Denník N

Akým učiteľom chcem byť ? (úvaha)

Priemerný učiteľ rozpráva. Dobrý učiteľ vysvetľuje. Výborný učiteľ ukazuje. Najlepší učiteľ inšpiruje. William Arthur Ward.

V minulosti bol status učiteľa v spoločnosti veľmi významný. Učitelia boli morálnymi autoritami, múdrymi ľuďmi s obrovským znalosťami – nielen vedeckými, ale aj spoločenskými. Úlohou učiteľa bolo v tej dobe naučiť deti hlavne písať, čítať, počítať. Bol to spôsob učenia, ktorý bol úplne rozdielny ako ten, ktorý je v dnešnej dobe, nakoľko v dobách pred 70 rokmi ľudia preferovali manuálnu prácu nad intelektuálnou, taktiež nemali skúsenosti s elektrotechnikou, cestovaním, či multikultúrou. V dnešnej dobe, kedy nie je v progrese vývoj len technológií, myslenia, ale  aj spoločnosti, je na mieste otázka, aká je úloha učiteľa v spoločnosti a v školách dnes? Akým učiteľom nielen chcem, ale aj potrebujem byť pre študentov? K čomu všetkému by som mala viesť študentov?

Myslím, že je veľmi dôležité si zhrnúť úlohy učiteľa v dnešnej dobe. Podľa kanadského premiéra Justina Trudeauna majú učitelia v našej spoločnosti dôležitú a nenahraditeľnú úlohu, pretože vzdelávajú budúce generácie. S týmto výrokom samozrejme súhlasím, avšak rada by som ho doplnila. Myslím si, že škola je inštitúciou, ktorá by okrem vzdelávania mala aj vychovávať. Pod pojmom výchova možno chápať základné etické a spoločenské hodnoty ako sú láska, tolerancia, sloboda, empatia, enviromentalistika či občianska angažovanosť. Tieto hodnoty nie sú v dnešnom školstve dostatočne prezentované, čo vedie žiakov aj k dezinformáciám, či k egoizmu a dôležitosti vlastných záujmov. Je preto dôležité viesť študentov k osvojeniu týchto hodnôt, pretože z nich vyplývajú normy, ktoré ovplyvňujú hodnotový rebríček študenta.

Zo škôl sa pomaly vytráca porozumenie, tímová práca, či dialóg. Je preto tak veľmi dôležité, aby naši študenti vedeli spolupracovať, mali rôzne idey, či chceli zmeniť svet. Možno táto moja predstava vyznieva utopisticky, ale myslím, že je veľmi reálna. Vychádzam z názoru nemeckej odborníčky na školstvo a riaditeľky školy Margret Rasfeld, podľa ktorej je omnoho dôležitejšie, aby sa deti začali angažovať vo svojom okolí, a tak im prišlo oveľa viac zmysluplnejšie ich bytie ako známky v škole. Ak študenti sa spoliehajú na známky, ich tvorivosť vyhorí, a tak sú len manuálne stroje. Dnes svet už nepotrebuje jednotkárov, ktorí vysypú nabiflené učivo. Je oveľa viac dôležitejšie vedieť spracovať poznatky, či mať všeobecný prehľad, vyjadriť svoj názor a využívať správnu komunikáciu, byť tvorivý, mať nápady, participovať v rôznych združeniach, či neformálne sa vzdelávať. Deti sú šikovné, informácie si vedia hľadať aj samé.

Chcem preto rozvíjať v deťoch kreativitu, talent, či projekty na podporu spoločnosti, chcem v nich podporovať to, aby mysleli na ostatných, na chorých, či chudobných ľudí, na prírodu, na zvieratka, aby nehľadeli zanietene dopredu. To je v dnešnej dobe dôležité, zastaviť sa a obzrieť sa dozadu, aby sa nám darilo týmto spôsobom stavať mosty nad priepasťou pre tých, ktorí našu pomoc neodkladne potrebujú. K tejto občianskej participácií chcem viesť aj mojich študentov. Rozprávať sa s nimi o svete, a tak Sokratovou metódou zisťovať ich názory, nie meniť, len sa pýtať, časom prídu na to samé. Podporovať ich, uznávať za veci, ktoré robia, byť pre nich majákom v mori, vedieť usmerniť.

Nakoľko okrem náuky k občianstvu študujem aj históriu, tak aj v tomto predmete túžim byť mierne progresívna. Dejiny majú v sebe okrem dátumov aj príbehy. Osudy šťastných, múdrych, smutných ľudí, zamilované príbehy, či mýty a báje. Pokrok nastal aj v technickej dobe, a tak pevne verím, že moji študenti ocenia piatkové tematické večere pri dobrom historickom filme s pop- cornom a kolou, po ktorom bude nasledovať diskusia. Verím, že takouto formou budú deti oveľa viac mať radšej tento predmet.

Nikdy som netúžila byť učiteľkou Vždy som chcela byť prezidentkou a robiť veľké veci pre našu krajinu. Chcela som, aby sa o mne učili deti o 100 rokov v učebniciach ako sa dnes napríklad učíme o Masarykovi. Videla som sa na vysokých postoch, kde budem robiť veľké rozhodnutia.
No po konsenze sama so sebou a dlhom filozofovaní som došla k inej myšlienke. Čo tak sa zapísať do stoviek malých srdiečok osobne? Veď mojou zanietenosťou spraviť svet lepším môžem inšpirovať ďalších. Tak ako aj mňa inšpirovali moji učitelia. A vtedy sa v mne vyformovala idea učiteľa. Tak akým učiteľom vlastne chcem byť? Mojou najväčšou túžbou je ísť na deti s láskou, lebo tá v škole chýba. Vychovať nie len odborníkov, či vzdelancov, ale aj inteligentné, empatické osobnosti, ochotné pomôcť napríklad aj starej panej, ktorá má veľkú tašku, či vedieť pustiť sadnúť mamičku s dieťatkom v autobuse…

Učiteľ je učiteľom 24 hodín denne, 7 dní v týždni a po celý život, a tak im chcem vysvetliť, že hocikedy sa na mňa môžu obrátiť s hocičím, lebo moja práca je zároveň aj poslaním. Poslaním urobiť svet lepším, poslaním vedieť inšpirovať, a tak je mojou úlohou dokázať deti presvedčiť o tom, aké úžasné sú a ako môžu zmeniť svet. Inšpirovať ich, že ak aj vystrelia na Mesiac a netrafia, tak to nevadí, lebo aj tak ostanú medzi hviezdami….

Teraz najčítanejšie

Bibiána Kleinová

Predsedníčka OZ Nespi-Spiš. Študentka Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Nexterie Leadership Academy. Večný cestovateľ, neriadená strela, rodený optimista, kreatívna duša.