Denník N

Väčšina tínedžerov nie je závislá od sociálnych médií. Dôvod, prečo chcú byť online, je iný

Foto: Flickr.com/N i c o l a/CC
Foto: Flickr.com/N i c o l a/CC

Svet sociálnych médií nie je podľa tínedžerov ideálny, ale ideálny nie je ani ich život plný príkazov, zákazov a termínov. (MediaBrífing)

Tento rok vyšla v českom preklade kniha Danah Boydovej s názvom Je to složitější: Sociální život teenagerů na sociálních sítích. Zhodou okolností sa mi dostala do rúk a hoci je staršia (v origináli vyšla ešte v roku 2014), mnohé princípy, ktoré popisuje, platia dodnes. Keďže hlas, ako je ten jej, v tunajšej debate o mladých na internete často chýba, vyberám niekoľko zaujímavých postrehov:

1. Väčšina tínedžerov nie je posadnutá samotnými technologickými prístrojmi, ale priateľskými väzbami. Prístroje vidia primárne ako prostriedok umožňujúci nadväzovať sociálne väzby. Pri väčšine mladých tak podľa Boydovej nemožno hovoriť o závislosti od sociálnych médií, ale maximálne o závislosti na kamarátoch.

2. Internet umožňuje tínedžerom zapájať sa do verejného života. Mladí túto verziu online verejnosti berú, pretože aj napriek všetkým chybám je to často ich jediná možnosť. Svet komerčných sociálnych sieti nie je ideálny, ale ideálny nie je ani život s množstvom príkazov, zákazov, termínov a obmedzení mobility.

MediaBrífing je týždenný prehľad toho najzaujímavejšieho o digitálnych médiách a žurnalistike. Prihláste sa do newslettra a dostávajte ho každý piatok e-mailom.

3. Hoci niektorí mladí vyhľadávajú pozornosť, väčšina proste len chce byť na verejnosti. “Ide im o to byť súčasťou širšieho sociálneho sveta. Chcú sa prepojiť s určitou kultúrou a aktívne sa na nej podieľať.”

4. Ak mladí vystupujú online pod vymyslenou identitou, často je to len preto, že odmietajú hrať podľa pravidiel, ktoré si stránky stanovujú. Vymýšľajú si o sebe, pretože je to sranda a sú presvedčení, že sociálne siete nemajú dôvod, aby od nich takéto informácie vyžadovali. Niekedy sa tiež len snažia znížiť svoju viditeľnosť pred ľuďmi, o ktorých pozornosť nestoja.

5. Tínedžeri o svojom súkromí premýšľajú a neraz si ho chránia premysleným spôsobom. Niektorí napríklad zdieľajú množstvo banalít len preto, aby vytvorili zdanie, že o sebe veľa zdieľajú, a tak si mohli efektívne chrániť svoje naozajstné súkromie. Podstatné je, že si chcú svoje súkromie chrániť v rámci verejného prostredia, nie únikom z neho.

6. Z internetu sa nestalo miesto, kde by sa ľudia zbavili obmedzení fyzického sveta. Napríklad mladí s menšinovou sexuálnou orientáciou pochádzajúci z konzervatívneho prostredia si našli online komunity, s ktorými sa mohli podeliť o svoje myšlienky. Zároveň ale majú veľký strach, aby sa rôzne kontexty, v ktorých sa pohybujú, nezačali nekontrolovane prekrývať.

7. Počet sexuálnych trestných činov od roku 1992 podľa autorky klesá, takže internet nevyvolal epidémiu sociálneho zneužívania detí. Navyše platí, že páchateľmi týchto činov spravidla nebývajú cudzí ľudia.

8. Sociálne médiá sú plné kultúrnych predsudkov a replikujú už existujúce sociálne bariéry. V USA napríklad biele deti používali iné technológie a aplikácie ako tínedžeri inej farby pleti.

9. Autorka pripomína, že to, že ľudia majú prístup k internetu ešte neznamená, že majú aj rovnaký prístup k informáciám. “Vo svete, kde sú informácie ľahko dostupné, sú spoľahlivé osobné kontakty a spojenia s ľuďmi, ktorí môžu byť človeku nápomocní, často dôležitejšie než samotný prístup k informáciám.” Podľa autorky platí, že to, s kým sa človek pozná, má priamy vplyv na to, čo vie. “Keď sa v online prostredí posilňujú sociálne bariéry, kopíruje sa tým informačná nerovnosť fungujúca v offline prostredí.”

