Denník N

Staviame v Kocúrkove (Úvod do širšieho cyklu)

V škole nás učili, že každý príbeh má úvod, jadro a záver. Náš príbeh stavania domu má úvod, začiatok jadra, potom nápravu úvodu, potom ponaučenie z krízovej situácie, dokončenie úvodu, potom doplnenie úvodu a nakoniec prehodnotenie celej situácie s tým, že celý úvod aj tak nestíhame a treba už riešiť niečo ďalšie. Skratka je to veľmi poučné, pravidelne dosahujeme víťazstvá v malých čiastkových bitkách, pričom neskôr zisťujeme, že sme ešte nevyhrali, len sme sa zase niečo nové naučili a zužitkujeme to niekedy nabudúce, ak to teda prežijeme. Rozhodol som sa tento pekný príBeh na dlhú trať postupne zaznamenať s tým, že možno to niekomu pomôže (ak máte otázky, rád zodpoviem ak budem vedieť) a možno sa niekto zasmeje.

Tento blog je čistá psychohygiena. Za ten čas, čo budujeme vlastné bývanie (aj keď je to ešte len rok), sme už toho toľko pozažívali, že človek má chuť sa vyrozprávať. Lenže potom netočí o ničom inom, len o tom, v akom čudnom svete to občas žijeme. A to je už nuda, omieľať jednu tému. Preto som a rozhodol to dať na papier… teda monitor. Snáď to nebude len ďalší návod na stavbu domu, ale pridám aj niečo nové a možno sa aj zasmejeme. Je to príjemnejšie ako plakanie. Názov blogu som vedel už dávno. Teda – Staviame v Kocúrkove. Kocúrkovom nemyslím obec kde budeme bývať, tá práveže vyzerá dosť normálne. Kocúrkovo v našom prípade tvoria úrady, inštitúcie a občas aj vykonávatelia rôznych remesiel. V úvodnej časti si zaspomínam na kúpu pozemku, kúpu projektu a začiatky vybavovania stavebného povolenia. Hneď na začiatku chcem upozorniť, že podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná a nikoho konkrétneho tu neopisujem. Preto sa nemôže uraziť a ani ma žalovať. Niektoré veci sú predsa tak absurdné, že sa v skutočnosti ani nemohli stať 😊

Prečo vlastné bývanie? Vždy sme chceli mať vlastné miesto pre život, o ktoré sa budeme starať. V Bratislave žijeme už 6 rokov a boli sme v štyroch nájmoch. Zažili sme rôznych domácich (teraz máme napríklad ukážkových, ale predtým to ideálne nebolo) ale človeka už nebaví každý druhý rok sa niekam presúvať. O dome sme snívali už dlho, niekoľko rokov sme sa pripravovali na rekonštrukciu domu, ktorý spoluvlastníme, ale neskôr sa ukázalo, že ho vlastne prerábať nemôžeme a bol nám ponúknutý ďalší „nájom“ v izbe. V dome ktorý spoluvlastníme. Super. Tak sme chceli kúpiť dom, keďže myšlienka na záhradku a svätý pokoj mimo králikárne z panelov sa už usadila v hlave. Snaha to bola chvályhodná a videli sme rôzne domy. Väčšinou však zrelé na rekonštrukciu (pričom nikdy neviete úplne isto, či konštrukcia domu neskrýva časovanú bombu), prípadne nie úplne šťastne zrekonštruované, prípadne domy uprostred rekonštrukcie ktorú majiteľ v polovici zanechal. Ak sme už našli dom, ktorý vyhovoval, tak buď stál ako palác (majitelia si zjavne zarátali aj náklady na dovolenky za posledných päť rokov plus si chceli kúpiť iný a väčší dom plus auto), alebo nemal pozemok. Vďaka jednému „bezpozemkovému“ domu sme ale objavili aspoň lokalitu, v ktorej sme chceli bývať. Keď sa už dlho nedarilo nájsť vhodného kandidáta, niekde vznikla myšlienka, že prečo si dom nepostaviť. Nakoniec to nie je oveľa drahšie ako kúpa domu, je to len zložitejšie. Na druhej strane si ale človek môže určiť, čo bude ako vyzerať a keď sa to podarí, je všetko nové. Takže bum, ideme stavať. Priatelia a známi sa na nás pozerajú s uznaním, ale zároveň s občas neskrývaným počudovaním, že sa nám do toho chce. Poznám ľudí, ktorí sa chystajú stavať už 10 rokov.

