Čas letí ako blázon a už tu máme druhú adventnú nedeľu. Zmocňuje sa vás už stres, že nestíhate nakúpiť, upratať, napiecť? Všetci máme radi, keď je na Vianoce všetko tip-top. Ale najkrajšia je aj tak tá atmosféra, ktorá sa do domácností vkradne, ani nevieme ako…

Minulú nedeľu som zverejnila prvú časť,  v ktorej som vyspovedala nového „Filana“ Rudolfa Hrčku, kráľovnú slovenských ľúbostných romancí Janu Pronskú a dámu nemeckej historickej literatúry Sabine Ebert. Článok nájdete tu.

Nabudúce, tretiu adventnú nedeľu 17. 12., nasledujú Helena Murčeková a Lucia Sasková.

No a na štvrtú adventnú nedeľu pripadá už Štedrý deň :)

Dnes teda skočíme na vianočné slovíčko k Ľubici Mišíkovej a Kataríne Gillerovej. Aké sú ich sviatky, čo rady robia a čítajú?

Ľubica Mišíková

Takmer všetci vieme, že séria Twilight od Stephenie Meyer vznikla na základe toho, čo sa autorke prisnilo. Ale asi málokto vie, že aj u nás žije spisovateľka, ktorá vymyslela príbeh na základe sna. Takto vznikla jej prvotina Milosť pre Gregora Mocha. Ale až keď Gregora Mocha uvidela sedieť na schodíkoch katovho domu v Trenčíne, pochopila, že náhoda to nebude, a začala konať. Dnes má na konte tri knižky a pomaly pracuje na štvrtej – o Vikingoch. Mišíková miluje históriu a nachádza také zaujímavosti, až ju mrzí, že sa o nich neučíme. Vieme viac o gréckej mytológii ako o tej našej, lepšie poznáme deijiny Anglicka, než naše… A tomuto podriadila svoju tvorbu.

1. Ako u vás prebiehajú vianočné sviatky?

Klasika. Najprv zhon, aby sa všetko stihlo upratať, navariť, napiecť, vyzdobiť. Nasleduje slávnostný sľub, že na budúci rok to urobíme inak a bez zhonu. Samozrejme, že vždy na „budúci“ rok je to presne takisto. 23ho večer robíme stromček a štedrovečerný zemiakový šalát. 24ho dodržiavame pôst a takí vypostení prejdeme za dopoludnie všetky cintoríny, aby sme posvietili svojim blízkym. Poobede varíme kapustnicu a smažíme ryby. Potom zasadneme k stolu. Pomodlíme sa, dodržíme všetky známe vianočné zvyky, navečeriame a vtrhneme sa pod stromček, kde má každý niečo – aj naše dve mačky a pes.

2. Utkveli vám niektoré Vianoce silno v pamäti? Prečo?

Áno. Vianoce, ktoré sme strávili v martinskej nemocnici, kde bol hospitalizovaný manžel. Bol to pekne mrazivý a zafujavený december, takže meškali všetky vlaky a hádam do pol desiatej večer sme na stanici čakali na nejaký, ktorý pôjde. Domov sme prišli okolo polnoci, a bolo po Vianociach. Pár dní po Novom roku manžel zomrel, tak opatrujem svoje posledné spomienky s ním pri nemocničnom stromčeku…

Mám však aj veselšie nezabudnuteľné Vianoce. Jedny sviatky bol manžel na PN, a keď som šla do práce, dostal príkaz: „Daj prať záclony a do práčky nasyp kypriaci prášok. Kolegyne vraveli, že záclony sú potom belšie.“ Keď som prišla domov, bolo vypraté a celý dom voňal po perníkoch. Vysvitlo, že pre chlapa je kypriaci prášok ako kypriaci prášok a tri práčky záclon vypral s kypriacim práškom na perníky. Záclony boli čisté a Vianoce voňavé. Ešte dlho po nich bolo v dome cítiť arómu perníkového korenia.

3. Aký darček od Ježiška vás potešil najviac?

Darček na ktorý nezabudnem. Mala som 6 – 7 rokov a dostala som krásny drevený nábytok pre bábiky. Bielomodrú kuchyňu a izbičku. Taký starodávny, vyrezávaný. Musela som ho veľmi chcieť, lebo ma otec fotil, keď som ho vyberala z krabičky. Fotka stará 50 rokov, trochu zažltnutá, ale ten blažený výraz na mojej tváričke sa z nej nestratil. No, mala som nábytoček vari až do nástupu puberty. A dodnes vo mne drieme túžba po takej kuchyni.