10. Je nebezpečné predpokladať, že mladí sú zasvätení do fungovania technológií len preto, že sa narodili v dobe, kedy sú všadeprítomné. Hoci sa mladí používaním online systémov učia, dospelí im môžu pomôcť tým, že im “pomôžu premeniť skúsenosť na znalosti”.

11. Boydová dodáva, že mladí možno ešte nie sú expertmi na to, ako sa vyznať vo svete plnom informácií a príležitostí k sociálnym interakciám, nie je ale dôvod myslieť si, že si tieto zručnosti neosvoja. Zároveň nie je dôvod myslieť si, že digitálny celibát prispeje k tomu, že z nich vyrastú zdravší, spokojnejší a kompetentnejší ľudia.

Danah Boydová sama priznáva, že obavy dospelých nielen predstavuje, ale aj relativizuje. Podľa nej sa totiž opierajú o reálne základy, ale sú často zveličené či prekrútené. A to je práve aj slabinou jej knihy, pretože niektoré legitímne obavy nevyvracia dostatočne silnými argumentmi.

Boydová je aktivistická a optimistická. Jej kniha sa zíde rodičom, ktorí sú v kŕči, keď vidia svoje deti blúdiť na webe. Po jej prečítaní sa im možno trochu uľaví.

No na druhej strane treba spomenúť, že sú tu aj kritickejší autori. Tento rok napríklad vyšla kniha iGen americkej psychologičky Jean Twenge. Odpromovala ju svojim článkom pre Atlantic, ktorý mal na Facebooku takmer 150-tisíc zdieľaní a je výrazne pesimistickejší ako závery Boydovej (krátky výcuc z neho tu).

+ V súvislosti s touto témou dávam do pozornosti starší rozhovor s českým profesorom Davidom Šmahelom, ktorý vysvetľuje, prečo deti občas dávajú prednosť komunikácii cez internet pred rozhovorom z očí do očí.

+ Expertka na bezpečný internet vraví, že je nezodpovedné zakazovať deťom do 16 rokov prístup na sociálne siete.

+ Facebook spustil novú aplikáciu na komunikáciu určenú výlučne pre deti. Facebook Kids budú mať rodičia plne pod kontrolou.

+ Editori Wall Street Journal upozorňujú svojich redaktorov, aby sa snažili byť viac presní pri písaní o mileniáloch a vyhýbali sa stereotypom. Pripomínajú tiež, že mileniáli sú Generácia Y, teda ľudia narodení v rokoch 1980-2000. Najstarší teda majú takmer 38 rokov, a preto nie je správne označovať túto skupinu ľudí tínedžermi.

+ Mladých správy zaujímajú, vraví novinár Peter Hambry, ktorý šéfuje správam v Snapchate. Moderuje reláciu Good Luck America, ktorú sleduje v priemere 6 miliónov ľudí, 75 percent z nich má menej ako 25 rokov. Relácia je dizajnovaná pre mobily, trvá 3-5 minút a ukážka sa dá vidieť napríklad tu.

Graf týždňa

Americká spoločnosť sa zásadne polarizuje. Podporovatelia demokratov majú najväčšiu dôveru v médiá od roku 1997. Naopak, podporovatelia republikánov veria médiám stále menej. Viac ako 60 percent ľudí, ktorí sa vidia ako sympatizanti Donalda Trumpa, považujú médiá za nepriateľov amerického ľudu.

Udalosti týždňa

NOVÝ ČAS
Budúci majiteľ denníka Nový Čas má neprehľadnú vlastnícku štruktúru. Kupcom najčítanejších novín v krajine je firma FPD Media, ktorú vlastní profesionálny biely kôň. Finančník Anton Siekel nevysvetli, prečo Nový Čas kúpil cez neprehľadný reťazec firiem.

PRIESKUMNÍK A MÉDIÁ
Viacerým médiám klesla v novembri návštevnosť, čo mohol spôsobiť aj test Prieskumníka na Facebooku. Niektorým médiám klesla medziročne čítanosť v desiatkach percent – napríklad funradio.sk (-53%), interez.sk (-29%), parlamentnelisty.sk (-27%), tvnoviny.sk (-23%). Dennikn.sk, aktuality.sk, sme.sk či hnonline.sk sú pomerne stabilné, návštevnosť im medzimesačne klesla len o menej ako 5 percent.

