Denník N

Náš statočný robotník Fico

Fico v nočnej
Fico v nočnej

Buďme aspoň trošku milosrdní a uznajme, že odvaha, s akou sa premiér vrhol do „nočnej“ v Lozorne, si vyžaduje istú mieru pochvaly. Ísť si dobrovoľne po takú spŕšku paródií, aké v krátkom čase vyprodukoval slovenský internet, je totiž predsa len dosť odvážne.

Ale vážne. Premiér zrejme zahájil novú vlnu marketingovej stratégie, kde sa „označenou škodnou“ určenou na riadený odstrel stávajú podnikatelia. Čiže tí vypasení milionári v drahých autách, ktorí nechcú dať robotníkom vyššie mzdy, ani nočné, sviatočné či víkendové príplatky. A on, sám najvyšší, im ich dá. Teda presnejšie povedané – nie ON a nie DÁ. On k tomu prinúti zákonom tých podnikateľských cudzopasníkov. Premiér totiž žije vo falošnej predstave, že všetci podnikatelia sú ako tí jeho, čo sa s pomocou jeho vlastnej hlavy na úkor iných obohacujú.

Je až neuveriteľné to trápne divadlo, ktoré s nami pán premiér hrá. Výška miezd, ale aj odmien a príplatkov je totiž v mnohých oblastiach dávno vyriešená samotným trhom práce. V situácii, kedy mnohé firmy len horko ťažko získavajú pracovné sily už dávno musia (a tak to má byť) motivovať svojich ľudí všetkým možným – vrátane platov, odmien a príplatkov. V konjunktúre, ktorú práve v tomto období prežívame je to prirodzené a správne.

Žiaľ, tak ako žiadny kopec donekonečna nestúpa, ani konjunktúry netrvajú večne. A keď prídu horšie časy, a to prídu, ocitnú sa firmy v opačnej situácii. Klesne dopyt po tovaroch, klesnú zákazky, zníži sa výroba, klesne dopyt po pracovníkoch a klesnú možnosti na sociálne balíčky. Mnohé firmy neutiahnu trináste platy ani kadejaké, dnes abnormálne nastavené, príplatky. Pre mnohých budú dnes nastavené podmienky neudržateľné, čo krízu len prehĺbi. A tak to, čomu dnes premiér rád hovorí, že „ekonomike sa darí, musíme dať ľuďom“, samozrejme z cudzieho, môže v horších časoch nejednému zamestnávateľovi zlomiť väzy. O ďalších dôvodoch, pre ktoré sú príplatky v navrhovanej forme nesprávne, koho ako postihnú a prečo ich nepodporím (hoci v programe SaS sa príplatkom venujeme, no nie takto), som písala tu.

Zodpovedný politik by preto nikdy nemal naskakovať na takú vlnu, ako dnes predvádza premiér a jeho tím. Chystá tým totiž pascu pre celú krajinu a všetkých jej obyvateľov. Okrem toho, že zamestnávateľom zvýši náklady o miliardu eur, čo sa prejaví na zvyšovaní cien, nám chystá pascu, ktorej sklapnutie môže mať devastačné účinky na celý  systém.

Smutnou pravdou je, že s takouto populistickou politikou sa len ťažko súperí. Je to voda na mlyn populistov a ich „mediálnych mágov“. Chce to totiž veľkú odvahu v takto nastavenej hre povedať: Nie, pán premiér, to, čo presadzujete a čo hovoríte, nie je správne, dokonca je to z dlhodobého pohľadu škodlivé. Takto nastavené sociálne balíčky sú neudržateľné, majú byť výsledkom fungujúceho trhu, a nie vašich zákonov. Chce to odvahu preto, lebo potom sa treba pripraviť  čeliť kritike, že vy ľuďom nechcete dopriať, čo si zaslúžia. Ťažko sa vyrovnať populistovi, ktorý síce býva v luxuse daňového podvodníka, ale ak treba, je nočným robotníkom, inokedy šoférom, baníkom či inak sa predvádzajúcim divadelníkom alebo sprievodcom štátnych radkýň.

Najabsurdnejšie na tom celom je, ako falošne sa pri tom premiér tvári. Ak sa totiž ekonomike darí a chce ľuďom z toho úspechu dopriať, mal by znížiť dane, zjednodušiť a znížiť odvodové zaťaženie, zjednodušiť a zlacniť zamestnávanie. Vtedy by ľudia zarobili v čistom viac bez toho, aby sa zvýšili zamestnávateľom náklady a tie sa premietli do zvýšených cien. Takýchto a mnohých ďalších pák má niekoľko, no on radšej siahne do vrecka zamestnávateľom, pretože aj z takéhoto opatrenia štát nepríde skrátka – dve tretiny z týchto peňazí totiž neskončí v peňaženkách, ale v štátnej kase. Tomu štátu, ktorému sa darí a chce sa deliť.

Druhou absurditou je, že vôbec nerieši platy, ktoré má priamo v gescii. Teda platy učiteľov, zdravotných sestier či zdravotníkov. Tí čakajú na príplatky nadarmo. Mnohí nedostávajú ani minimálnu mzdu.

Fico a jeho vlády boli dlhé roky v akomsi údržbárskom režime, ktorý sa sústreďoval najmä na pokojné vyciciavanie štátneho rozpočtu a eurofondov, pričom ekonomika najmä vzhľadom na dobré čísla celej Európy a sveta šliapala relatívne dobre. Dokonca niektoré opatrenia, ktoré vláda presadila, jej aj pomáhali.

A vidíte. Stačili jedny spackané voľby do VÚC a premiér sa počas týždňa, čo si z nich lízal rany, vynoril ako iniciátor moderného triedneho boja, kde on je na strane utláčaných zamestnancov a podnikatelia sú tí utlačovatelia. Veď hrdinov, čo akože chránia slabých nikdy nie je dosť.

V okolitom prostredí sa pritom nič nezmenilo. Všetky ukazovatele sú rovnaké, alebo dokonca lepšie. Zmenilo sa iba to, že premiér prehral jedny čiastkové voľby a upadajúca SNS mu v panike v týchto hlúpostiach konkuruje.

A hneď ide účtovať. Problém je len v tom, že účty nebude platiť on a jeho tím, ale jedného dňa celá krajina, vrátane dočasných premiérových kolegov z Lozorna.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Jana Kiššová

Som poslankyňou Národnej rady SR, predsedníčkou Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti a podpredsedníčkou strany. Venujem sa hlavne podnikateľskému prostrediu a jeho zjednodušovaniu. Mojím cieľom je odbúrať z neho nezmyselné povinnosti a šikanu, finančnú záťaž, byrokraciu a škodlivé bariéry. Poukazujem na potrebu rovnakého metra pre štát a podnikateľov a potrebu podporovať strednú vrstvu. Slobodu považujem za jednu z najvyšších hodnôt. Rovnako ekonomickú aj osobnú. Som presvedčená, že sú to nevyhnutné podmienky na to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. O tomto všetkom píšem. Verím, že aj moje príspevky si tu nájdu svojich čitateľov :-).