4. Inšpirujte nás niečím svojím obľúbeným – recept na koláč, vianočné jedlo, nápoj, recept na domácu pohodu, návod na dekoráciu, čokoľvek, čo vám napadne, s čím by ste sa radi podelili.

Nejaký špeciálny vianočný recept nemám, len že pečiem orechovo-čokoládovú tortu a tú potom ponatieram krémom, aby vyzerala ako zrezaný starý peň, prizdobím kokosom, akože snehom, navrch položím marcipán, namaľujem čokoládou letokruhy a priložím vetvičky pre efekt. A možno ešte niečo… do kapustnice si zvykneme na tanier pridať domáce rezance. Kapustnica chutí celkom inak ako len s mäskom a hubami.

5. Prezraďte nám svoje knižné tipy alebo aspoň filmy, ak nemáte čas čítať… :)

Tieto sviatky sú u nás hlavne o tom, že chodíme po návštevách a prijímame návštevy, na ktoré cez rok niet toľko času. Ale ešte ani jedny Vianoce neboli bez toho, aby sme neslzili od smiechu pri Kokosoch na snehu. Skvelý film, ktorý už vieme naspamäť, ale vždy sa naň tešíme. A potom taký pokojnejší, Sibírsky barbier. To sú naše srdcovky. Okrem nich všetky staré slovenské čierno-biele a americké romantické, koľko ich len stihneme.

A pokiaľ ide o knižky, tak knižky môjho života boli od Betty McDonaldovej – Vajce a ja a Čo mi život vzal a dal. Knižky sú mi také blízke, lebo vyjadrujú aj moju životnú filozofiu. Cez problémy treba preplávať s nadhľadom, a keď pominú, zasmiať sa nad nimi. A samozrejme nesmiem zabudnúť na Pána prsteňov. Ja som čítala hádam prvé české vydanie pred tridsiatimi rokmi.

Cez Vianoce nás to však najviac ťahá k stromčeku, k horiacemu kozubu a stolíku s koláčikmi. 

Ďalšie tituly Ľubky Mišíkovej:

Milosť pre Gregora Mocha (2012), Vyvolená (2013), Mrazená škorica (2015).

Úryvok Vyvolenej nájdete napríklad tu.

Katarína Gillerová

Katka Gillerová je rodáčka zo Žiaru nad Hronom a patrí k prvým slovenským spisovateľkám, ktoré na našich pultoch prerazili. Píše totiž od roku 2004, teda začala ešte pred boomom slovenských autorov. Pracuje ako účtovníčka, no k písaniu ju ťahalo veľmi dávno. Má v hlave toľko nápadov, že keby mohla, vychrlila by štyri knihy na jeden šup. A má len jedno zbožné prianie – aby deň mal aspoň 48 hodín, nech stíha všetko, čo by chcela… Jej romány sa zaraďujú do kategórie spoločenské. Sú prevažne určené ženám, ale nejde o červenú knižnicu. Typickým znakom jej tvorby je retrospektíva. Gillerová sa rada vracia v deji späť a osvetľuje čitateľovi veci minulé. A vždy sa tam nachádza dobre schované tajomstvo….

1. Ako u vás prebiehajú vianočné sviatky? 

Štedrý večer trávime v trojici so synom, v posledných rokoch aj s maminou. Pri príprave jedla pozerám v televízii rozprávky, tie si nenechám nikdy ujsť. Po večeri a večernej rozprávke sa ideme trochu prejsť, už roky sa nám nesplnilo prianie o bielych Vianociach v Bratislave. Na druhý sviatok vianočný sa schádzame celá rodina a rozdávame si darčeky. Izba je plná ozdobného papiera, radosti a prezerania tajomného obsahu balíčkov. Pred štyrmi rokmi pribudol medzi nás dospelých aj malý Alex, syn mojej netere, a tak Vianoce opäť skrásneli prítomnosťou dieťaťa a jeho úprimného nadšenia.

