Denník N

Som kresťan-katolík a chcem Istanbulský dohovor

Bola to malá knižka v pevnej väzbe s čiernymi doskami. Katechizmus. Obsahovala súhrn kresťanskej náuky. Pre deti, ktoré sa pripravovali na prvé sväté prijímanie tam bol súbor otázok. Hneď na tú prvú bola odpoveď – Ja som kresťan-katolík.

Svetlom tohto náboženstva je láska. Nabáda každého k milosrdenstvu.  A ponúka príklady. Pomoc chorým, slabým, strateným. Veriť v dobro, v človeka a dať mu dôveru a šancu, znamená záchranu života.

Preto je veľmi mätúce, ako sa katolícka cirkev na Slovensku a jej predstavitelia stavajú k chráneniu práv tých najslabších. Bohužiaľ, hľadajú slamených panákov bez toho, aby sa snažili pochopiť bolesť postihnutých. To nie je v súlade s kresťanstvom a nie je to v súlade ani s univerzálne platnou morálkou. Ide o Istanbulský dohovor.

Istanbulský dohovor

On sa tak totiž ani nevolá. Viete ako sa volá? „Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu.“
Prečítala som si ho za vás. Neobsahuje žiadne útoky proti rodine, žiadne znevažovanie mužov, žiadnu „gender ideológiu“.  Tento dohovor chce, aby zmluvné krajiny chránili ženy pred domácim násilím, pred sexuálnym zneužívaním, pred detskými sobášmi, pred mrzačením genitálií, pred porušovaním ľudských práv počas ozbrojených konfliktov, ktoré postihujú civilné obyvateľstvo, najmä ženy, formou rozsiahleho alebo systematického znásilňovania a sexuálneho násilia.

Jeho ratifikácia znamená chránenie práv žien a priznanie sa k tomu, že nie sme krajinou, kde sa toleruje násilie na ženách. Že nie sme krajinou, ktorá bude trpieť mrzačenie ženských pohlavných orgánov, manželstvá detí a sexuálne násilie.
Podpísanie tohto medzinárodného dohovoru znamená len jediné – že sa budeme snažiť o lepšie zákony, ktoré budú ochraňovať obete násilia, že týraným a zneužitým ženám budeme vedieť poskytnúť odborné ošetrenie, služby a poradenstvo, že sa budeme snažiť o to, aby vyšetrovanie bolo empatické a kompetentné a aby spravodlivosť mala voľný priechod.

Schvaľovanie násilia, týrania a zneužívania je priamom rozpore s hlavnými učeniami katolíckej cirkvi. Preto som hlboko sklamaná tým, ako na obranu slabých a týraných žien vystupujú predstavitelia katolíckej cirkvi.

Kuffova kázeň

Vypočula som si kázeň pána Kuffu, v ktorej je zhmotnený iracionálny strach z niečoho nepoznaného. V jeho prípade si dovolím povedať – hlboko nepoznaného. Jeho slová preto ubližujú a nepomáhajú. Lebo teraz hovoríme o obetiach násilia.
Veriaci majú veľkú dôveru ku kňazom, ktorý im počas kázne sprostredkúvajú svoje názory a pocity. Tieto by však mali byť stále v zmysle kresťanského učenia a nemali by z neho takýmto zásadným spôsobom vybočovať. A nemali by rozhodne byť politickou agitáciou, navyše smerovanou k benevolencii k násiliu.

Klamanie je nehodné kňazskej funkcie.
Tento pán počas svojej kázne tvrdil, že na nejakej rade rybného hospodárstva mohli schváliť pre Slovensko Istanbulský dohovor bez vedomia parlamentu.  Preboha! Veď medzinárodné dohovory musí schvaľovať parlament ústavnou väčšinou. Nie rybársky zväz.

Tvrdil, že Istanbulský dohovor je trojský kôň, ktorým sa cez ústavu vkráda gender ideológia. Pýtajme sa ho, čo by na to povedal Ježiš Kristus, ktorý zachránil prostitútku pred umučením. Lebo presne to má za úlohu Istanbulský dohovor. Chrániť ženy pred mučením a sexuálnym zneužívaním.
Vo svojej kázni tvrdil, že „gender ideológia“ povyšuje ženu nad muža. Nepoznám žiadnu gender ideológiu. Ak vy ju poznáte, dajte vedieť. Nič také neexistuje. Existujú len univerzálne ľudské práva, ktoré platia pre každú ľudskú bytosť. A práve katolícky kňaz by mal o tom vedieť najviac.

