Denník N

Jedlo na turistiku

Posledné roky som pochodil na horách Európy, Južnej Ameriky a Ázie stovky kilometrov. Viacerí z vás sa ma pýtajú, aké jedlo si brávam na túry. Kým pred rokmi to bolo celkom bežné, čo si beriem, stále vylepšujem.

Počas dlhodobých ciest si na jedlo môžete kúpiť to, čo v danej krajine majú. Keď som už bol 4 mesiace na cestách, zo zásob z domu mi dávno nič neostalo.

Rozpis jedla na túru na ľadovec Južný Inylček v Kirgizsku, ktorú som si niesol v ruksaku (18 dní, cez 200 km, leto 2011)

  • Raňajky: 800g ovsených vločiek, 500g sušených hrozienok, 200g sušené marhule, 200g orechy, 500g cukor
  • Obed: 3 veľké kirgizské chleby, 1,45 kg nutelly (700+750g), 1kg jabĺčok
  • Večera: 4 instantné zemiakové kaše, 10 wifónov, 8 mrkiev, 2 cibule, 4 rajčiny, 800g cestovín, 2 konzervy tuniaka
  • Pitie: Čaje a citrón
  • Myslíte, že to stačilo? Nie. Ak by nebolo ruských horolezcov, ktorí úspešne vystúpili na Pik Pobeda a chystali sa odlet helikoptérou, a dali nám asi 5 kilogramov jedla vrátane 2 kilogramov zavareného mäsa, posledné dni by sme boli asi trošku hladní.

Veru, nebola to až taká sláva. I keď sú aj extrémnejší borci. Poznám chalana, ktorý chodí na bicykli po celom svete, aj skrz púšte a je schopný si za jedlo zobrať 100 wifóniek a to má na niekoľko týždňov. Alebo raz aj prezentovali chalani, čo na skladačkách išli okolo Islandu. Tiež boli na wifónkach. A to veru nie je žiadne lákadlo a ani labúžo. Je lepšie mať niečo lepšie.

Postupom času pridávam do výbavy viac orechov a sušeného ovocia, do budúcna na dlhé túry vymením cukor za med alebo ďatlový sirup. Párkrát som skúšal aj dehydrovanú stravu, ktorá i keď stojí pomerne dosť, chutí dobre a je to isto lepšie ako jednoduché sáčkové hovadiny.

Posledný rok som začal na túry brávať manu – prášok, ktorý zriedite s vodou a pijete. Je to plnohodnotná náhrada jedla (majú ju práškovú i už aj tekutú). Skúšal som ju najskôr doma, potom na 3 dňovú, 5 dňovú a neskôr aj 8 dňovú túru. Hlavou výhodou považujem: pri mane nemusím brať varič (je ľahká a ušetrím váhu), chutí dobre (konzistencia a chuť asi najbližšie by som prirovnal k palacinkovému cestu), dobre mi trávi (je ľahká a nikdy som necítil, že by mi bolo ťažko), nikdy som nepociťoval hlad (i keď odporúčajú tuším až 1,5 litra ak by som chcel piť iba manu – tak i keď som mal ráno 300 ml, poobede 450 ml, tak večer na konci dňa som mal stále energiu a žiadny hlad). Teda, vždy som manu ešte dopĺňal orieškami, sušeným ovocím alebo čokoládou. Čisto na mane som ešte nebol, lebo jedlo a ovocie mám príliš rád :). Ale beriem to ako výbornú náhradu stravy na túry, alebo aj do mesta či keď má človek limitovaný čas a chce zjesť niečo zmysluplné. A ešte nie som taký macher aby som si namiešal vlastný prášok. Keď som o túrach napísal do many, tak mi poslali jedno extra balenie s tým, nech ochutnám aj novú manu a aby som ľuďom hovoril aj zľavový kód, ktorým je moje priezvisko (na konci článku). Keď ho na stránke mojemana.cz  napíšete pri objednávke, získate 100 KČ zľavu. Ak chcete vyskúšať, tak sa to oplatí. A že manu pije už dosť ľudí, zistíte aj tu.

Ak prídete na niečo lepšie, budem rád, ak napíšete.

Text a fotografie: Michal Knitl

Teraz najčítanejšie

Cestou Necestou

Inšpirujeme ľudí cestovať na všetky svetové strany a spoznávať nepoznané. Organizujeme viac ako 50 cestovateľských podujatí vo viac ako 15 mestách Slovenska. Prostredníctvom Expedičného fondu podporujeme cestovateľské expedície. Chceš sa inšpirovať, prezentovať alebo plánuješ dobrodružnú expedíciu? Viac na: www.cestounecestou.sk