Denník N

Kam odplával pán Profesor?

Tí, čo sa tajne pochechtávali, že pán Profesor zakotví aj tak na nejakom teplom miestečku na svojom milovanom ministerstve, mali pravdu iba čiastočne. Na teplom zakotvil, ale nie na ministerstve. Ťažko povedať, čo je vlastne horšia správa – či to, kde vlastne zakotvil, alebo to, v akých aktivitách pokračuje.

Namieril si to totiž priamo medzi učiteľov – budúcich. A to nikde inde, ako na Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského. Blahoželáme. Táto fakulta si za posledné roky natoľko „vylepšuje“ svoj kvalitatívny kredit nielen medzi pedagogickými fakultami Slovenska, ale aj medzi fakultami UK, že si skutočne môže dovoliť prijať do svojich radov pána Profesora. Odborníka na neidentifikované pedagogické činnosti, keďže pán Profesor vo svojom živote toho veľa nenaučil. Pýtam sa: ako si môže dovoliť pedagogická fakulta s kvalitnou minulosťou a rozpačitou prítomnosťou zamestnať človeka, ktorý okrem pochybne nahonobeného titulu nemôže ponúknuť svojim študentom nič viac? Pritom ide o fakultu, ktorej klesajú čísla prijatých študentov – minimálne skutočne dobrých študentov. Ako si môže dovoliť fakulta (ktorej počet dobrých pedagógov za posledných pár rokov rapídne klesá aj vinou čudesnej personálnej politiky vedenia fakulty) prijať človeka, ktorého morálny profil utrpel niekoľko neodškriepiteľných faciek? A hoci je neuveriteľné, že ešte stále na PdF UK existujú katedry s excelentnými výsledkami, ako hudobná či výtvarná veda, logopédia, sociálna práca, sú to len ostrovy potápajúce sa v egu „vyvolených“. A pán Profesor? Ten sa na katedre pedagogiky vyníma ako tie jeho pečiatky na ministerskom úrade. Titul profesora technológie vzdelávania je asi taký excelentný, ako celá technológia vzdelávania. Priatelia, uvažujme! Vzdelávanie a výchova nepotrebujú v prvej línii žiadne technológie ani experimentálne manažmenty. Potrebujú reálnych, živých učiteľov a vychovávateľov, ktorí budú chcieť robiť túto prácu a budú ju chcieť robiť dobre. A budú ju vedieť robiť dobre. No ale – v dnešnej pohnutej dobe výkonu a peňazí – nestačí budúcich učiteľov učiť teóriu. Prezentovať a poučovať, bez vlastných praktických skúseností a prepojenia s reálnym kontextom, toto všetko je už také smiešne, až je to na zaplakanie. Slovenská pedagogika zaspala na Komenského vavrínoch, a to je už pekných pár sto rokov. Je smutné počúvať od samotných študentov pedagogiky, kto a prečo pedagogiku študuje a kto a prečo ju robiť (ne)bude. Zabrzdime a spamätajme sa! Ak skončia na našich pedagogických fakultách míľniky politických samovrážd, ako je pán Profesor, a egomaniaci v akademických funkciách sa budú realizovať vo svojich mocenských počinoch, dožijeme sa iných skvelých zajtrajškov. Pretože, obávam sa, inak to už v tejto krajine nebude.

Teraz najčítanejšie

Silvia Dončevová

Sociálna pedagogička, Katedra pedagogiky a andragogiky, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Na spestrenie voľného času aj supervízorka pre pomáhajúce profesie a mediátorka v rodinných a pracovných sporoch, v úplnom utajení inštruktorka port de bras a yogy. Ak sa podarí dobre sa zašiť, vášnivá čitateľka.