mu nenaletel, sudkyňa mu uverila. Dzivý sa dostal na slobodu a začalo sa peklo. Po rozvode exmanželku prenasledoval a zastrašoval. V prípravnom konaní svedčila proti nemu sestra, matka potvrdila, že je agresívny, znalecký posudok vyšiel v jeho neprospech. „Chcem povedať, že sa bojím o svoj život a som na sto percent presvedčená, že on mi niečo spraví,” uviedla Zuzana Dzivá v trestnom oznámení, ktoré polícia odmietla. Začiatkom roka 2011 podala trestné oznámenie, dokonca vyhľadala policajného prezidenta! To, čo nasledovalo potom je bezprecedentným zlyhaním súdu aj polície. Tri týždne pred svojou smrťou bola ešte pani Dzivá na polícii, kde ju údajne službukonajúci vysmial. V marci 2012 ju exmanžel surovo zabil.

2015
V tomto roku vyhasol život 43-ročnej Miroslavy Medňanskej zo Starej Turej. Jej vrahom sa stal Tibor (†45) – muž, s ktorým si sľúbila, že budú pri sebe stáť v dobrom aj v zlom. Zabil ju v sobotu, pár hodín predtým prijali na polícii oznámenie s tým, že si muža predvolajú v pondelok. Dagmar sa s ním chcela rozviesť, no to už nestihla.

2016                                                                                                                                                                                              45-ročnú Dagmar Chocholáčkovú zo Skalice, matku dvoch detí, zabil expriateľ Štefan Kiš († 37). Predtým ju napadol, prenasledoval. Exmanžel (na ktorého sa tiež v minulosti na polícii mala sťažovať) tvrdil, že Dagmar prosila niekoľkokrát pomoc aj políciu, no tá podľa jeho slov nekonala. Vraždu videla na vlastné oči ich dcéra.

Všetky tieto prípady majú podobné motívy, páchateľa, priebeh aj záver – obeť je mŕtva. Ale aj to, že úrady nekonali vôbec alebo nekonali včas a dostatočne razantne. Ale nesú v sebe aj rovnaký odkaz. Odkaz, že mužov a ženy zákona obete násilia nezaujímajú. Aj preto mnohé z nich mlčia, skrývajú svoje modriny, nehovoria o psychickom terore, ktorému čelia.

Dá sa to zovšeobecniť, ale vo svojej nahote sú to len ľudia: ženy a muži a nikto z nich by nechcel nič podobné zažiť na vlastnej koži, či na svojom blízkom. Napriek tomu im boli prosby o pomoc týchto žien príliš ľahostajné. Nekonali včas, alebo s dostatočnou vážnosťou, nekonali v záujme poškodenej osoby. Samozrejme, vynášať paušálne súdy nie je správne. Nie je to tak, že všetci sú rovnakí, či rovnako zlí a neschopní. Potvrdzuje to prípad Jany Osrmanovej († 31), mladej právničky, ktorú prenasledoval a neskôr v Trenčíne zavraždil bývalý železničný policajt Peter Belák († 42). Zavraždil napriek tomu, že polícia po ňom pátrala po celom meste. Po tom ako zastrelil Janu, namieril braň proti sebe. Pravdepodobným motívom bola neopätovaná láska.

3 roky a 8 mesiacov
V dňoch keď vznikal tento text sme sa dozvedeli, že bývalý starosta obce Višňové Jaroslav Bača dostal 20 rokov natvrdo. Za mreže ide preto, že po hádke dvomi výstrelmi z pištole zasiahol svoju vtedajšiu manželku Janu do hrude a ruky. Útok prišiel ako reakcia na údajnú neveru, poškodená žena sa chcela rozviesť. S vyhrážkami útočník pokračoval aj po streľbe. Žena má dostať odškodné vo výške viac ako 34 000€, zdravotnej poisťovni má odsúdený zaplatiť škodu vo výške asi 1300€. Prípad vzbudzuje nádej, že sa blýska na lepšie časy, no slová poškodenej po vynesení rozsudku mrazia: „Trochu ma mrzí, že vyše tri roky a osem mesiacov sme museli urputne bojovať za dosiahnutie spravodlivosti, ale nakoniec, chvalabohu, sa tá spravodlivosť preukázala…“
Tento prípad mal iný priebeh, šťastný koniec, no tiež zaráža, ako dlho si tu slobodne žil človek, ktorý tasil zbraň na ženu: v marci 2014 Bača srieľal, zakrátko bol vzatý do väzby, v septembri bolo trestné stíhanie zastavené a strelec preložený na psychiatriu. V novembri toho roku Generálna prokuratúra obnovila konanie, ale zatknúť ho už podľa zákona nemohli. Po roku, v októbri 2015 sa stal dobrovoľne pacientom psychiatrickej nemocnice a experti povedali, že netrpí žiadnou psychickou poruchou. Vo februári 2016 Baču prepustili, exmanželka požiadala o zvýšenú ochranu. Je november 2017.

Teraz najčítanejšie

Silvia Krpelanová

Vyštudovala Katedru žurnalistiky na FiF UK v Bratislave. Pracovala ako redaktorka v tlačovej agentúre SITA, denníku SME a TV Markíza (2004 - 2012). Zúčastnila sa programov: Visegrad Summer School (2006) Advanced European Media Training (2007), Tertio Milenio Seminar on Free Society (2007). Od septembra 2015 pôsobí v RTVS ako dramaturgička a moderátorka relácie Slovensko v obrazoch. Je autorkou Magazínu Bratislava región (Tourist Edition Look At It, 2017 a 2018), ktoré sú dostupne bezplatne v tlačenej aj elektronickej podobe TU. Zaujíma sa aj o témy spojené s rozvojom turizmu a aj preto s radosťou spolupracovala na vytvorení dvoch StoryMáp - Vínne cesty a Vianočné trhy pre región Centrope, ktorý zahŕňa Bratislavu a jej okolie a svojimi aktivitami podporuje rozvoj cezhraničnej spolupráce. Nájdete ich tu a tu. Spolupracuje s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE). Blogy inšpirované témami, ktoré Inštitút sleduje si môžete prečítať na tejto platforme.