2. Utkveli vám niektoré Vianoce silno v pamäti? Prečo? 

Jednoznačne Vianoce môjho detstva v Žiari nad Hronom. Ozdobený stromček sme s bratom videli až večer, keď sme sa vrátili domov od starých rodičov, kde sme boli cez deň. V mäkkom snehu, v tichu večerného mesta sme cestou k domu so vzrastajúcim vzrušením pozorovali vysvietené stromčeky za oknami iných bytov a bolo nám jasné, že tam už Ježiško chodil. Vždy sme zrýchlili naše kroky, netrpezliví a zvedaví, či už bol aj u nás. Doma sme už z chodby cez sklo obývačkových dverí videli, ako stromček farebne žiari v tmavej izbe, a nedočkavo sme k nemu utekali. Aj keď som vyrástla, odmietala som stromček zdobiť, aby som mala večer prekvapenie. S bratom sme mali dvoje Vianoce, u starých rodičov a doma. Nikdy na ne nezabudnem. A vždy bolo plno snehu, každý rok!

3. Aký darček od Ježiška vás potešil najviac? 

Knižky, to je pre mňa doteraz najkrajší dar. Aj v detstve. Samozrejme, aj nové hračky. Pamätám si kuchynku s domácimi spotrebičmi, vlasaté bábiky, červený kočík, lyže. Oblečenie som ocenila až v tínedžerskom veku, dovtedy „textil“ nebol zaujímavý. :) Páčil sa mi aj bratov drevený vláčik a čierny plyšový pes. Môj syn, keď mal tri roky, rozbaľoval množstvo darčekov od Ježiška, ale radostne zvýskol a vyskočil iba pri jednom: Keď z balíčka víťazoslávne vytiahol Kindervajce! To pre neho znamenalo viac, ako velikánske nákladné auto – oranžová Tatra… :)

4. Inšpirujte nás niečím svojím obľúbeným – recept na koláč, vianočné jedlo, nápoj, recept na domácu pohodu, návod na dekoráciu, čokoľvek, čo vám napadne, s čím by ste sa radi podelili. 

Každý rok pečiem orechové košíčky naplnené krémom, poliate čokoládou, a tie rozdávam aj kamarátkam. Minulý rok som mala silnú chrípku, tak som pečenie musela vynechať a objednať si z domácej cukrárne. Robím aj kokosové kocky – kakaové cesto máčané v čokoláde a v kokosovej múčke. Perníčky a vanilkové rožky pečie kamarátka, navzájom si potom koláče vymieňame.

5. Prezraďte nám svoje knižné tipy alebo aspoň filmy, ak nemáte čas čítať… :)

Mávam rozčítaných aj niekoľko kníh naraz. Mám rada Ed McBainove a Gardnerove detektívne príbehy, severské krimi – napr. Jөrn Lier Horst – Zaslepenosť, od Patricie Cornwellovej – Faktor Scarpettová a iné jej detektívky, aj romantické napr. od Barbary Bickmorovej –  Jediná nádej alebo Colleen McCulloughovej – Štyri sestry.

Zbožňujem historické romány a knižky o starej Bratislave s obrázkami, ako vyzerali ulice kedysi a dnes, v takých si dokážem listovať nekonečne dlho. Túžim sa prejsť ulicami bez áut, popri vozoch s konským záprahom, nazrieť do obchodíkov s dreveným obložením zvonku, do dvorov, ktoré už neexistujú, prehodiť zopár slov s ľuďmi, postávajúcich v uličkách, ktoré by už dnes nenašli, nasávať atmosféru tej doby… Neviem, zdá sa mi, akoby vtedy čas plynul pomalšie, ľudia sa tak neponáhľali… ako ja, napríklad… a veľmi často.

A keby mal deň 48 hodín, aby som mala viacej času na čítanie!!

Ďalšie knižky Gillerovej:

Cudzie spálne (2012), Ak mi uveríš (2013), Konečne sa rozhodni (2014), Zvláštny príbeh (2014), Aprílové slnko (2015) , Hra na milovanie (2016), Láska si nevyberá (2016), Ilúzia šťastia (2016), Dotkni sa ma láska (2017), Ráno neplačem (2017), Všetko sa raz skončí (2017), Kroky v daždi (2017).

Úryvok Krokov v daždi napríklad tu.

Tretí a posledný diel vianočného slovíčka v tretiu adventnú nedeľu. :)