Najskôr bolo treba kúpiť pozemok. Tu sme mali šťastie a veľmi si to vážime. Hneď prvá etapa bola veľmi rýchla a skoro až nudná, ostatné to viac ako vynahradili. Prvý pozemok, ktorý sa mohol hodiť sme išli pozrieť autom. Keď sme na ňom stáli, volal som realitke. Tá za chvíľu potvrdila, že je ešte voľný. Realitný agent bol profesionál a svoj zisk si plne zaslúžil. Všetko vybavil, my sme platili len poplatky za kataster a to bolo všetko. Problém robila banka, ktorá prekvapivo nechcela financovať 100% hodnoty, len 70%. No, boli sme trochu naivní. Keďže sme vlastné peniaze chceli nechať na zariadenie, potrebovali sme dostatočný kolaterál. Keď bude mať stavba dostatočnú hodnotu, kolaterál sa môže opäť vyňať a ručiť sa bude len pozemkom a domom. Ďakujem bratovi a mame, ktorí nám v tomto významne pomohli a bez nich by sme nič nestavali. Cena bola férová, kupovali sme záhradu medzi dvomi domami, výmera bola akurát a cena bola síce ako za ornú pôdu, ale inžinierske siete boli hneď pri pozemku. Dobrá konštelácia.

Ešte predtým ako sme potvrdili kúpu pozemku, vybrali sme projekt nášho vysneného domu. Nechceli sme platiť architekta a preto sme kúpili hotový projekt domu, ktorý sa nám páčil a ktorý sa podľa všetkého zmestil na pozemok (výraz „podľa všetkého“ je úplne na mieste, pretože sme neskôr dva krát zistili, že pozemok má iný pomer strán než nám povedali). Komunikácia s firmou, ktorá katalógové projekty ponúka, bola na začiatku úplne v poriadku. Uhradila sa záloha, do piatich dní bol projekt pripravený na prevzatie a doplatenie. Ešte predtým, ako sme potvrdili objednávku, sme získali súhlas od susedov na stavbu konkrétneho domu, keďže nám záleží na korektných vzťahoch. Okrem toho sa zdalo, že keď sa dá vedľa domu garáž, odstupy od kraja susedného pozemku nebudú úplne v poriadku a dáky ten meter tam chýbal. Našťastie susedom to nevadilo a tým pádom sme potvrdili biznis aj pre realitku aj sériového producenta stavebnej dokumentácie. Projekt stál 935 eur, už aj s garážou a čističkou vody. Na stole vo firme nás čakalo približne 5kg ťažká a 70cm vysoká kopa dokumentácie. Pôvodne som si myslel, že to je preto, aby sme mali pocit, že sme za skoro liter ťažko-zarobených peňazí dostali adekvátne ťažko odnesiteľnú kopu dokumentácie. Hovoril som si, načo mi sú tri kópie projektu na stavebné povolenie a ďalšie tri kópie toho istého projektu v podobe na realizáciu? Veď to asi ani nevyužijem. Oh bože, to boli časy keď som bol ešte naivný. No a niekedy v tomto čase sa začala skutočná sranda.

Keď sme vyberali projekt, dôležitá bola výmera domu, dispozícia a samozrejme – cena. Na stránke predajcu sériovej projektovej dokumentácie bola vždy aj cena, za ktorú sa dom dá postaviť. V tomto prípade to bolo zhruba 97 – 98 tis. EUR, na kľúč. Na kľúč znamená, že si už máte len doniesť nábytok a dokúpiť kuchyňu, inak to máte komplet zariadené a funkčné. Z toho sme vychádzali. Prvá chyba. Samozrejme, niektorí dodávatelia radi píšu ceny bez DPH, lebo to vyzerá lepšie. Veď väčšina občanov stavajúcich domy DPH naplatí, že? No prd, samozrejme že platí a 20% naviac pri rozpočte 100 000 je suma za ktorú chodíme do roboty aj dva roky. Takže som si samozrejme ešte pred objednaním projektu overil, že suma je s DPH a že nijaké „dodatočné náklady“ nehrozia. Z tejto ilúzie som vytriezvel, keď som si dal urobiť „bajočko“ ponuku u tej istej firmy na zhotovenie domu, lebo oni nie len rysujú ale aj stavať vedia. Pri zaslaní ponuky však zrazu svietila v kolonke „spolu“ suma 120 000 EUR. No, trochu som zbledol. Ešte raz som si overil, či sú ich oficiálne ceny na stránke s DPH, oni to tam totiž radšej nepíšu. No dozvedel som sa, že je to s DPH aj ta pôvodná suma, ale že to je cena „od“, teda z najlacnejší materiálov (tipoval by som lepenku a odpadové drevo) a že to teda je na mne že ako to chcem. Že bola nová vyhláška a že sú tam dáke izolácie naviac a tak. Hm. Kto by nechcel izolácie zo zlata doma?

