Denník N

Výkvet Kotlebovej Ľudovej mládeže

Bol raz jeden domček pod lesom neďaleko Čekoviec a ten spolu s pozemkami kúpili zo štátneho príspevku za voľby Kotlebovci. Nuž a v tom domčeku začali v lete ostrieľaní Kotlebovi harcovníci ideologicky podkúvať mladé ľudové mládežníčky a mladých ľudových mládežníkov.

A ako sa ukázalo na samote pri Čekovciach, mnohých ani veľmi podkúvať nebolo treba, lebo už zrejme kedysi boli u podobných kováčov a podkováčov a kadečo sa na nich nalepilo. Alebo sa v rámci samoštúdia a rozvoja osobnosti, podkuli sami, či spolu s kamarátmi.

Šimon Bádal sa už predstavil ilustračným obrázkom s hákovým krížom, ale tým jeho ponuka nekončí. Už jeho titulná fotografia nepotrebuje komentár. Pochybujem totiž, že ju použil kvôli Amíkom z 506. výsadkového pluku 101 divízie s koristnou vlajkou Hitlerovej 3. ríše.

A má aj iné, podobné. Ale samozrejme sme mu ochotní uveriť, že je iba fanúšikom histórie druhej svetovej vojny a o nič iné mu nejde ani náhodou.

Hodná pozornosti je najmä švabachom písaná prísaha vojakov Wehrmachtu, ktorí nesľubovali vernosť svojej vlasti, ale bezpodmienečnú poslušnosť vodcovi Adolfovi Hitlerovi:  „Ich schwӧre bei Gott diesen heiligen Eid, dass ich dem Führer des Deutschen Reiches und Volkes, Adolf Hitler, dem Oberbefehlshaber der Wehrmacht, unbedingten Gehorsan leisten und als tapferer Soldat bereit sein will, jederzeit für diesen Eid mein Leben einzusetzen.“ Čo myslíte, čím táto prísaha zaujala ľudového mládežníka Šimona, že si ju dal ako titulnú fotografiu na svoj profil?

Šimona predstavíme aj na ďalších fotkách. Na prvej je s Milanom MazurekomJakubom Fobelom.

Na druhej, kde je spolu s časťou turnusu Čekovských ľudových mládežníkov celkom vpravo, nazerá ponad plece Patrika Fajnera.

A práve Patrik Fajner, ktorý si ale meno píše v azbuke, bude ďalším koho predstavíme. Veď aj na jeho titulnej fotografii je okrem vodcu a majiteľa strany Mariána Kotlebu, vľavo práve Šimon Bádal.

Po návrate z ľudového podkúvania na samote blízko Čekoviec, Jakuba mimoriadne rozhorčil článok uverejnený v Plus 7 dní. Pobúrilo ho označenie náckovia. Aby dal najavo, že takéto označenie je absolútne neopodstatené, začal veľmi príhodne pozdravom „Na Stráž! Priatelia!“ A pokračoval „Nie som nejaký dobrý čo sa týka písania článkov ale dosť ma urazilo keďže tým, čo táto „páni“ či čo to je za háveď hovorí o nás o Ľudovej mládeži, že sme Nackovia“ Nebudem to celé prepisovať, napriek mizernej štylistike a biednemu pravopisu, sa to dá prečítať.

A nepáčil sa mu ani článok Fera Múčku v konzervatívnom denníku Postoj, o ktorom napísal: „Snaha tohoto „pána“ križiaka no skôr by som ho nazval kosoštvorcom s čiarou vo vnútri…Ale Panenka Mária od ctiteľov Jozefa Tisa sa mu zrejme páčila.

Патрик Файни Файнер má k dispozícii tiež nejaké tie fajnovosti. Na Šimona Bádala síce nemá, ale pre začiatok stačí. Namiesto hakenkrajcu ponúka iba jeho pandant v podobe znaku Hlinkovej gardy, namiesto Wehrmachtu, vojakov vojnovej Slovenskej republiky a namiesto prísahy Hitlerovi, apologézu prezidenta Jozefa Tisa od extrémistov zo Slovenského hnutia obrody, vedeného „optimalizátoromRobertom Švecom.