Kňaz Kuffa hovoril, že žena je zraniteľnejšia a jemnejšia. A s jemnosťou dokáže viac ako muž so svalmi. Povedal – Keď vyhráš dobrotou nad mužom, tak všetky jeho zbrane sú fuč – celý je tvoj. To je dovolená výhra ženy nad mužom. Vtedy nie je muž ponížený.
Ku komu sa prihovára tento pán? Lebo keď dnes vieme, že každá piata žena je týraná, tak v jeho auditóriu trpela pomerne veľká skupina žien, ktoré znášali facky, opilecké výčiny, „manželské“ znásilnenia alebo psychické týranie.

Pán Kuffa demonštroval hlboké nepochopenie. Práve preto, že žena je väčšinou menšia, slabšia, fyzicky menej zdatnejšia, je obeťou násilia. V kázni sa hrdil tým, že počas tréningu karate nechcel súperiť so ženou, lebo žena je slabšia, má slabšie kosti. Sám si neuvedomil, že tým potvrdzuje nutnosť chrániť slabších. Je divné, že treba kňaza upozorňovať na to, že slabí musia požívať vyššiu ochranu než silní.

Tento pán má zrejme politické ambície. A rovno na Biely dom. Pretože povedal: „Ak si dnes biely heterosexuálny a veriaci muž, tak si na odstrel. Pretože symbolizuješ autoritu v rodine.“
Pán Kuffa, ak ste dnes biely, heterosexuálny, veriaci muž, tak ste na Slovensku člen rozsiahlej množiny ľudí a nikto vás strieľať nebude. Aj keď ste vo svojej kázni k veriacim viackrát spomenuli, že vy budete prvým mŕtvym za tieto vaše myšlienky, prisámfakt, že nebudete. Za svoju malomyseľnosť ešte nikto nikdy nebol popravený. Teda v mučenícku smrť nedúfajte.

Importované strachy

Zjem aj vlek a pán Kuffa si myslia, že prostredníctvom Istanbulského dohovoru, ktorý má chrániť ženy pred násilím sa bude diať to, že z bežných rodín budú odoberať deti, aby ich dávali na výchovu homosexuálny párom. To fakt povedal vo vysvätenom kostole. A on teda nebude svoju matku a otca volať rodič 1 a rodič 2. Niekomu sa zahmlila myseľ? Pripomeňme si názov Istanbulského dohovoru, ktorý má chrániť ľudské práva:  „Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu“.

K dobru dal velebný pán príhodu o tom, ako odzbrojil muža, lebo hrubosť u mužov treba trestať, razantnosť odmeniť. Vraj odzbrojil muža, ktorý útočil na druhého nožom. Keď sa ten ukľudnil, tak sa mu poďakoval. Na to riekol –  Ktorá feministka by to spravila. Ktorá žena by to spravila?

Hovorím – velebnosti, žiadna. Lebo by bola mŕtva v kaluži krvi. Mať to až takto pred nosom a nevidieť, tak to je skoro osobná tragédia. Použiť to v kázni – fiasko.

Pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska na Prvú adventnú nedeľu

Vždy sa bojím ísť do kostola, keď hrozí pastiersky list. Lebo sa mi dlhodobo zdá, že biskupi Slovenska majú úmysel, vyhnať ľudí z kostolov, exkomunikovať čo najviac premýšľajúcich, dobodať veriacich svojimi politickými ambíciami a vnášať do hodinky nedeľného pokoja mysle svár, ktorý by bez nich neexistoval.

Aj v prvú adventnú nedeľu sa nechali počuť.
Katolíckej identite protirečí liberalizmus, ktorý relativizuje základné ľudské a prirodzené hodnoty. My katolíci nemôžeme súhlasiť s eutanáziou, údajnou možnosťou voľby pri tehotenstve; s rodovou ideológiou alebo so zmenou pojmu manželstva… Všetci katolíci, či už ako voliči alebo verejní predstavitelia, mali by sme sa vo verejnom živote správať tak, aby boli naše postoje v súlade s našou vierou, nikdy nie proti nej. Z toho vyplýva, že by sme v žiadnych voľbách nemali podporovať takých kandidátov, ktorých postoje sú v zásadných otázkach s našou vierou v rozpore.“

Neviem, ku ktorým presne voľbám momentálne agitujú biskupi Slovenska. Je však udivujúce, že varujú pred liberalizmom, čím idú proti svojej viere a učeniu. Lebo ak by čítali bibliu, vedeli by, že Ježiš bol kráľ liberálov.
Je evidentné, že cirkvi stále prekáža sloboda ducha. Presne tak tomu bolo počas predchádzajúcich 2000 rokov. No ak sa to má týkať ochrany práv obetí násilných trestných činov, ak za tým bude progres vo vyšetrovaniach, ak to bude obsahovať pomoc obetiam, ak to bude znamenať precíznejšie zákony, lepšie služby pre vyliečenie z traumy… mala by cirkev poprosiť a poďakovať. V najhoršom prípade byť ticho.
Lebo niekto iný namiesto nich chráni slabých a bezbranných.

Natália Blahová

Teraz najčítanejšie