Nenechal som sa ale znechutiť a povedal som si, že firmy zjavne dávajú aj 20% vatu na ponukové ceny, aby bolo z čoho zjednávať (fakt som tomu chcel veriť). Radšej som sa začal venovať podstatnejším veciam a tým bolo vybavenie stavebného povolenia a stavebný dozor. Nechcel som totiž nechať nič na náhodu. O tom, ako som vyberal dozor a stavebné firmy si povieme nabudúce. Teraz pár slov k stavebnému povoleniu. Naozaj len pár, lebo kto by čítal 10 stranový blog.

Návodov na stavebné povolenie resp. na získanie všetkých podkladov nájdete po internetoch viac. A sú naozaj dobre urobené. Problém je v tom, že vás nič nemôže pripraviť na to, čo sa udeje v praxi, hlavne ak ste to ešte nerobili. Máte zoznam podkladov, ktoré potrebujete pre stavebný úrad. Poviete si – no tak si postupne vybehám pečiatky. Nemôžete sa viac mýliť.

Hneď na úvod potrebujete stanoviská od firiem, ktoré by mohli mať siete v miestach kde budete stavať. To zahŕňa elektrárne, vodárne, plynárne, dáke tie internety a podobne. Potrebujete potvrdenie, že v danom mieste nič neprekopete. Správcovia sietí reagujú rôzne. U niektorých to vybavíte z domu, zašlete len katastrálnu mapu, označenie pozemku a oni si to pozrú a obratom vám dajú pečiatku, samozrejme za drobný bakšiš. Ešte vám to aj nakreslia. Inde musíte trafiť úradné hodiny, prísť na určené miesto, tam vám to slávnostne zakreslia a oznámia vám, že to ešte nie je kompletné stanovisko, že ešte potrebujete ďalšiu pečiatku, ktorú ale môžete získať keď napíšete na určitý email. Takže napíšete email. A nič sa nestane. Tak zavoláte a zistíte, že im nič neprišlo, pretože vám dali zlý kontakt. Pretože ani v rámci jednej firmy nie sú schopní dať vám poriadny kontakt na ich kolegu, ktorý vám zariadi čo treba. To sa už máte na pozore.

Namiesto toho, aby ste si odškrtávali položky v zozname potrebných vyjadrení a pečiatok, ďalšie vám tam pribúdajú. A keby len pribúdajú. Sú potrebné ďalšie platené služby a postupne začínate akceptovať fakt, že pár sto eur hore dole za inžiniering, zákresy a prkotinky bez ktorých sa nepohnete sú normálnou súčasťou procesu. Keď už teda vysvetlíte domácemu rozpočtu, že peniaze, ktoré mali ísť na chladničku idú na „zakreslenie situácie“ či „projekty prípojok“, zistíte, že ešte potrebujete človeka, ktorý vám to urobí. A nie každému sa chce trepať sa 25km za Bratislavu a tak si vypýta sumu, ktorú odmietnete. Aspoň teda tak som chápal tie ponuky. Som si zmýlil povolanie. Kreslenie výkresov za 3 –  4 stovky? Hneď si idem ceruzky nakúpiť. OK, sú to pekné výkresy a tí ľudia sú odborníci. A bez toho vám stavebné povolenie nedajú.

Tu niekde som začal zisťovať, že kúpou projektu domu som si nezabezpečil všetko čo som potreboval, ale iba začiatok. Moje jediné šťastie bolo, že firma čo nám robí dozor robí aj inžiniering a vedia pekne kresliť. Preto som okrem obehávania inštitúcií, rokovaní s tromi stavebnými firmami, komunikáciou so starostom a stavebným úradom nemusel ešte osobitne riešiť človeka na inžiniering. To bolo super, lebo človek ešte aj do roboty musí chodiť a o domácnosť sa starať. Čo som ale musel riešiť bolo opäť to, že kúpou projektu sa nič neskončilo.

… no dáko sa nám pretiahol ten úvod. Takže ho dokončíme nabudúce ok?

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Mikulík

Som slušný človek s veľkou hubou :) (dovolil som si citovať klasika).