Denník N

Naivne. Super(komix)

Superkomix je akýmsi denníkom, kombináciou obrázkov, impresií, úvah, poznámok a vyšiel aj v knižnej podobe. Keďže vydanie knižky autorka financovala cez internetový crowdfunding, jej Superkomix získal feedback aj cez virtuálne siete. Kniha v podstate mapuje polročný úsek jej života a podľa slov autorky je mapovaním jej každodennosti.

Niekto si píše denník, niekto si vystačí s komentovaním vlastného života na sociálnych sieťach alebo fotkami na Instagrame. Niekoho život sa metamorfuje iba do pravidelných úsečných poznámok v kalendári smartfónu, niekto nemá vôbec potrebu si svoj osobný život poznámkovať, niekto si naopak zo zápiskov urobí osobnú terapiu, píše napríklad blog, a tí odvážnejší to risknú dokonca pretaviť do autobiografickej knihy.

Je to vlastne dobré tak, aj tak. Každý podľa svojho gusta. Spôsobov dokumentovania vlastného života, vyrovnávaním sa s ním, ale aj ignorovania zažitého, je mnoho. Veronika Kocourková, mladá slovenská animátorka a grafická dizajnérka na voľnej nohe, sa rozhodla úsek svojho života zdokumentovať netradične, a to prostredníctvom komiksu, ktorý v podstate v sebe spája niekoľko vyššie spomenutých spôsobov zároveň.

veronika_kocourkova_superkomix_largeJej komiks je akýmsi denníkom, kombináciou obrázkov, impresií, úvah, poznámok a vyšiel aj v knižnej podobe. Keďže vydanie knižky autorka financovala cez internetový crowdfunding, jej Superkomix získal pozitívny feedback aj cez virtuálne siete. Kniha v podstate mapuje polročný úsek jej života a podľa slov autorky je mapovaním jej každodennosti.

Práve zachytenie každodennosti je tou najsilnejšou devízou tohto originálneho dielka. Ide totižto o unikátnu, aj keď výtvarne naivnú (v tom najlepšom význame slova) projekciu zážitkov, myšlienok a emócií súvisiacich s ľudskou každodennosťou. Komentovanie prežitého sa prirodzene strieda s existenciálnymi obrazovo-slovnými úvahami, presne tak, ako sa v bežných ľudských životoch prelínajú zmyslové vnemy s vnútornou rečou.

Superkomix má samozrejme silnejšie a aj slabšie miesta. Tieto kvalitatívne výkyvy sú však opäť len potvrdením, že vznikal v prirodzenej časovej kontinuite a spontánne. Aj preto sú niektoré momenty vtipnejšie, niektoré nudnejšie, niektoré sekvencie sú len popisom a prekreslením prežitku, a niektoré sú akoby obrazom snového podvedomia.

Keďže komiks vznikal ako ručná zošitová kresba, v knižnej podobe trocha rušivo pôsobia, tiež len ručne opravené gramatické chyby v textových poliach jednotlivých stripov. Je to však skôr malá kozmetická vada, ktorej sa často nevyhne žiadny spontánny prejav.

superkomix_blog
Prevzaté z blogu autorky (http://veronikakocourkova.tumblr.com/)

 

okomix_mlady_slovensky_komiks_largeVydať knižne autobiografický komiks je určite aj pre vydavateľa veľké terno. Vydavateľstvo Premedia to však risklo už tretíkrát. V tlačenom prevedení už vydalo akýsi slovenský komiksový degustát s názvom Okomix a v tom istom roku aj grafický román Patrika Pašša (Tri. Nie štyri, nie päť).

Kým Okomix predstavil výber z komiksovej tvorby slovenských výtvarných umelcov, študentov, profesionálov i talentovaných amatérov, Paššov grafický román „Tri. Nie štyri, nie päť“ je príbehom tridsiatnika, ktorý chce zúfalo nakresliť postapokalyptický komiks o zombíkoch, no v skutočnosti sa od svojho zámeru odkloní a stvorí generačný grafický román o hľadaní samého seba.

patrik_pass_tri_nie_styri_nie_paet_graficky_roman_largeJe to v podstate taký psychoanalytický kreslený scenár, v ktorom strašidlá z detstva už dávno vytlačili nové existenčné a existenciálne strachy tridsiatnika, predlžujúceho si detstvo výchovou vlastných detí.

Kocourkovej Superkomix má práve s Paššovým komiksovým románom niekoľko výrazných styčných plôch, čo svojím spôsobom priznáva aj ona sama na stránkach svojej knihy.

Toto priznanie inšpirácie je inak zo strany autorky sympatickým gestom, ktorý je zároveň vyjadrením pozitívneho vzťahu žiačky a učiteľa, keďže Kocourková je absolventkou FTF VŠMU, kde Patrik Pašš pôsobí ako pedagóg na katedre animovaného filmu.

 

Teraz najčítanejšie