Nakoniec sa u Fajnera našlo aj zopár Hitlerových tankov, hoci iba v rámci „vydareného vtipu.“

Prejdime však od histórie k súčasnosti a zopakujme si niekoľko obľúbených kotlebovských mantier: „Verní sebe svorne napred! Na stráž! Pekný biely deň.

Povzbuďme si srdcia zmienkou o ohňoch, rozkvitnutých šibeniciach a národnej dobrovoľnej občianskej domobrane.

A odkážme slniečkarom kde je ich miesto.

Jedným z proklamovaných cieľov Ľudovej mládeže je aj výchova k úcte ku starším. Že si to Patrik vážne zobral k srdcu, je zrejmé aj z týchto jeho statusov: „Fašistická večera od Cicera“ a „Epizoda 1 koktavy dedko a koktavy úžerník

No možno z Patrika hovorilo iba povolebné sklamanie, keď nádeje na „veľkú vlasteneckú mobilizáciu v Banskobystrickom kraji“ ľahli popolom.

Hoci vzápätí s radosťou prebral povolebnú rétoriku Kotlebovcov: „Bitku ste možno vyhrali… ale vojnu nie!“ Myslíte si aj vy, že voľby sú v parlamentnej demokracii bitkou a súťaž politických strán a ich ideí vojnou?

Ale Patrik má aj svojich líblingov. Napríklad Harabina a Putina.

Okrem Putina ho očividne nadchýna aj ruská hymna.

Nie je na tom ale nič zláštne, veď ľudový mládežník Patrik je hrdý Slovän.

O podkutosti nášho Patrika svedčí to, že účasť v letnom tábore nebola zďaleka jeho prvým kontaktom s Kotlebovcami. Už 1.10.2016 sa zúčastnil ich „Pochodu proti strachu“ v Brezne, kde pevne trímal transparent s burcujúcim sloganom: „Otčinu si nedáme! Budeme sa brániť!

Už vtedy bol Patrik plný odhodlania. V maskáčoch s odznačikom ĽSNS, v kukle a s kamarátom so špuntovkou, odvážne volal: „Verní sebe, svorne napred

Ešte zopár fotografií. Druhá z nich nás plynule posunie k ďalšiemu účastníkovi letného tábora na samote pri Čekovciach. Na druhej fotografii stojí ďalší objekt nášho záujmu v strede medzi Šimonom Bádalom a Patrikom Fajnerom.

Mladý muž v čiernom tričku stojaci v strede sa volá Paťo Popovič a na svojej titulnej fotografii tvrdí: „Nepozdvihnem zbraň proti Rusku!

Má rád hrdinské pózy so zbraňou, vojenské maskáče a čapice s odnakom niekdajšej Československej socialistickej republiky, či s červenou komunistickou hviezdou.

Ale počúva tú správnu muziku. Čo sa už lepšie hodí k červenej hviezde či znaku ČSSR, ako slovenské neonacistické kapely Krátky proces a Biely odpor.

A aby sa nepovedalo, jeho sympatie sa ujdú nielen vojakom s červenou hviezdičkou, ale aj vojakom vojnovej Slovenskej republiky, ktorí proti nim bojovali.

Na rozlúčku s Paťom ešte spoločná fotka s ďalšou účastníčkou Čekovského Kotlebopodkúvania, Viktóriou Rikkovou.

Viktória Rikková má na Facebooku profil s menom Victorry Bull (Slovensko Slovákom)

Aj ona má z pobytu na samote spoločnú fotografiu. Je na nej vľavo za zábradlím a pod ňou je starý známy, Šimon Bádal. Vpravo od neho Patrik Fajner a celkom vpravo opierajúci sa o zábradlie, Paťo Popovič.

