Denník N

Patrí Zem a vek na hodinu slovenčiny?

Učiteľka slovenčiny na gymnáziu v Košiciach ukázala žiakom časopis Zem a vek. Rozvírilo to hladinu. Na učiteľských fórach čítam, že výchova ku kritickému mysleniu znamená priniesť názory oboch strán. V novinách sa špekuluje, či má ministerstvo viesť zoznam zakázaných (či dovolených?) tlačovín. Podľa mňa je to celé zle.

Učiteľka slovenčiny na gymnáziu v Košiciach priniesla žiakom na hodinu časopis Zem a vek. Okolnosti: študenti mali písať sloh na tému vojna, pani učiteľka im k tomu priniesla článok z .týždňa, obrázok na obálke zo Zeme a veku a pustila im k tomu Michaela Jacksona (Heal the World).

O celom prípade máme primálo informácií. Z toho, čo sme sa dočítali v novinách vidím (možný) problém v dvoch veciach:

Po prvé. Zdá sa, že pani učiteľka to zobrala príliš povrchne. Jeden článok z jednej strany „názorového spektra“, druhý obrázok z druhej strany a pieseň vhodná skôr na súťaž, kde všetky účastníčky podporujú svetový mier… A teraz, milí študenti, píšte sloh o vojne a mieri. Obávam sa, že v tomto nastavení sa ku kritickému mysleniu študenti nepriblížia.

Po druhé. Spracovanie článku redaktormi rieši otázky, či ukázanie časopisu mohlo alebo nemohlo zanechať v študentoch (negatívne) stopy a či také niečo má byť ministerstvom dovolené. Obávam sa, že takto sa k riešeniu problému nepriblížime.

Problém časopisu Zem a vek na hodine slovenčiny podľa mňa vzniká vtedy, ak ho prinesiem ako jednu stranu názorového spektra. (Len pre upresnenie: netvrdím, že na gymnáziu v Košiciach sa to takto stalo stalo – o tom nemáme dostatok informácií.) Lapidárne povedané, ani Mein Kampf nemôže zodpovedný učiteľ  na hodinu priniesť ako jednu stranu názorového spektra. Stranou názorového spektra nemôže byť podpora vojnovej propagandy agresora, ktorý môže v blízkej budúcnosti rozpútať svetový konflikt a/alebo ohroziť našu krajinu a jej ústavné zriadenie.

Stokrát opakovaná lož sa totiž nestane pravdou zrazu – akože 99-krát vieme, že je to lož a na stý krát zrazu uveríme. Niekde medzi tým je tých 98 prípadov, kedy lož necháme zaznieť ako jednu stranu názorového spektra.

Tragédiou a skutočným nebezpečím by bolo, ak by tomuto jednoduchému scenáru nerozumejú učitelia na gymnáziách, dospelí občania a elity národa. A tento problém nevyrieši žiadny ministerstvom opečiatkovaný zoznam dovolenej či zakázanej literatúry. To musí vedieť rozoznať a zvládnuť každý, kto chce byť hoden mena učiteľ. Našťastie, aj takých máme v zborovniach niektorých gymnázií. 

Teraz najčítanejšie