NEW YORK TIMES
Na webe New York Times bude zadarmo len 5 článkov mesačne, doteraz to bolo 10. Redakcia tak mení svoj model spoplatnenia prvýkrát od roku 2012. Denník má 3,5 milióna platiacich predplatiteľov a 130 miliónov čitateľov mesačne, viac ako dvojnásobok oproti stavu pred dvomi rokmi.

YOUTUBE
YouTube zamestná tisíce ľudí, ktorí budú odstraňovať videá s násilným a extrémistickým obsahom. Portál pracuje aj na technológii, ktorá by dokázala takýto obsah vyhľadávať a označovať.

REKLAMA A FB VIDEÁ
Facebook sa dlho bránil reklamám pred videami (tzv. pre-roll), ale zdá sa, že názor postupne mení. Firma vraj chystá test takýchto reklám, nebudú sa ale zobrazovať v newsfede, ale len vo videách v novej sekcii Watch.

FILM
V pondelok mal na HBO premiéru dokument The Newspaperman o legendárnom šéfredaktorovi Washington Post Benovi Bradleem. Film sa zameriava najmä na 70. roky minulého storočia, kedy tento denník odhaľoval škandály prezidenta Nixona.

TV VS. DIGITÁL
Rok 2017 je prvým rokom, kedy výdavky na digitálnu reklamu prekročia výdavky na reklamu v televízii. Celosvetovo ide do onlinu 209 miliárd dolárov, do TV 178 miliárd. Budúci rok by mali výdavky na online reklamu stúpnuť o 13 %, telka len o 2,5 %. Vyplýva to z odhadov firmy Magna.

MASHABLE PREDANÝ
Web Mashable kúpilo za 50 miliónov dolárov vydavateľstvo Ziff Davis. Cena portálu bola pritom ešte vlani odhadovaná na 250 miliónov. Zakladateľ webu Pete Cashmore povedal, že noví majitelia milujú Mashable a vážia si jeho redakciu. No budú škrtať – prepustiť majú 50 ľudí. Koľko zamestnancov Mashable má, nie je známe.

NEOZNAČENÉ PR
Prispievatelia do viacerých významných médií ako Mashable, Business Insider či Fast Company priznali, že prijali peniaze výmenou za promo firiem v článkoch.

FILIPÍNY
Čo sa stane, keď vláda začne používať Facebook ako zbraň proti svojim kritikom? Bloomberg Businessweek vydal veľký text sumarizujúci, ako filipínsky prezident Rodrigo Duterte využíva Facebook a ako sociálne siete v krajine útočia na novinárov a šíria nenávisť.

RASIZMUS V BOSTONE
Cez víkend začne “Spotlight” tím denníka Boston Globe zverejňovať 7-dielny cyklus článkov o rasizme v meste. Novinári vraj analyzovali dáta a urobili stovky rozhovorov. Redakcia k téme pripravila newsletter, facebookovú skupinu aj upozornenia do Google kalendára na nové diely k téme.

Titulka týždňa

Osobnosťou roka 2017 podľa magazínu Time sa stalo hnutie #metoo a tí, ktorí prehovorili o sexuálnom obťažovaní.

Prihláste sa do newslettra a dostávajte každý piatok e-mailový prehľad toho najzaujímavejšieho o digitálnych médiách a žurnalistike.

Teraz najčítanejšie

Filip Struhárik

Redaktor a editor Denníka N. Pripravuje MediaBrífing - týždenný newsletter o médiách a internete. Pochádza z Martina, vyštudoval žurnalistiku, v rokoch 2009 - 2014 pracoval ako editor online spravodajstva a projektový manažér na SME.sk. V roku 2019 dostal na Novinárskej cene čestné uznanie „za prínos k rozvoju digitálnych médií a online žurnalistiky“ a za to, že sa stal „watchdogom sociálnych médií“. V roku 2020 získal Cenu otvorenej spoločnosti venovanú pamiatke Karola Ježíka. Jeho novinársku prácu ocenil dvakrát aj Literárny fond. Je členom hodnotiacej komisie projektu Konšpirátori.sk a spolupracuje s medzinárodnou organizáciou Reportéri bez hraníc. Napísal knihu Co je nového v médiích.