Viki je už dávno plná nezlomného odhodlania, čo dokazujú aj jej statusy a fotografie. „No poďte !! BEJZBALKA PRIPRAVENÁ !“ Na koho sa chystá, by nám mohla prezradiť asi iba ona sama.

Netají sa ani svojim názotom na políciu a policajtov: „Fuck the POLICE A.C.A.B Sú to svine v uniformach že vraj ruka zákona..

Pretože ide odhodlane „Proti systému.“

Nepáčia sa jej imigranti a záchranu vidí v Kotlebovi, lebo „aspoň nie kto kto urobí poriadok na slovensku.

Neviem či sa Viki ešte stále cíti „ako časovaná bomba,“ pretože takéto pózy v tričku s nápisom Lolita, každému kto pozná rovnomenné dielo Vladimíra Nabokova o kontroverznom erotickom vzťahu otca k nevlastnej dvanásťročnej maloletej dcére, nie veľmi pasujú k proklamovaným ideálom Ľudovej mládeže.

A obávam sa, že ani slovník ľudovej mládežníčky Viktórie, nie je príliš kompatibilný s hnutím, ktoré si kladie za cieľ podporovať duchovný rast mladých Slovákov: „…Strapo mi môže maximálne ta na pič* skočiť…Jebať tie sračky buzerantské…„. Môj problém to ale nie je.

Ako posledného dnes predstavím ostrieľaného mládežníka, ktorý sa na tejto fotografii svojou belosťou jasne vyníma v pozadí vľavo od Bádala a Fajnera.

Volá sa Michal Haviar a je to v nacionalistických kruhoch okolo Kotlebu a spol. naozaj ostrieľaný harcovník

Priam od malička pravidelne stepuje pri Tisovom hrobe.

Či pózuje pri iných pamätníkoch.

Roky sa zúčastňuje všemožných akcií ĽSNS.

Hliadkuje spolu s krajským predsedom Ľudovej mládeže pre Bratislavu, Milanom Huľom a kamarátmi vo vlakoch ako súčasť Kotlebovej vlakobrany.

Nezabudne sa pochváliť fotografiou s Petrom Schredlom – Koňýkom, či s Jaroslavom Pagáčom – Rebornom.

Ale počúva aj iné kapely. Napríklad Krátky proces a Biely odpor, ktoré určite iba neprajníci označujú ako neonacistické.

Nepočúva iba muziku. Zavše je to aj niečo iné. Posledný prejav Jozefa Tisa, prejav Šaňa Macha pri vyhlásení Slovenského štátu, alebo video Igora Cagáňa, označujúce deň vypuknutia Slovenského národného povstania za čierny deň Slovenska.

A nielen počúva, ale aj číta a odporúča tú správnu literatúru: „To, čo bol Alfred Rosenberg pre Tretiu ríšu a NSDAP, to bol Štefan Polakovič pre Slovenský štát a HSĽS…

Už v roku 2012 si Haviar rozširoval obzory počúvaním konšpirátorov Ľubomíra HuďaTibora Rostása, či v týchto kruhoch mimoriadne obľúbeného paekonóma a autora nikdy nenaplnených katastrofických scenárov, Petra Staněka, bývalého poradcu Vladimíra Mečiara a Roberta Fica a štátneho tajomníka počas Mečiarovho neblahého bačovania.

,

V roku 2015 si v deň štátneho sviatku Slovenskej republiky a ukončenia druhej svetovej vojny, Haviar takto aktualizoval svoju titulnú fotku.

V auguste toho roku napísal aj burcujúci text pre Ľudovú mládež, s ktorou sa chystá „oslobodiť slovenskú mládež z poroby.“

Za svoju vernosť a neúnavnú činnosť pre stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko si Haviar vyslúžil aj stranícku nomináciu na poslanca samosprávneho kraja v tohoročných voľbách. Ibaže voliči akosi nedokázali oceniť jeho zásluhy, a tak rovnako ako 333 z 335 nominovaných Kotlebovcov, skončil hlboko v poli neúspešných kanditátov.

