Denník N

„Šťastie nie je hľadať, čo by bolo hodno tvojej lásky. Šťastie je ľúbiť všetko, čo ti boh stavia do cesty.“

Prelom piateho a šiesteho storočia na našom území, konflikt vierovyznaní a všemocná láska. No nič nebude zadarmo. Aj Vyvolená sa bude musieť zmeniť.

Čo všetko by ste urobili pre lásku? Vzdali by ste sa svojej viery? Zmenili by ste sa? Gelt z kmeňa Orgotov bude musieť. Ak chce, aby ho žena, ktorú uniesol, milovala. A aby kmeň oslobodil od kliatby.

Ale nielen on sa bude musieť zmeniť.

Vyvolená je príbeh kontrastu rôznych vierovyznaní z obdobia piateho či šiesteho storočia nášho letopočtu. Motiváciou pre autorku Mišíkovú, ako sama povedala, bol smutný fakt, že všetci sa učíme a poznáme grécku mytológiu, ale o tej slovanskej, našej, rovnako pestrej ako každej inej, nevieme nič. Hovorí vám niečo Perún? A viete, že u nás ho volali Parom? Odtiaľ nadávka „doparoma“. A viete, kto bol Dažbog? Veles? Svarog? Rod? Aspoň Vesnu hádam poznáte… Je ich veľa. A ich príbehy sú pútavé. No teraz by sme mali hovoriť o Vyvolenej. :)

Pohanský kmeň Orgotov, z ktorého pochádza náš hrdina Gelt, dlhé roky trpí strašnou kliatbou. Nerodili sa im dcéry. Ak žena porodila mužovi syna, splnila si svoju úlohu. Dcéra bola až druhoradá – nepovažovala sa za pokračovateľku rodu ani za dedičku. Kmeň Orgotov je však plný životaschopných, mocných a silných mužov, no niet medzi nimi žien a mladí muži sa nemajú s kým oženiť. Nebolo zvykom hľadať si ženu v susednej osade. Rod sa udržiaval a manželské zväzky sa uzatvárali v rámci jednej komunity. Zo zúfalstva sa uchýlia k – z dnešného uhla pohľadu – strašným činom: začnú unášať panny zo svojho okolia, samozrejme, zväčša proti ich vôli…

Lesna z Podlesia pochádza z mierumilovného kraja. Jej kmeň vyznáva jediného boha, ctí si prírodu, vodu. Rieka je očistná, pretože je tečúca. Do skaly netreba tesať žiadne umelecké diela, lebo boh jej dal vlastnú tvár a človek nemá právo do nej zasahovať.

„Neprivlastníš si, čo nie je tvoje. Neprivlastníš si zem, ktorá tu bola dávno pred nami, neprivlastníš si rieku, ktorá tečie pre všetkých, neprivlastníš si vzduch, dážď, slnko.“

Pekné myšlienky, páčili sa mi.

„Vždy im pripomínal, že kvety sú na potechu očí a duše, že na ozdobu dal boh dievčatám vlasy a oči, ktoré sú tým najkrajším šperkom, ak je v nich úprimnosť, dobro a láska. Krajším ako drahé kamene v náhrdelníkoch, čo ponúkali šperkári.“

Lesna si napriek slovám múdreho otca Bolena uvila tri vence zviazané trávou. Akoby si nimi uvila svoj osud = „Troje palisád zbiehajúcich sa pod skalou s obetiskom.“.

Z húštiny sa na tmavom koni vynorí jazdec v hnedom. Dlhé čierne vlasy mu vejú okolo tváre ošľahanej slnkom a nedokáže spustiť pohľad z nádhernej Lesny, ako s nehou podopiera starca a načúva jeho múdrostiam. Bol to Gelt. So svojím impulzívnym bratom Velesom Lesnu unesú. Nestarajú sa o jej strach ani o strach jej rodičov. Veles však protestuje, vie, že Podlesie je divné, majú len jedného boha, nemajú bojovníkov, všetci ich obchádzajú, dokonca aj šperkári… Vo voze už mali dosť unesených žien, spomedzi ktorých si Gelt mohol vybrať. Ale on chce len Lesnu. Zamiloval sa.

A Lesna je vyvolená. Vyvolená na to, aby Geltovi dala dcéru. Aby ho zmenila. Aby uťala staré spory medzi ženami, ktoré milovali jedného muža. Aby vrátila nehu a lásku medzi tých, ktorí sa ľúbia, no zrak majú zastretý povinnosťou voči rodu. Otvorí im oči, ale tie musí otvoriť aj sebe.

Kniha je plná mysticizmu, starodávnych slovanských zvykov a sviatkov. Napríklad dievča nosí jeden vrkoč – matka Zem dáva silu len jej. Po vydaji nosí žena dva vrkoče, lebo potrebuje silu matky Zeme aj pre svoje dieťa. Opasok sa po svadbe spáli v ohni a ona je tak pod ochranou rodu. Čečiny pri dverách bránia zlým duchom vstúpiť do domácnosti.

Nemyslíte, že tie čečiny sa zachovali dodnes? Koľko rodinných domov má pri dverách zasadené nejaké kríčie? Z pohanských zvykov nám zostalo viac, než si myslíme.

Autorka Ľubica Mišíková čerpá svoje nápady zo snov. Nielen z nich, no má ich také živé, že inak to nejde. Takmer všetci vieme, že Stephenie Meyer získala inšpiráciu na svetoznámy príbeh Twilight vo svojom sne. Ale asi málokto vie, že aj u nás je taká pani spisovateľka… :) A raz sa jej prisnilo to, čo sa k nej aj v skutočnosti prihlásilo – bola na výlete v Trenčíne, kde prešla okolo katovho domu a na schodíku pred vrátami uvidela svojho kata Gregora Mocha. Postavu, ktorú už predtým vytvorila. A to bol zlom, kedy si povedala, že nastal čas seriózne písať knihy. Milosť pre Gregora Mocha je jej prvotina, nasleduje Vyvolená, o ktorej bude tento článok a napokon Mrazená škorica – vôňa minulých životov.

Vyvolená je pekný, netypický počin. Mišíková nijako netají svoju lásku k histórii. Jej prvotnou inšpiráciou boli knihy Pavla Dvořáka. Rozhodne si zaslúži pozornosť čitateľov. Teším sa na ďalšie príbehy, ktoré napíše…

„Šťastie nie je hľadať, čo by bolo hodno tvojej lásky. Šťastie je ľúbiť všetko, čo ti boh stavia do cesty.“

Teraz najčítanejšie