Aj proto je záhoráčtina tak velice lúbozvučná,
lebo nevšední, zaokrúhlenú, spoluhųásku ´u´ má …
Po prečítaňí ´friškokurzu záhoráčťini´,
co nachádzá sa v Záhoráckem sųovňíku,
ešče o dost vícej jak barjakí deň druhí, ´jiný´,
uvjedomių sem si najhlavnejší ´záminku´,
proč je záhoráčtina tak ohromňe lúbozvučná,
lebo tá svjetová reč nevšední hųásku ´u´ má,
no a to ´u´ je navíc spoluhųáska a zaokrúhlená –
právje proto je každá vjeta s ´ų´ velice kúzelná.
Zaokrúhlené sú dicki piski pri jejím visųovovaňí,
medzi ňima ostává otvor enem prevelice maųý,
a ked ti piski priblížá sa k sebje pri artikulováňí,
a nedotknú sa, akorád tedi povidat ´ų´ sa zadarí. (-:
Predtim sem si to vúbec ňikedi neuvjedomių,
až potom, co ten Záhorácky sųovňík sem si kúpių
a s ´ų´ ve ´friškokurzi záhoráčťini´ sa obeznámių,
odtedi už vim, že samohųáska ´u´ s fajkú vpravo dúle
mjeňí sa ve spoluhųásku ´ų´ a ešče ju aj zaokrúhluje. (-:
06.12.2017 / 07.12.2017
Poznámka:
Lingvistická konzultantka použitých záhoráckych suovíček, slovných spojení, ceuých vetičiek,
Smolinčanka telem aj dušú: Jan(k)a Ovečková (Ing., PhD.), z rodostromu pôvodných „ovečiek“.