A pritom pre vlastný úspech a úspech svojich straníckych kolegov, urobil naozaj čo sa len dalo a nezabudol sa tým aj pochváliť. Najmä jeho hlas pre Kotlebu v Trenčíne nemá chybu…

Ďalších troch účastníkov si predstavíme iba ich profilovou fotografiou a bez uvedenia mena. Snáď v ich prípade ešte nie je nič stratené. Najmä mamke toho pekného, jemne pôsobiaceho  chlapčaťa, ktoré sme tu videli aj na iných fotografiách by prospelo, keby sa zamyslela do akej spoločnosti ho púšťa a do akých rúk ho zveruje.

Pred úplným záverom predstavme ešte troch protagonistov pobytu na samote. Prvá v poradí je študentka Ariana Palme, okresná predsedníčka ĽSNS v Rožňave, krajská predsedníčka Ľudovej mládeže pre Košický kraj a kandidátka na poslankyňu v novembrových voľbách do zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja.

Druhá je Dominika Procnerová, o ktorej som kedysi už písal. Pre jej predstavenie stačí ak uvedieme, že ako zamestnanie má na profile uvedené „Ludova mladez BB KRAJ“a pripomenieme jeden jej starší výrok.

Tretím bude výpravca ŽSR, Mgr. Karol Bednár.

Zdá sa, že podobne ako Andrejovi Medveckému mu pobyt na samote s mladistvými žubrienkami išiel celkom k duhu.

Zrejmé je aj to, že Mgr. Bednár má pre výchovu mládeže tie najlepšie prepoklady, čo potvrdil napríklad účasťou pri „posviacke“ pamätnej tabule venovanej Jozefovi Tisovi, falošným biskupom Danielom Vážanom, v Hlbokom nad Váhom.

A rovnako statusom, v ktorom za „hlas národa“ prehlásil  to, že malý školáčik pod vedením matky v rámci domácej úlohy označil za známe slovenské osobnosti Kotlebu a Mazureka, čo ocenil aj okresný predseda z Kysuckého Nového Mesta, Dušan Rajtek a vyššie zmienená Dominika Procnerová.

Na úplný záver ešte status Mária Vidáka, ktorému sa rovnako ako Fajnerovi nepáčil článok v Plus 7 dní a k tomu komentáre ako bonus. Nechýbal medzi nimi príspevok člena českej nacionalistickej Dělnické strany sociální spravedlnosti, ktorá je nástupkyňou Dělnické strany, rozpustenej v novembri 2008,

A pripomeňme si, že to bol práve Mário Vidák, ktorý 3. júna oznámil štart projektu s názvom Ľudová mládež a svoj oznam zakončil slovami: „Každý člen Ľudovej mládeže zloží prísahu a jeho formovanie pravého národovca môže začať!“ Nedá mi nedodať, že práve to formovanie v duchu ideí prezentovaných Kotlebovou stranou, môže Slovensko prísť pekne draho.

Ako bodka iba toto.

Poznámka 8.12.2017

Po zverejnení blogu ma traja „hrdinovia“ – Bádal, Fajner a Haviar zablokovali a Bádal si z profilu odstránil všetky publikované fotografie s vojnovou tematikou. Odvážnym ľudovým mládežníkom venujem túto montáž od neznámeho autora:

Následne mi odvážny fejk, „Vlk Saki“ poslal túto správu:

A „Rudi Walther Landbauer“ mi ponúkol sprchu zdarma:

No a Michal Haviar, ten to nevzdáva a týmito plamennými vetami pozýva, spolu s Milanom Huľom, mládež do radov kotlebovskej organizácie: „Napíš nám na [email protected] a staň sa jedným z nás! Začni na sebe spoločne s nami pracovať. Spoznaj úžasných mladých ľudí s rovnakými názormi ako máš ty a získaj množstvo nových priateľov na celý život.

 

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.