Denník N

Pevne emócie v tekutej dobe

Emócie častokrát boli v úzadí, tak ako filozofickej aj biologickej podstaty.
Počiatok emócii siaha do našej minulosti s pred 250 miliónov rokov.
Taktiež v tomto období, sa na svete objavili dinosauri, ktorí malí obrovské telo a veľmi malý mozog s dvoma zhlukmi, ktoré sa nazývajú nervové jadrá. Prvé nervové jadro má názov amigdála a druhé si nesie názov Amus a prostredníctvom toho talamusu prechádzajú všetky zhluky do mozgu.
V tej amigdále sídlia dve základne emócie, ktoré dinosauri majú, a nimi sú strach a hnev.
Viac toho nepotrebovali, nemali žiadneho svojho Beethowena , ktorý  by im napísal dinosauriu Odu na radosť . Z toho vyplýva, že nemali smútok, ani radosť, takmer žiadne emócie okrem strachu a hnevu. 250 miliónov rokov je veľmi dlhá doba nato, aby sa tieto dve emócie v nás etablovali.
Z minulých storočí sa teleportujem do storočia nášho, kde emócie sú len naše telesné deje. Nenastáva v nás žiadne telesnenie emócii, to znamená, že každý signál v nás vyvolá telesnú emóciu. Emócie sú signálny systém, ktorý navzájom na seba prekladáme do tej miery, ako ich my sami máme pod kontrolou. Z funkčného hľadiska máme tri mozgy.
Prvý je ten, ktorý nám ostal po tých dinosauroch, druhý ma názov tigrí a ostal nám mozog ľudský, v ktorom sídli naše ego alebo ,,Ja”, ktoré si myslí, že to všetko v nás riadi. Sme ovplyvňovaní svojím egocentrizmom natoľko, že nevnímame realitu, len seba samých v našom virtuálne imaginárneho sveta.
Chtiac, či nechtiac sme ako ľudia rozštiepení na telo a dušu, a teda sme bio – psycho – sociálne bytosti žijúce v jednotnom a predsa v polysémnom univerze nášho bytia, ktoré sa z tej jednoty a harmónie snažíme vytrhnúť.
Trhací kalendár života, ktorý máme je vo svojom prenesenom význame veľký výkričník. Netrhaj, stoj.
Odporúčaní zastaviť je nesmierne veľa, je to širokospektrálna, rôzne diverzifikovaná téma dnešného bytia človeka. Však nikto nám neporadí, ktoré je to správne pre nás. Tak, ako aj náš život a emócie v ňom sú len naše a diametrálne odlišné od pocitov a vnemov dotyčných navôkol nás.
Strach, hnev, či ego?
Tri špecifiká od nepamäti a predsa pracovanie s nimi je tak jednoduché, však nie jednotvárne.
Vnímať realitu nie cez okuliare na lyžiach, či dáždnik, keď na nás padá sneh, ale cez otvorené srdce a náš voľnobeh.
Sila, ktorá je v každom jednotlivcovi z nás, ktorou disponujeme od narodenia, je sila, ktorou dokážeme svojou voľou prekonať aj veci, ktoré pokladáme za neprekonateľné.
Taktiež, ako dokážeme spracovávať emócie negatívne vieme čerpať z emócii pozitívnych.
Genetický skok, ktorý sme ako ľudstvo urobili môžeme robiť každým dňom s vedomím seba samého, ako najbezpečnejšej jednotky nás samých.
Vtedy dokážeme mať pod kontrou naše emócie, nálady, úzkosti, bez medikamentov, ale s farmakológiou seba samého.
Do skorého vnútorného šťastia s dinosaurím pochopením obligátnych rozmerov.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie